Recenzia: Končí sa to nami
Nie je veľa milovníčok (ale ani milovníkov) kníh, ktorí nepoznajú meno Colleen Hoover. Či už prostredníctvom jej známych bestsellerov Odvrátená tvár lásky, Verity, Layla alebo aj vďaka jej sfilmovanému príbehu, ktorý plnil nielen kníhkupectvá, ale aj kiná - Končí sa to nami.
Moje odporúčanie znie – ak váhate, či si pozriete film alebo prečítate knihu, uprednostnite čítanie. Lebo hoci v sfilmovanej verzii hrá krásna Blake Lively, tak na plátno sa prenesie len minimálna časť silného naladenia a atmosféry knihy.
„Pätnásť sekúnd. Toľko stačilo, aby sa na človeku všetko zmenilo.“
Autorka v románe nazrela do svojho hlbokého súkromia a predstavila nám jej skúsenosť s domácim násilím. Slúžilo jej to ako inšpirácia na napísanie vzťahu rodičov protagonistky Lily. Lily mala ťažké detstvo s otcom týrajúcim matku. V puberte sa zamilovala do bezdomovca, s ktorým snívala o živote v Bostone. Mladá láska odišla, no ona vo svojom sne o sťahovaní pretrvala a podarilo sa jej otvoriť v Bostone vlastné originálne kvetinárstvo.
Stretne sa s neurochirurgom Rylom, nezávislé od toho sa z jeho sestry stane Lilina najlepšia kamarátka a jej život je krásny a idylický. Avšak aj prostredníctvom svojich denníkov stále spomína na svoju prvú lásku - Atlasa. Všetko sa obráti hore nohami, keď ho po rokoch stretne a nabúra jej šťastný a harmonický život.
Prudko ma zarazilo, aké ľahké bolo obhajovať násilníka. Aké šokujúce bolo zistenie, že ak je vzťah v drvivej väčšine harmonický, tak vieme nad zlyhaniami prižmúriť oči. A o to viac, ak sú vo vzťahu deti. Keď sa k tomu ešte pridajú obrovské traumy a bolesti, ktoré si násilník nesie z detstva, tak jeho obhajoba prerastá až do ľútosti jeho osoby. Napriek tomu je stále v hlave prítomný hlas, že takéto správanie je zlé a neprijateľné.
Autorka sa pokúsila zmeniť pohľad čitateľov na týrané ženy. U mňa sa jej to podarilo. Doteraz som vôbec netušila, prečo niekto žije s tyranom. Keď som si odmyslela možnú finančnú závislosť od manžela, tak som nechápala, aké puto drží ženu v násilníckom vzťahu. Colleen Hooverová poukázala na to, že často nie je vôbec jednoduché odísť a vyžaduje to obrovskú silu a sebazaprenie. Avšak po vyslobodení, bude svet lepší.
Čítali sme už mnoho príbehov o tom, aké potrebné je odpúšťať. Colleen Hooverová však zmenila perspektívu nazerania na odpustenie. Čo keď chcem každou bunkou tela odpustiť milovanej osobe, no rozum mi prikazuje nerobiť to. Je ťažšie odpustiť a zotrvať vo funkčnom vzťahu alebo neodpustiť a opustiť milovanú osobu?
„Už patrím do štatistík. To, čo som si kedysi myslela o ženách ako ja, by si o mne teraz mysleli iní."
,Ako ho môže ľúbiť po tom, čo jej urobil? (...)´: Je smutné, že toto nám prebehne hlavou ako prvé, keď sa dozvieme o domácom násilí. Nemali by nás väčšmi znechucovať tyrani než ženy, ktoré ich napriek všetkému ľúbia?
Kniha je o emočnom utrpení, a to nielen Lily, ale aj násilníka, ktorý ju miluje, no nevie ovládať svoje výbuchy zlosti. Kvôli tragédii, ktorú prežil v detstve sa lieči. Lily ho miluje tiež, no váha, či chce ísť v matkiných stopách.
Mama jej však pripomenula 2 dôležité veci. Prvou z nich je, aby si strážila svoje hranice a neposúvala ich stále ďalej. „Každý útok ti posunie hranicu. Vždy, keď sa rozhodneš ostať, po ďalšom útoku bude oveľa ťažšie odísť.“ Druhú dôležitú vec, ktorú Lily povedala mama, by sme si mali všetky vštepiť do mysle: „Ak by ťa naozaj miloval, nedopustil by, aby si sa k nemu vrátila.“
