Recenzia: Chata vo Švajčiarsku

Autorka Julie Caplin je už dobrou známou všetkých čitateľov romantiky. Tentokrát prichádza s ďalším románom zo série Romantické úteky. Ocitneme sa v zasneženej Chate vo Švajčiarsku.

Kniha, napriek stále letnejšiemu počasiu vonku, nabáda zahĺbiť sa do pohodlného kresla s dekou a teplým nápojom v ruke. Ak ste čítali viaceré autorkine knihy, viete, že jej príbehy vedia pohltiť tak, že je ich ťažké odložiť. 

Chata vo Švajčiarsku je romantické čítanie. Je to sladučký predvídateľný príbeh s minimom napätia a prekvapení. Postavy si však nesú svoje realistické životné príbehy a skúsenosti. 

„Lenže sledovať, ako si tým prechádzajú tvoji blízki, je... nanič. Mamu, ako sa snaží neplakať. Otca, ako sa snaží, aby ho nevidela, že plače. Sestru, ako plače a cíti sa kvôli tomu previnilo. Ten zármutok, strach – všetkých to deptá a mení. Urobil by som všetko, aby nemuseli tak trpieť.“

Energia hlavnej postavy Míny sa vyleje aj na vás. Často jej dynamike nestíhajú ani jej vlastní priatelia. Všetko prestrelí tým, že požiada svojho priateľa o ruku pred ich kamarátmi po celkom krátkom vzťahu. Istá sama sebou padne na dno na viacerých frontoch. Nevzdáva sa a rozhodne sa zbaliť a vydať sa za svojou tetou do Švajčiarska, kde si chce nechať prejsť hlavou všetky svoje minulé rozhodnutia. 

Vo Švajčiarsku vedie jej príbuzná hotel v chate, v ktorej je veľmi náročné sa ubytovať. Majiteľka totiž prijíma prevažne rovnakých hostí stále dookola a ak ubytuje niekoho ďalšieho, musí vedieť, že medzi stálych hostí zapadne. A hoci je to ekonomicky náročné, darí sa jej v chate vytvárať akúsi veľkú rodinu. Ako sa podarí Míne zapadnúť do tejto skupiny?

Mína je rozhodnutá pracovať na sebe. Chce nájsť svoje uplatnenie v živote a zistiť, čo ju skutočne napĺňa. Hnaná týmto cieľom si nepovoľuje otvoriť svoju dušu novým citom, napriek tomu, že jej srdce začne biť rýchlejšie vždy, keď sa objaví jeden príťažlivý hosť.

Nie je romantické čítanie ako romantické čítanie. Niektoré romány sú plné nudy a najtypickejšieho klišé. Julie Caplin píše síce romány plné lásky a hrejivých pocitov, no nenápadnými zvratmi a príbehmi postáv, tých hlavných aj vedľajších, drží čitateľa v strehu. Dej Chaty vo Švajčiarsku držíme v hlave aj vtedy, keď ho práve nečítame. Usmievame sa a dúfame v šťastný koniec.

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj

Nasledujúci blog →

Recenzia: Navždy mladí