Muž, ktorý oklamal celé Švédsko
Psychopat, sadista, pedofil a kanibal, tým všetkým mal byť Thomas Quick. Thomas Quick, vlastným menom Sture Ragnar Bergwall, bol prvým švédskym sériovým vrahom.
Ku všetkým svojim ohavným činom sa priznal. Problém bol len v tom, že v skutočnosti žiadny zločin nespáchal. Ako je ale možné, že sa na jeho podvod prišlo až po tak dlhom čase? Hannes Rastam nám popísal príbeh tohto najväčšieho justičného omylu v dejinách vo svojej knihe Prípad Thomasa Quicka - Ako sa rodí sériový vrah.
Výplod fantázie
Hannes Rastam bol známy investigatívny novinár a za svoju prácu bol ocenený niekoľkými prestížnymi cenami. Nakoniec to bol on, kto presedel nekonečné hodiny nad štúdiom dostupných materiálov o prípade Quick. Zháňal ďalšie materiály, vyspovedal veľké množstvo ľudí a dokonca Quicka navštívil v psychiatrickej liečebni.
Na konci svojho pátrania zistil, že prípad najväčšieho sériového vraha v histórii Švédska, je iba výplodom fantázie. Žiaľ aj napriek snahe lekárov a pevnej vôli žiť, v januári 2012 podľahol zákernej rakovine. Až deväť rokov po jeho smrti nám vydavateľstvo Lindeni prináša možnosť prečítať si jeho dielo v slovenskom jazyku.
„Hannes mal vždy prepracovaný nejaký investigatívny projekt a v zásobe množstvo zaujímavých príbehov a historiek. Ako človek pôsobil intenzívne a sústredne.“ Takto autora popisuje jeho dlhoročný priateľ a kolega Matthias Göransson v doslove, ktorý pre túto knihu napísal.
Prípad Thomasa Quicka. Ako sa rodí sériový vrah
Investigatívna reportáž
Na začiatok treba povedať, že sa nejedná o severskú krimi. Kniha je reportážou. Obsahuje podrobný popis histórie tohto neuveriteľného prípadu, ktorý sa odohral v deväťdesiatych rokoch. Celá kniha predstavuje investigatívny článok.
Použitý jazyk je pomerne hutný, úderný a text je nabitý informáciami. Niektorým čitateľom by sa mohol zdať úmorný. Prvá časť knihy obsahuje cestu Rastama do psychiatrickej liečebne, kde sa mu Thomas Quick prizná, že si všetko vymyslel.
„Čo by ste si pomysleli, keby som vám povedal, že som urobil čosi fakt choré?“ Touto vetou sa to celé začalo, hovorí Rastam v knihe. Následne sa autor dáva do práce a objasňuje čitateľovi, čo všetko údajne Quick spáchal.
Druhá časť je najnáročnejšou pasážou. Autor v nej podrobne vysvetľuje každý aspekt, každé zistenie, ktoré ho viedlo k záveru, že je to celé obrovský podvod a omyl. Autor si dáva záležať na detailoch. Kniha obsahuje popisy medikácie, ktorú Quick bral. Obsahuje úryvky zo spisov, lekárskych rukopisov, popisy a kritiku rekonštrukcií jednotlivých vrážd, informácie o kognitívnych vypočúvacích technikách a mnoho ďalšieho.
Knižné nedostatky
Mrzí ma, že táto časť má zároveň najviac odflákanú korektúru. Na jednej dvojstrane je možné narátať osemnásťkrát použité meno „Quick.“ Autorov štýl nie je vo všetkých častiach knihy čitateľsky atraktívny. Rastam mal k dispozícií veľké množstvo faktov, ktoré sú ale miestami podané príliš vecne a domnievam sa, že na väčšinu čitateľov bude text pôsobiť ťažkopádne.Očakával som väčšiu dynamiku a lepšiu čitateľnosť.
Posledná, tretia časť knihy, obsahuje obrat a rozuzlenie celého prípadu. Za zmienku určite stojí aj doslov, z ktorého úryvok som použil na vykreslenie osobnosti autora tejto knihy. Jeho autorom je Matthias Göransson, Rastamov kolega a priateľ. Predstavuje zaujímavé zhrnutie Rastamovho života a čitateľ získa možnosť pochopiť celkový kontext, akú náročnú cestu musel autor prejsť.
„Nemôžem sa vyhnúť otázke: koľko ďalších ľudí na seba vzalo zločiny, ktoré nespáchali?“ Pýta sa čitateľa autor. Veríte v spravodlivosť súdneho systému? Prípad Thomasa Quicka odhaľuje nielen to, aké ľahké je nechať sa zmanipulovať systémom, ale aj to, ako jednoducho sa systémom manipulovať dá.