Recenzia: Atalanta

Atalanta

S autorkou bolo toto moje prvé stretnutie, aj keď kniha Ariadna leží na mojej poličke už dlhší čas. Autorka si vybrala postavu Atalanty a výsledkom je kniha, ktorá je nielen krásne napísaná, ale aj emocionálne nabitá od začiatku po koniec.

Príbeh sleduje osud Atalanty, princeznej odsúdenej na smrť už pri narodení. Jej otec, kráľ, sa rozhodol opustiť ju v lese, pretože túžil po synovi. Atalanta však nebola určená na zabudnutie – zachránila ju medvedica a vyrástla ako dcéra bohyne Artemis a divoký svet prírody sa stal jej domovom. Už od detstva bola Atalanta iná, nebola len rýchla a silná, ale aj nekompromisná vo svojom odhodlaní dokázať, že jej hodnota nespočíva v tom, že je žena. Práve tento rozpor medzi jej túžbou po prijatí a jej nezávislou povahou robí z Atalanty pútavú postavu.

Autorka odhaľuje nielen dobrodružný život Atalanty, ale aj jej vnútorné boje – túžbu po nezávislosti a zároveň pocit odlúčenia od sveta smrteľníkov. Atalanta, ako jediná žena medzi slávnymi Argonautmi, prijíma výzvu stať sa súčasťou výpravy za Zlatým rúnom. Autorka tu brilantne vykresľuje konflikt medzi mužským egom hrdinov, ktorí ju často podceňujú a jej neuveriteľnými schopnosťami – rýchlosťou, silou a odvahou.

V knihe sledujeme niekoľko jej veľkých dobrodružstiev – od lovu kalydónskeho diviaka, kde ako jediná žena čelí pohŕdaniu mužských hrdinov, až po plavbu na lodi Argonautov za Zlatým rúnom. Autorka sa nebojí ukázať Atalantu nielen ako hrdinku, ale aj ako človeka. Vidíme jej radosť z víťazstiev, ale aj bolesť z odmietnutia, pochybnosti o sebe samej a jej túžbu patriť niekam, kde bude naozaj prijatá.

Jednou z najsilnejších stránok tejto knihy je autorkin štýl písania. Autorka píše poeticky, ale zároveň jednoducho. Jej opisy prírody sú tak živé, že takmer cítite vôňu lesov a počujete šum lístia pod Atalantinými nohami. Rovnako skvele zvláda aj napätie v bojoch a emocionálne momenty, ktoré vás nútia zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo všetko si hrdinka musela vytrpieť, aby si zaslúžila svoje miesto medzi legendami.

Čo však robí túto knihu výnimočnou, je jej aktuálnosť. Atalantin príbeh nie je len o mýtoch. Je to príbeh o odvahe a boji proti predsudkom, ktorý je rovnako dôležitý dnes ako pred tisíckami rokov. Autorka týmto dielom pripomína, že ženy vždy museli bojovať za svoje miesto vo svete a Atalanta je krásnym príkladom toho, ako veľa dokáže človek dosiahnuť, keď sa nevzdáva. Hoci niektorí čitatelia môžu uprednostniť rýchlejšie tempo deja, mne sa páčilo, že autorka dala priestor aj Atalantiným myšlienkam. Práve v týchto momentoch vidíme, aká je zraniteľná, čo ju robí ešte realistickejšou a ľahko sa s ňou dá stotožniť.

Atalanta je kniha, ktorú si zamilujú všetci, čo majú radi grécku mytológiu, silné ženské postavy a krásne napísané príbehy. Jennifer Saint vdýchla Atalante dušu a ukázala, že aj v starovekých príbehoch je miesto pre moderné témy, ako je rovnosť, nezávislosť a odhodlanie. Odporúčam ju každému, kto hľadá príbeh plný odvahy, dobrodružstva a inšpirácie. Atalanta je dôkazom, že ženské hrdinky patria medzi legendy rovnako ako ich mužskí kolegovia – a niekedy ich dokonca prekonajú.

Nasledujúci blog →

Recenzia: Zmluva s vodou