Richard Muller: Texty
Osobu Richarda Müllera radím medzi najväčšie klenoty slovenskej hudobnej scény. Hoci v mojom osobnom merítku patrí medzi tých interpretov, ktorých pesničky si doma ani do slúchadiel nepustím, nedám dopustiť na live vystúpenia v podobe koncertov, komorných aj tých masovejšieho charakteru, v blízkosti môjho bydliska. Dôvod, prečo je tomu tak, je prostý – myslím si, že hudba a texty dlhoročnej speváckej superstar si zaslúžia špičkovú aparatúru, kvalitne ozvučené sály, rovnocenných hudobníkov a, predovšetkým, uvedomelých fanúšikov ochotných oceniť poctivú muziku.
Apropo, texty sú dôvodom, pre ktorý túto recenziu vôbec píšem. Je to už vyše 35 rokov, čo sa slovenskej, resp. československej verejnosti predstavila skupina Banket, ktorú síce dnes mnohí moji rovesníci už, žiaľ, ani nepoznajú, čo je škoda. Mal som šťastie v tom, že ma môj otec namiesto Lega, vojačikov a futbalovej lopty odmalička zasväcoval, okrem iného, do tajov hudby, ktorú rád počúval. Nespočetné hodiny som strávil prehrabávaním sa medzi platňami, kotúčovými magnetofónovými páskami, VHSkami či CDčkami, medzi ktorými nechýbali ani prvé dva albumy Banketu. Dá sa teda povedať, že som doslova a dopísmena na Müllerovi vyrástol, a preto som po knihe siahol ako straka po lesklom predmete.
Čítať viac ako 130 textov je niečo iné, ako ich počuť v podobe piesne. Hoci sa považujem za sčítaného človeka, musím priznať, že čas od času som mal problém význam niektorých z nich dešifrovať, no v tomto smere mi veľmi pomohli rukou vpísané poznámky samotného speváka, ktorý stručne opísal jeden-dva podstatné detaily ku každej vždy, keď to považoval za potrebné a vhodné. Viackrát zmenil môj pohľad na jeho piesne, najmä tie najznámejšie, a to dosť zásadne. Samozrejme, len a len v dobrom.
Čítať Texty znamená listovať obrovskou dávkou nostalgie. Ten, pre koho sú Rieka, Cigaretka na dva ťahy či Po schodoch neznáme skladby, knihu neocení a dovolím si tvrdiť, že je pre neho absolútne nevhodná. Kniha je Müllerov darček všetkým skalným fanúšikom, ktorý nielen poteší, ale tiež o niečo viac pootvorí dvere do spevákovho súkromia.
