Sven Lindqvist: Si mŕtvy

Kniha Si mŕtvy s podtitulom História bombardovania nás svojou formou labyrintu prenáša z miesta na miesto, z času dávno minulého až do čias budúcnosti, akú si vytvorili niektorí spisovatelia. Zažívame tak skutočnú cestu časom od doby, kedy boli predstavy o bombách len akousi víziou, cez prvé útoky, nálety, až po dôležité udalosti našich dejín, v ktorých významnú úlohu zohrali najmä bomby. O Hirošime, Guernice, Kórei, Chefchaouene, o prvých objaviteľoch, o prvých letcoch…

Nie je však len príbehom o bombardovaní. Sven Lindqvist sa týmto spôsobom snaží upozorniť na všetky hrôzy vojny, no tiež aj varovať pred všetkými potencionálnymi vojnami, ktoré by mohli v budúcnosti ohroziť ľudstvo. Necháva nám priestor zamyslieť sa nad tým, ako by to s ľudstvom mohlo vyzerať v budúcnosti a dúfať, že nič podobné nás nikdy nepostrehne.

,,Bomby vedeli predĺžiť vojnu, no nezmenili jej osud.”

Si mŕtvy je naozaj výnimočná kniha. Zobrazuje nám, ako sa skvelý vynález dokáže zmeniť na niečo, čo dokáže zničiť nás všetkých. Na nástroj slúžiaci na umlčanie, potlačenie, zastrašenie, preukázanie svojej nadradenosti. Na nástroj, po ktorom zostávajú „len oči, čo sa nedali otvoriť, a ústa, čo nemohli rozprávať.” Berie nás do histórie, v ktorej ľudia s obdivom pozerali na nové objavy, snívali o lepšej budúcnosti a netušili, čo im tieto vynálezy môžu priniesť. Ukazuje nám, ako veľmi rýchlo a ľahko dokáže ľudská pamäť zabudnúť; na všetko zlé, čo urobili a vôbec nemuseli.

Nesmierne zaujímavé bolo čítať o dvoch mestách – Guernica na severe Španielska a Chefchaouen v Maroku, ktoré postihol veľmi podobný osud, no dejiny sa na obe z nich pozerajú úplne odlišne. Guernicu preslávil Picasso svojím obrazom, no Chefchaouen svojho Picassa doteraz nenašlo. Smutné však je, že toto nie je prípadom len tohto marockého mesta. Existuje aj mnoho ďalších miest, ktoré podľahli skaze, no svet o nich doteraz netuší.

,,Pod pokojným povrchom sa však prebúdzali k životu nočné mory. Naše fantázie menili charakter. Pred vznikom lietadiel sme snívali víťazné sny o bombardovaní iných rás, iných planét, iných hviezdnych systémov. Teraz, keď sme ich už naozaj bombardovali, nás prenasledovali nočné mory, že zbombardujú nás.“

Myslím si, že kniha Si mŕtvy neosloví každého čitateľa. Nie je totiž ľahkým čítaním na nedeľné popoludnie. Je však veľmi dôležitým čítaním. Núti nás totiž zamyslieť sa nad životom, pominuteľnosťou, rozhodnutiami, ktoré môžu zničiť nás všetkých.


← Predchádzajúci blog

Paolo Cognetti: Manuál pre úspešné dievčatá

Nasledujúci blog →

Jeremy Dronfield: Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu