Philippa Gregory: Druhá Boleynová
Nevedela som si predstaviť svoj svet bez Anny, no ten svet bol pre nás obe primalý.“
Táto kniha je plná vášní, sesterských sporov, radovánok, ale aj intríg. Najdôležitejšia je však moc a túžba stať sa kráľovnou, na každej stránke cítiť neustály boj o kráľovu priazeň Vdaka autorkinmu talentu a zručnosti nie je táto kniha povinnou literatúrou z hodín dejepisu, ale voľne plynúcou etapou v živote dvoch sestier na kráľovskom dvore, Pre fanúšikov histórie je tento román balzamom pre dušu, ale aj keby ste neobľubovali historické romány, samotný príbeh vás pohltí už od začiatku, a aj keď záver tak trochu poznáme z učebníc, teda čo sa stalo s Annou Boleynovou, aj mňa samotnú to prekvapilo a spolu s Mary Boleynovou (už Staffordovou) som do poslednej chvíle dúfala v priaznivejší osud pre kráľovnú Annu.
„Keď prežívaš život v tieni trónu, stále sa musíš báť ostria.“
Ale viac ako kráľovná Anna ma v tejto knihe oslovila Mary, mladšia zo sestier, jej pocity, túžby, sny. A aj autorka v nej vytvorila celkom sympatickú postavu. Je síce tou, ktorá zakaždým urobí, čo jej prikážu iní, resp. jej rodina, aby dosiahli svoj cieľ, žiaľ Mary je len pešiakom Boleynovcov, ktorého treba dostať do výhodného postavenia, stane sa kráľovou milenkou a matkou dvoch kráľových detí. Ale zároveň ostáva skromnou, ktorá možno nemá veľké ambície a dokonca vďaka svojej skromnosti ponechá svoje miesto po kráľovom boku svojej sestre, ale čo je najdôležitejšie, nikdy nestratí vieru v pravú lásku a napokon bude tou šťastnejšou.
„V hre už nie je len srdce ženy, ale aj majetok rodiny.
Lebo žena, ktorá ho bude ovládať, nesmie nikdy zabudnúť na svoj strategický plán. Žena, ktorá chce ovládať Henricha, musí mať najväčšie potešenie z toho, že bude neustále usmerňovať jeho myšlienky.“
A to sa najviac darilo Anne, ktorá mala na rozdiel od Mary v sebe viac ctižiadostivosti, odvahy, sebadôvery a bojovnosti. Do roly dvornej dámy, ktorá pod očami kráľovnej dokázala zviesť kráľa, sa Anna vcítila úplne dokonale. Ale jej nešlo len o zvádzanie, išlo jej o viac. Nechcela byť len milenkou, chcela sa stať kráľovnou. Či pritom bola aj šťastná, to už bolo vedľajšie, aspoň pre ňu samotnú a najmä pre jej rodinu. Lebo s kráľovou priazňou rástol aj majetok a prestíž celej Boleynovskej rodiny. Ak by prišla o kráľovu náklonnosť a podporu, aj rodina by prišla o všetko, čo vďaka nej a Mary získala. „Sme Boleynové. Musíme sa nechať viesť a musíme robiť, čo nám povedia.“ Boleynovci sa predtým hnali za bohatstvom a postavením, teraz hrali hru o trón.
Pre mňa bolo celkom príjemné sledovať myšlienky a činy Mary Boleynovej, ktorá aj napriek vopred určenému miestu v živote a postaveniu na dvore, ostala sama sebou. Občas ma zarmucovalo, ako sa v tej dobe zaobchádzalo so samotnými ženami, ako nikdy nemohli vyjadriť svoj názor a podriadiť sa tomu, čo sa im povedalo, čo pre nich vybrali. Touto myšlienkou Mary vyjadruje všetko: „Kiežby ženy mohli mať viac. Kiežby sme mohli byť väčšmi samy sebou. Byť ženou pri dvore je ako pozorovať cukrára v kuchyni. Samé dobroty a nič z nich nemáš.“
Román Druhá Boleynová je ideálnou knihou na dlhé zimné večery a výborným sprievodcom dejinami Anglicka počas vládnutia Tudorovskej dynastie. Ja sama túto dejinnú etapu obľubujem, a preto bol tento román od Philippy Gregory pre mňa jednoznačnou voľbou a kvalitným čítaním.
„Mary, je tá druhá Boleynová. A ja som Anna, budúca kráľovná Anna. Medzi nami je nebotyčný rozdiel. O meno sa nedelíme. Ona je nič a ja budem kráľovná.“
Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej . :)
Nájdete ju aj na jej Instagram profile: @terezia.zk
