Paolo Cognetti: Manuál pre úspešné dievčatá

V podobnej dikcii, v akej je napísaná Sofia vždy chodí v čiernom je aj Manuál pre úspešné dievčatá. Cognetti aj tu skladá jeden príbeh z viacerých. Nie je to však príbeh jednej ženy/dievčaťa, ale viacerých, ktoré tvoria jeden súvislí obraz žien a spôsob, akým je na ne nazerané z rôznych uhlov. Príbehy nehovoria len o vzťahoch, nie vždy šťastných a o rozhodnutiach, nie vždy správnych, ale aj o pádoch. O tom, čo sa deje za dverami ženy, ktorá má premyslený skvelý business plán, ale jej nálada sa rovná „na špičkách ovísajúcim ponožkám“. Zamestnankyne, dcéry, budúce matky, milenky, skrátka bytosti sa snažia v daných situáciách prežiť najlepšie, ako môžu. Niekedy im to nevyjde. Niekedy sa rozhodnú zle a niekedy sa chcú len vypariť a svet zahodiť preč, ako kedysi v škôlke deti kožu z mlieka. A nie vždy nám svoj príbeh rozpráva žena, občas je rozprávačom aj muž, veď nemôžeme sa pozorovať len my samé. Matematička z prvej poviedky by hneď vypočítala štatistiku, koľko takýchto pozorovaní samých seba je založených na objektivite a koľko na prílišnej sebakritike, prostitútka z ďalšej by si k tomu vypýtala aspoň jeden štamprlík, úspešná zamestnankyňa z reklamky by tomu spravila poriadnu reklamu, novinárka by to skritizovala a z toho celého by nakoniec dcéra prenajímateľa prázdninového rezortu spravila film. A vlastne, nemohla by to urobiť jedna žena, len tak, že by hrala všetky zo spomínaných postáv a možno aj viac. A bol by to film, v ktorom by sme sa vnútorne videli všetky a zároveň navonok žiadna.

Cognetti príbehy koncipoval veľmi rafinovanie, pretože sú odlišné, s iným typom rozprávača, problému a aj jeho riešenia. Naviac, nie je pravidlom, že koniec je predvídateľný. Dokonca sa stáva, že zostáva otvorený, čím autor ponecháva na čitateľoch, aký pokračovací manuál úspešnosti vytvoria pre danú postavu.