Recenzia: Pozvánka

Máte pocit, že pri každej knihe Sebastiana Fitzeka odhalíte psychopata, no nikdy sa vám to nepodarí?

Už pri prvých stranách som zatajovala dych, občas ma naplo z naturalistických opisov a miestami som knihu musela zavrieť a dať si pauzu. 

Hlavná hrdinka Marla mala nezávideniahodné detstvo, a tak isto aj dospievanie, ktoré v nej prebudilo rôzne traumy. Okrem toho má aj jednu veľmi vzácnu chorobu, ktorá jej spôsobuje neschopnosť rozoznávať ľudské tváre. To jej nejedenkrát veľmi skomplikuje bežné fungovanie. Svoj život datuje ako život pred jej osudnou nehodou a po nej. Pretože odvtedy už nebolo nič také ako predtým. Psychoterapeuti tvrdia, že všetko je len v jej hlave, čo robí jej situáciu ešte zložitejšou.

V prvých kapitolách sa dozvedáme o jej vzťahu s rodinnými príslušníkmi, no neskôr to príde. Čo konkrétne? Pozvánka. Kam? Na triedny zraz v romantickej „Chate v hmle“ v Alpách. Len si to predstavte. Vôňa dreva, zvuk praskajúceho ohňa
v kozube, príjemné teplo a spolužiaci, s ktorými nikdy nemala dobrý vzťah. Znie to takmer idylicky (až na tých spolužiakov), no len v tom prípade, kebyže nehovoríme o psychotrileri Sebastiana Fitzeka. 

Keď Marla dorazí na chatu, nikto tam nie je. Nájde len porozhadzované veci po ľuďoch, ktorí by tam mali byť a zvláštne miestnosti, ktoré vyvolávajú ešte zvláštnejšie pocity. Naša hrdinka všetko vníma tak trošku inak, keďže medzi jej superschopnosti patrí vnímanie detailov ako pod mikroskopom. Väčšine ľudí unikne tak 90% z toho, čo si všimne ona. Práve preto pracuje pre Spolkový kriminálny úrad a analyzuje videá plné toho najšialenejšieho násilia, ktoré sa veľakrát pácha na tých najzraniteľnejších - na deťoch. 

V chate plnej nečakaných zvratov ide každému o život. Čo bude bezpečnejšie? Zostať vnútri alebo bežať preč? „Keď sa bojíš, že sa stane niečo zlé, polož si jedinú otázku: Môžeš proti tomu niečo urobiť? Ak je tvoja odpoveď áno, prestaň sa báť a urob to. Ak je tvoja odpoveď nie, tým skôr sa prestaň báť a nestrácaj čas bojovaním proti niečomu, čo nemôžeš zmeniť.“ Kto prežije a koho bude osudná chata stáť život? 

Ak hľadáte pohodové čítanie pod dekou s čajom v ruke, tak túto knihu ani neotvárajte. No ak chcete byť napätí od začiatku do konca a túžite, aby Vám týchto 312 strán poriadne zamotalo myšlienky, tak rozhodne odporúčam. Nezabudnite, že „unikáme do sveta fantázie. Prostredníctvom kníh, filmov a všetkého možného, čo nám pomôže zabudnúť na naše trápenie. Zlé nie sú dlhé fázy, v ktorých snívame, ale krátke svetlé chvíľky, v ktorých si uvedomujeme, že to všetko je iba sen.“

Kniha sa čítala veľmi ľahko a rýchlo vďaka krátkym kapitolám. Okraje strán sú nezvyčajne čierne, čo však zodpovedá pochmúrnej atmosfére celej knihy. Tento titul nie je pre každého, no pre tých z vás, ktorí majú radi psychotrilery to je tá najsprávnejšia voľba. A nezabudnite sa pri čítaní naplno sústrediť, pretože Vám môžu ujsť aj tie najmenšie detaily.