Recenzia: Rodina v podkroví

Rodina v podkroví

Psychologický triler, od ktorého sa nebudete vedieť odtrhnúť. Kniha o slepej dôvere, moci a nadvláde na jednej strane, a beznádeji a nedobrovoľnej poslušnosti na strane druhej. Predstavte si, že vám raz na návštevu prídu niekoľkí ľudia a už nikdy neodídu. Desivá predstava, že? Keby to však boli ľudia, ktorí sa ľahko prispôsobia a ani o nich neviete, tak je to možno poľahčujúca okolnosť, ale v tomto prípade to tak nie je. Títo jednotlivci ovládnu celú vašu domácnosť. Oberú vás o všetku životnú energiu, zatiaľ čo oni budú prekypovať spokojnosťou.

Postupne budete spoznávať tri rôzne príbehy, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné, ale postupom času budú do seba zapadať ako puzzle. Spoznáte Libby, ktorá si krátko po 25. narodeninách nájde na svojej rohožke záhadný list. S ním prichádza aj nová etapa v jej živote, v ktorej zdedila obrovský dom po svojich predkoch. Rozprávkový však rozhodne nebude. Keďže bola adoptovaná, svojich pravých rodičov si vždy predstavovala ako dokonalé bytosti. Skutočnosť však bola ďaleko od jej predstáv. Postupne sa dozvedá pravdu, vďaka novinárovi Millerovi a riešeniu záhady troch mŕtvych tiel, ktoré sa našli práve v zdedenom dome.

Druhý príbeh nás prenáša do minulosti, do roku 1988, k 11-ročnému Henrymu, ktorý nám rozpráva o svojom detstve. Aké to bolo, keď žili bez nich a následne, ako sa všetko zmenilo, keď prišli ONI. Normálne detstvo nemal ani v jednom prípade, avšak potom to bolo omnoho omnoho horšie. Kedysi Henryho mama nosila luxusné garderóby, dizajnérske kabelky, diamantové náušnice a zafírové náhrdelníky. A teraz bolo všetko preč. A nie len oblečenie, ale aj nábytok, peniaze, jednoducho všetko. Obyvatelia tajomného domu museli dodržiavať prísne pravidlá, ktoré akoby vypadli z nejakej sekty:

•    Zákaz strihania vlasov bez povolenia Davida alebo Birdie.
•    Zákaz márnivosti a skúposti.
•    Zákaz behať, nadávať a kričať.
•    Zákaz umývania vlasov viac ako raz za týždeň. 
•    Zákaz konzumácie mäsa a živočíšnych produktov.

Tretí príbeh sa sústreďuje na Lusy, ktorá sa snaží prežiť na ulici so svojimi deťmi, Marcom a Stellou, a ich štvornohým miláčikom. V najväčšej núdzi musí požiadať o pomoc svojho bývalého manžela, ktorý však žiada za túto službu nemalú cenu. 

Musím priznať, že miestami som mala čo robiť, aby som si zapamätala všetky mená. Triler je však tak zamotaný, že do poslednej chvíle nebudete vedieť, komu môžete naozaj dôverovať. Záver ma prekvapil, a to, čo som si počas čítania myslela, sa napokon ukázalo ako úplne iné. Z môjho pohľadu ide o kvalitný psychologický triler, ktorý vás nenechá chladnými!

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Vráť sa domov

Nasledujúci blog →

Recenzia: Všetko je v poriadku, všade je láska