Recenzia: Icebreaker - Keď sa ľady lámu

Knihy s hokejovou tematikou mám rada a keďže som žiadnu dlhšie nečítala, rozhodla som sa pre Icebreaker. Hokej, krasokorčuľovanie, romantika - znelo mi to úžasne. Do čítania som sa teda púšťala s nadšením a tešila som sa na poriadnu hokejovú romancu, no veľmi skoro prišlo veľké ALE...Akože Icebreaker mal podľa mňa dobrý potenciál. Píšem potenciál, pretože samotný príbeh toho veľa neposkytuje a nepomáha tomu ani jeho podanie, ale o tom o chvíľu.

Bavil ma námet romance medzi hokejistom a krasokorčuliarkou, ktorí sú nútení spolupracovať a aj napriek svojim nezhodám a nesympatiám sa medzi nimi začína tvoriť puto. Medzi postavami to iskrí a na niektorých dialógoch a situáciách sa dá slušne zasmiať. No po určitej dobe ich doťahovanie stráca svoje čaro a vyznieva skôr detinsky a bezvýznamne.

Príbehová linka nie je obzvlášť komplikovaná, čo by nebolo na škodu, keby som neustále nemala pocit, že mi niečo chýba. Aj jednoduchý príbeh to vie naplno roztočiť, no musí mať svoju silu a predovšetkým pútavé a čtivé podanie. Toto sa celé točilo v jednom kruhu a aj keď ma bavili niektoré časti deja, tak to nestačilo na záchranu. Vo svojom výsledku to bolo celé akési nijaké.

Mrzí ma, že mnoho načrtnutých vecí sa nedočkalo vývoja a hlbšieho vysvetlenia, takže pre knihu boli len akousi must-have položkou, na ktorej autorke až tak nezáležalo, ale aspoň poskytla čitateľom možnosť drámy či zvedavosti. Hokeju tu bolo žalostne málo, no sčasti to vykompenzovalo korčuľovanie.

Obrovský podiel na tom, ako Icebreaker vnímam a hodnotím má rozhodne preklad. Pri tejto knihe som zažila naozaj ťažké chvíle a bol to miestami skutočný boj. Začalo sa to slovami, ktoré podľa mňa ani neexistujú. Niektoré prirovnania a slovné spojenia mi pripadali ako vygenerované počítačom a nedávali absolútne žiadny zmysel. To akým spôsobom sa postavy vyjadrovali ma asi malo s nimi zblížiť, ale stal sa presný opak. Ich vyjadrovanie bolo rovnako ako aj ich zmýšľanie detinské až absurdné a čo sa týka rozmanitosti slovníka - no nemyslím si, že sa v dnešnej dobe niekto tak vyjadruje. Dokonca som netušila, že slovo troska či kaša má toľko možných využítí. 

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Čo by mali chlapci vedieť

Nasledujúci blog →

Knihožrútske tipy #2