Recenzia: Neposlušné deti ešte stále neexistujú

Vždy, keď sa nájde príležitosť na chvíľu spomaliť a prečítať si niečo o výchove, chopím sa šance a rozhodne ju využijem. A obzvlášť teraz, keď sú letné prázdniny za rohom a my budeme musieť doma prvý raz pokryť dva mesiace voľna. Som si istá, že sa skvelo zabavíme, ale prídu aj momenty, keď sa bude treba zhlboka nadýchnuť a poriadne sa zamyslieť nad tým, čo poviem a čo urobím.

Ono deti majú síce prázdniny, ale my dospelí nie, a tak vznikne určite zopár stresových situácií. A presne na ne sa zameriava Kate Silvertonová, britská moderátorka, novinárka a kvalifikovaná detská psychologička, ale predovšetkým mama a manželka, ktorá píše nielen z vedeckého hľadiska, ale aj z vlastnej skúsenosti. A povedzme si, že rada v teoretickej rovine je síce pekná vec, ale keď príde čo k čomu a vám sa dieťa v obchode v záchvate hnevu hodí o zem a ziape o život . . . to si už vyžaduje riadnu dávku sebazaprenia a skúseností.

Vo svojej druhej knihe sa autorka zamerala na podporu duševného zdravia detí vo veku od 5 do 12 rokov a keďže naša Emka má 7 rokov, bolo to rozhodne veľmi aktuálne, zaujímavé a poučné čítanie. V prvom rade vysvetľuje, že my dospelí si musíme uvedomiť, že deti ešte nemajú rovnako vyvinutý mozog a nervovú sústavu ako my, a to má samozrejme vplyv na ich každodenné správanie, reakcie a najmä stresové situácie. A že ich zažívajú denne naozaj veľa, keďže väčšina vecí a situácií je pre ne niečím novým a musia sa s nimi najskôr oboznámiť.

Takže to, čo je pre nás samozrejmé, je pre ne niečím novým. Rovnako treba pripomenúť aj fakt, že dieťa popustí uzdu svojím emóciám a reakciám práve tam a pri osobe, kde sa cíti najviac v bezpečí. Takže kto sa nachádza každý deň v prvej línii? Mama.

Venuje sa aj problematike rodičovského stresu, čo je, a nemusíme si klamať, úplne nový level oproti tomu, čo sme poznali doteraz. Rodič sa musí naučiť nielen zvládať stresové situácie svoje vlastné a tie detské, ale sa aj poriadne ovládať. Dýchať zhlboka a nereagovať prudko a prehnane, hoci niekedy je to poriadna fuška. Okrem stresu sú nesmierne zaujímavé aj kapitoly o nadväzovaní vzájomných vzťahov a ako ich pomáha budovať aj taká obyčajná spoločná hra, či čas pri večeri.

Osobitnú časť venuje aj školskému prostrediu, separačnej úzkosti, šikanovaniu ako aj obrazovkám a sociálnym sieťam. Lebo, a s tým sa už musíme naozaj zmieriť, naše deti vyrastajú v prostredí, kde je život pred obrazovkou na dennom poriadku, telefón je našou neoddeliteľnou súčasťou a trávime s ním niekoľko hodín denne. S tým prichádzajú aj obrovské riziká spojené s poruchami pozornosti. No a bezpečnosť na sociálnych sieťach je kapitola sama o sebe.

Vrelo odporúčam všetkým rodičom a budúcim rodičom a všetkým tým, ktorí pracujú s deťmi. Hoci všetky poznatky sú už známe, nezaškodí si ich raz za čas zopakovať a opäť sa poriadne zamyslieť. Knižka má aj mnoho príbehov z reality, skúseností rodičov ako aj samotnej autorky, v ktorých sa nájdete aj vy a pomôžu vám viac kontrolovať vaše reakcie do budúcna a uvedomiť si, že deti potrebujú našu pomoc a aj oni sa musia naučiť reagovať v určitých situáciách, zvládať stres a vysporiadať sa s vlastnými emóciami.