! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Recenzia: Matky a dcéry

Autor: Veronika Švecová

Román Matky a dcéry (Erica Jamesová) "klame" čitateľov idylickou atmosférou plážového domu na obálke. Dej sa síce odohráva vo vile na pobreží, no životy protagonistiek nie sú ani zďaleka ideálne.

Autorka vytvorila postavy žien s reálnymi ťažkosťami a neistotami. Ukazuje, ako sa vie na ženskom živote podpísať mužská ruka. Na jednej strane sa stretajú vplyvy autoritatívneho otca či prehnane zaangažovaného priateľa, avšak na druhej strane je aj život s ukážkovým manželom.

„Deti sú poklad a rodičovstvo je veľké riziko. Má vôbec niekto pocit, že sa mu to na sto percent podarilo?“

Protagonistkami diela sú vdova Naomi a jej dcéry Martha a Willow, ktoré sú ako olej a voda. Naomi sa učí znova žiť svoj život po nedávnej strate manžela. Martha sa zas trápi márnou snahou otehotnieť a Willow má problémy sama so sebou. Nevie si nájsť miesto vo svete a až postupom deja sa ukážu bolestivé pravdy, ktoré jej životný zmätok objasnia.

Kniha zobrazuje rôzne vzťahy naprieč generáciami. Materská láska prekrýva milostnú lásku z mladosti. Na povrch príbehu sa vyplavia rôzne deštruktívne chyby a omyly z minulosti. Fungujúce väzby striedajú tie toxické. Kniha poukazuje aj na zhubnú silu negatívnych výchovných vzorcov. Je to príbeh napísaný životom. Plný náhod ovplyvňujúcich svet, smútku, ale aj radosti, súdržnosti a chuti bojovať.

„To, že sa dvaja ľudia zaľúbia a chcú byť spolu, by mala byť tá najjednoduchšia vec na svete, no nebola.“

V knihe som sa zoznámila s pojmom gaslighting. Dlho som nad ním uvažovala a prekvapilo ma, ako často sa vo vzťahoch s touto psychickou manipuláciou stretávame. Opustiť manipulátora musí byť veľmi náročné, no so správnou podporou okolia a rodiny snáď uskutočniteľné.

Drahí čitatelia, nedajte sa teda oklamať nežným názvom knihy a obálkou vyvolávajúcou dojem romantickej „ženskej“ literatúry. Matky a dcéry ohúria širokým spektrom tém, s ktorými ženy žijú denno-denne po celom svete. Avšak na pozadí životných drám je intimita často toho najsilnejšieho vzťahu – matky a dcéry. Miranda Dickinsová o knihe povedala „...má srdce, dušu aj nežnú múdrosť...“ – nedá sa s ňou nesúhlasiť.

← Predchádzajúci blog

Novým generálnym riaditeľom Panta Rhei sa stal Martin Hromkovič

Nasledujúci blog →

Recenzia: Zátišie