Petra Nagyová, Peter a Pavel Weinwurmovci: Margaréta biela
Helena Weissová, neskôr Weinwurmová sa v roku 1942 ocitla spolu so svojou sestrou a ďalšími 703 mladými dievčatami v transporte z bratislavskej Patrónky do Osvienčimu. Prostredníctvom útlej knihy sa dozvedáme výnimočný životný príbeh pretkaný hlbokou bolesťou, a zároveň poznamenaný šťastím z prežitia hrôz koncentračného tábora. Napriek tomu, čo pani Helena v mladosti prežila, dokázala žiť ďalej, starať sa o rodinu, vychovávať deti a v jeseni svojho života nájsť zmysel v šírení svojho svedectva ďalším generáciám.
Príbeh je nám čitateľom sprostredkovaný z viacerých pohľadov, a práve to robí knihu originálnou. Rozprávanie pani Heleny je popretkávané rozprávaním jej synov Petra a Pavla, a tiež samotnej autorky Petry Nagyovej, pretože sa osobne poznali a aj napriek veľkému vekovému rozdielu sa z nich stali dobré priateľky. Synovia o nej v knihe hovoria s obrovskou úctou a láskou. V ich rozprávaní je cítiť pokoru a musím sa priznať, že pri čítaní ich výpovedí mi neraz zvlhli oči dojatím. Ich príbeh je totiž príbehom ďalšej generácie, ktorá žila s nálepkou „deti Židov“. Cez prežitú tragédiu svojej mamy sa snažia nájsť svoju vlastnú identitu. Režim, ktorý vládol v našej krajine po roku 1968 prinútil Petra a Pavla emigrovať do Kanady, a práve o tomto ich zásadnom rozhodnutí sa dočítame v druhej polovici knihy.
Pani Helena sa vydania knihy nedožila. Zomrela ako deväťdesiatročná v roku 2015. Jej príbeh však žije ďalej v knihe Margaréta biela. Tým sa splnilo jej najväčšie želanie. Želanie, aby sa na jej životný príbeh nezabudlo, a aby dnešná generácia už nikdy niečo tak hrôzostrašné nedopustila.
Za recenziu ďakujeme Simone Trnkovej. :)
instagram: @kniholoverka
