Recenzia: Zachránený medvedík

Zachránený medvedík

Milujem autorkine knihy. Získala si ma knihou Stratená veľryba, potom prišla s Posledným medveďom a teraz je tu s voľným pokračovaním Zachránený medvedík.

Maco, ktorého si určite zamilujete tentokrát hlavnej hrdinke April zamotá hlavu ešte viac. Jej srdce si nadobro získal v prvom dieli, kedy sa na Medveďom ostrove, kde sa už kvôli meniacému sa klimatu žiadny ľadový medveď nemal nachádzať. A predsa sa tam nachádzal. April jedného zahliadla. Chudého, zraneného a samého napospas osudu, ktorému sa April rozhodla pomôcť. Spoločne zažili jedno najväčšie a zároveň najnebezpečnejšie dobrodružstvo, z ktorého vznikne priateľstvo na ktoré ani jeden z nich nezabudne.

Sedemnásť mesiacov po návrate z Medvedieho ostrova sa April Woodovej prisnije sen, ktorý ju nenechá pokojnou. Je presvedčená, že začula zúfalý rev Maca. Nebol to len pocit v srdci - ale niečo oveľa silnejšie, čo ako ozvena rezonovalo v najhlbších zákutiach jej bytosti. Od kamaráta, ktorý ju pravidelne informuje o novinkách z ostrova v Arktíde sa dopočula, že turisti postrelili ľadového medveďa. April je presvedčená o tom, že rev Maca v jej sne má niečo spoločné s postreleným medveďom. Presvedčí otca, že sa musia do mrazivej časti Arktídy vrátiť ,spoločne Maca nájsť a presvedčiť sa, že je v poriadku. Po dlhej a namáhavej ceste ich prekvapí spoločné prívítanie s Macom spolu s malým medvedíkom, ako napovedá aj obálka. To však ešte neznamená, že vyhrali. Zachránený medvedík ponúka opäť dokonalé, emotívne a dôležité čítanie, ktoré rozhodne nesklame.

Autorke sa aj v tejto knihe podarilo neskutočne krásnym spôsobom poukázať ako klimatické zmeny ovplyvňujú životné prostredie. Nádherný až magický bol príbeh April, ktorá si svojimi skutkami a poslaním získa srdce nie jedného čitateľa, jej priateľstvo s ľadovým medveďom zahreje dušu a často aj mne dospelej zarosilo pohľad. Zároveň popri nekonečnej dávke láskavosti k prírode a zodpovednosti, autorka v príbehu poukázala na vzťah otca a dcéry, ktorý spoločne prechádzajú ťažkým obdobím straty manželky a matky. Som nesmierne rada, že sa autorka rozhodla vrátiť k príbehu April a Maca a rovnako pútavo ma dokázala vtiahnuť do deja. Zvrat v závere knihy vyvolal aj slzy aj úsmev na perách.

V autorkiných poznámkach v závere knihy sa dozvieme, že Svalbard, kde sa príbeh odohráva skutočne patrí k oblastiam najviac postihnutým klimatickou zmenou a niekedy sa označuje za miesto, ktoré sa otepľuje najrýchlejšie na svete. Hodiny skutočne tikujú. Nemusíme cestovať na Svalbard, aby sme chránili ľadové medvede. Môžeme pomôcť rôznymi inými drobnosťami, ktoré sú v knihe krásne rozpísané. Veľmi som si príbeh užila za čo ďakujem @pantarheisk a autorkine knihy určite odporúčam.

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Listy na desiatovom papieri

Nasledujúci blog →

Recenzia: Never jej ani slovo