Recenzia: Absencia lásky
Absencia lásky je trochu iná ako autorkine predošlé knihy. Sama v úvode uviedla, že tentokrát sa nejedná o romantickú komédiu, ale skôr o erotickú romancu. Na knihu som čítala rozličné hodnotenia a o to viac som na ňu bola zvedavá. Po dočítaní však taktiež musím súhlasiť s tým, že táto novinka bola slabšia v porovnaní s jej tvorbou, ktorú nám doteraz predstavila. Tým nechcem povedať, že by to bol zlý príbeh, to vôbec nie, len som tu postrádala Alino typické čaro, ktoré som cítila pri čítaní jej predchádzajúcich príbehov.
Hlavná hrdinka Rue bola samotárka, ktorá si od ostatných držala odstup, málokoho si pustila bližšie k telu a mala problém vyjadriť svoje pocity. Na prvý pohľad pôsobila ako ľadová kráľovná, ale nesprávala sa chladno a odťažito naschvál, jednoducho bola pre ňu emočná a spoločenská oblasť veľkým neznámym a slabým miestom. Pri podmienkach, v akých vyrastala, sa tomu nemožno čudovať. Priznávam, že i ja som si k nej dlho hľadala cestu, ale čím viac sme ju spoznávali, tým lepšie som jej dokázala porozumieť. Niekedy by som ju najradšej objala a uistila ju, že hoci má svoje muchy, nie je menejcenná než iní ľudia a zaslúži si byť šťastná.
Eli bol dobrý chlap - trpezlivý, starostlivý, láskavý, inteligentný a vášnivý. Ali už predtým ukázala, že vie písať skvelých mužských hlavných hrdinov a myslím, že sa jej to podarilo i v tomto prípade. Zamilovala som si jeho štvornohého miláčika a aj jeho sestra bola sympaťáčka. Okolo neho a jeho kamarátov bola od začiatku dávka tajomna, hoci čoskoro mi začalo byť jasné, čo sa za ich ,,plánom” asi skrýva.
Autorka tu naozaj nešetrila pikantnými scénami, ktoré však neboli len o živočíšnej vášni, ale určitým spôsobom aj o prekonávaní tráum. Medzi Rue a Elim to zaiskrilo hneď pri prvom stretnutí. Keď sa z nich v podstate stali nepriatelia, ktorí stáli na opačných stranách barikády a tieň zakázanosti celú situáciu ešte viac ,,vypeckoval”. Eli má môj obdiv, že mal s Rue takú veľkú trpezlivosť. Odháňala ho, mala pochybnosti, nedokázala mu dať najavo svoje pocity, no on sa nenechal odradiť. Netlačil na ňu, ale ani nedovolil, aby ho vytlačila z jej života.
Bol jej oporou, podporoval ju, pomáhal jej, vedel jej porozumieť, aj keď nahlas nič nepovedala a dokázal vycítiť, čo potrebuje. Takéto scény sa mi páčili najviac a niekoľkokrát ma pri nich zahrialo pri srdci. Od začiatku bol z Rue paf, čo bolo veľmi rozkošné. Ukázalo sa, že majú veľa spoločného, najmä, čo sa týka ich rodinnej situácie, a práve vďaka tomu sa dokázali navzájom podeliť o veci, ktoré nikdy nikomu nepovedali.
Absencia lásky sa síce nezaradila k mojím top knihám od Ali a našli sa tu veci, ktoré mi až tak nesadli, ale ak patríte k jej fanúšikom, určite si knihu nenechajte ujsť. Ja už sa teraz teším na jej ďalší príbeh, som zvedavá, čím nás prekvapí nabudúce a snáď nebudeme musieť dlho čakať.
