! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Robert Chester Ruark: Medárky

Viem toľko, že román Medárky zásadne neponúka odpovede na otázky ohľadom podstaty bytia. Robert Ruark nehovorí, prečo sme tu, odkiaľ sme sa vzali, ako máme zmysluplne „vyplniť“ svoj čas, ktorý nám bol daný (ak nám bol daný)... jednoducho to ani nemôže. Medárky sú síce románom, ale románom s autobiografickými prvkami. Tvrdá filozofia sa tu nepredstavuje ako v kine pre dospelých. Autor to vzal trochu inak a predostiera plátno skúseností, ktoré nevyznievajú vyfabulovane. Nemal som pocit, že by v deji došlo k situácii, ktorá je možná len v krásnej literatúre, práve naopak: skôr som vnímal, že akoby neprešlo toľko rokov od prvého vydania tohto románu (prvý raz uzrel svetlo sveta v r. 1965). Musím sa priznať, že práve oná plastickosť zobrazenej (teda, prežitej) reality ma v čítaní poháňala ďalej a ďalej. Často som sa pristihol pri myšlienke: toto sa môže stať aj mne.

Robert Ruark sa rafinovane personifikuje do postavy zdanlivo obyčajného Aleca Barra. Alec Barr je spisovateľ, nie však prozaik od prírody. Novinársky odchovanec. Chudobný Južan, ktorý vyrastá v pomerne diskutabilných rodinných podmienkach. V rozháranej rodine, kde nedokáže nájsť prirodzený mužský vzor, pozorujúc úlisnosť vlastnej matky v kombinácii so zlomyseľnosťou starej matky, ktorá síce neprekračuje obvyklé medze sekírovania, ale v chlapcovi netušene zanecháva výrazné stopy. Deformovaný pohľadom na ženy už od pubertálneho veku necháva Ruark Aleca dospieť. Len-len, že doštuduje vysokú a zamestná sa. Nie podľa snov, presne naopak. Ale nastúpi na cestu, ktorá mu môže priniesť úspech.

Alec Barr je po psychologickej stránke dosť vágna postava. Jeho prežívanie a city sa obmedzujú na vychutnávanie si alkoholu a potrebu zažívať dobrodružstvá trochu netypickým spôsobom. Nechcem tým povedať, že by napríklad nepociťoval vzrušenie z nebezpečného safari v divokej Afrike prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, ale nerobí to preto, že ho to napĺňa. Zakaždým zužitkováva svoje postrehy na to, aby ich speňažil (ako každý klasický spisovateľ). Navonok je Barr stelesnenie slobodymilovného človeka, ktorý sa nechce dať spútať zodpovednosťou. Jeho úteky do ďalekých končín alebo do svetovej vojny sám vysvetľuje tak, že mal pokrk usedavého života a pociťoval potrebu niečo zažiť, aby sa transformoval z hýčkaného civila späť do konajúceho človeka, ktorý prežíva pocit sebarealizácie práve vo vypätých situáciách, kedy skutočne ide do tuhého. Dá sa povedať, že život ako taký ho nudí – Alec Barr je smädný po činoch a uznaní.

Literárne úspechy, ktoré Alec Barr žne takmer po každej vydanej knihe, sa dostávajú do markantného kontrastu s jeho osobným životom. Kameňom úrazu je vzťah k ženám. Sledujúc jeho avantúry čitateľ jasne vidí, že tento muž ženám a vzťahom nerozumie. Vlastne, pre Barra je akýkoľvek vzťah nevhodný už zo svojej podstaty. Preňho sa viazanie k určitej osobe stáva lanom so slučkou, ktorá sa postupne sťahuje okolo jeho hrdla. Nedokáže byť vzorným manželom a skĺzava k niekoľkým pomerom. Tie taktiež neprinesú Alecovi želanú pohodu. Nevyhovuje mu ani rola milenca. S postupným starnutím prichádza na to, že pravdepodobne s ním žiadna nikdy nevydrží. Tuší, prečo, ale nedokáže sa vnútorne obrodiť. Starého vlka novým kúskom nenaučíš.

Názov románu je inšpirovaný jazvecom medárom. Je to zver, ktorého ťažko chytiť; je vrtký, šikovný, krutý a škodný. Prikradne sa do kurína, kde pohrdúsi hydinu a nikým nevidený zmizne. Robert Ruark prirovnáva život k jazvecovi medárovi – život útočí na slabiny človeka a potom ho z pasie zabíja. To v závere tohto diela zisťuje i slávny spisovateľ Alec Barr, keď odrazu pocíti mrzkosť smrteľnej choroby. Jeho čas je už určený a z prehýrených liet zostáva iba kýpeť. Hoci sa teší, že konečne osamieva a vyrovnáva sa so životnými prešľapmi, práve v tejto situácii sa deje zvrat. Nezostáva opustený a všetky nerovnosti jeho vzťahov sa zrovnávajú. Osobne si myslím, že hlavná myšlienka diela je ľahučko postrehnuteľná: neexistuje návod, ako žiť. Nezabránime tomu, aby sme niečo pokazili. Nemôžeme taktiež vyhrať nad smrťou. Ale môžeme žiť – tak to aspoň jedenkrát skúsme. Aj keď s chybami.

← Predchádzajúci blog

Chcete sa cítiť fit aj s intoleranciou a alergiou?

Nasledujúci blog →

Warren Trinásty a Vševidiace oko