Nadine Brandes: Anastázia Romanovová

Ide o sčasti pravdivý, a sčasti fiktívny príbeh, v ktorom vykresľuje ako hlavnú postavu mladučkú Anastáziu a najmä jej posledné dni života v Jekaterinburgu. Je to dojímavé a zároveň detailné rozprávanie o tom, čo sa dialo v Ipaťjevovom dome pred osudným dňom popravy cárskej rodiny. 

„Sme Romanovovci. Puto našich sŕdc sa tiahne naprieč časom, spomienkam a diaľkou.“ 

Romanovovci boli najúspešnejším panovníckym rodom moderných čias. Panovanie v Rusku bolo imperiálno-posvätné poslanie. Ich vzostup aj pád vošli do dejín ako nezabudnuteľná kapitola ľudstva. 

Tú poslednú z ich života podáva v istom zmysle aj Nadine Brandesová, ktorá sa zamerala na Anastáziu Romanovovú. Čím bola z cárskej rodiny pre svet výnimočná? Existuje veľa polemík a výskumov, historických a vedeckých, čo sa s ňou mohlo stať po masakri v Jekaterinburgu. Mohla naozaj prežiť ich vlastnú popravu? 

V tejto knihe autorka uvádza čitateľa hneď od prvých strán do deja tým, že ho začína už samotným väznením cárskej rodiny v Toboľsku. Na istý čas dokonca oddelia rodičov od dcér a syna. Otec poverí mladú Anastáziu úlohou strážiť matriošku, v ktorej sa skrýva kúzlo. Dokáže ich toto kúzlo zachrániť od záhuby?  V knihe sa spomína aj majster kúziel a výrobca matriošky, Dočkin. 

Postavu Anatázie si čitateľ rýchlo obľúbi, nedá sa neobľúbiť si ju. Je bystrá, šikovná, úprimná aj obozretná. Niektoré pravdivé fakty zo života Romanovocov v tejto knihe sedia úplne presne. To, ako autorka Nadine Brandes opísala charakterové črty jednotlivých členov aj následné udalosti ich života v zajatí, je ohromujúce. 

Pri epizóde s matrioškou a po masakri v pivnici v Ipaťjeovovom dome čitateľ môže mať dojem, že je to len rozprávka, ktorou v skutočnosti aj je (vysvetlenie nájdete na posledných stranách).. To, čo sa dialo po hromadnej vražde rodiny, bolo priam neuveriteľné. Áno, existuje mnoho dohadov o tom, že to mohla mladá Anastázia prežiť. Nakoniec sa ukázalo, že to tak nemuselo byť. 

„Konečne som pochopila, prečo ma otec vždy žiadal druhým odpúšťať. Pretože odpustenie si vyžaduje viac sily a odvahy ako pomsta.“ 

Tento román je však veľmi pútavo napísaný, neodchyľuje sa príliš od skutočnej pravdy. Aj keď autorka v závere vysvetľuje, čo sa zhoduje s historickými faktami a čomu naopak pridala viac fantázie. Pozorný čitateľ ocení, že najmä v prvej časti knihy si autorka poctivo naštudovala históriu a podáva dôveryhodný príbeh. V istom momente to vyzerá, že nutne potrebujeme jeho pokračovanie.  

Na druhej strane autorka s presnosťou vypisuje fiktívne časti a ako to bolo naozaj. A toto je to, čo čitateľ po dočítaní knihy akou je Anastázia Romanovová túži vedieť. Je automatické, že väčšina z nás siahla okamžite po ďalšej literatúre, ktorá pojednáva o ruských dejinách, obzvlášť o Romanovococh.   

 „Moja krv je môj zločin. Ak sa na ňu pozriete, je stále červená, ak sa jej dotknete, je stále mokrá. No ak sa do nej započúvate, zachytíte, že pulzuje v rytme jediného slova. Romanovovci.  Ani kráľovská krv nedokáže zastaviť výstrel z pištole.

Kniha Anastázia Romanovová je určená pre čitateľov, ktorí obľubujú históriu, životopisy a romantiku. V tomto románe je zo všetkého trochu. Čo je dôležité, je v nej ukázaná ľudskosť aj krutosť, ktoré sa vzájomne križujú. Najväčší priestor je venovaný Anastázii, ale nie je len o nej.

Začítajte sa do príbehu mladej, tvrdohlavej a zamilovanej cárskej rebelky Anastázie a dozviete sa viac, ako by ste čakali.