Samuel Bjork: Cestujem sama
Sama viem ťažko vysvetliť, čo je na tých severských románoch také pútavé, že ma núti každý knižku nepoložiť, až kým ju celú neprečítam. Možno je to tou celkovou ponurou atmosférou, ktorá sa nám so Škandináviou spája a autori ju dokážu tak dokonale využiť pri písaní? Alebo je to náhľadom do vnútra postavy, cez ktoré nám autori sprostredkúvajú daný príbeh, a ktoré častokrát odhaľujú tie najtemnejšie zákutia ľudskej psychiky? A možno je to kreativitou autora, ktorý nam rozpráva príbeh, ktorý sme ešte predtým nepočuli? Alebo napätím, ktoré s každou indíciou či stopou vrcholí a my len nedočkavo listujeme jednu stránku za druhou, kým konečne dostaneme odpoveď na tú najdôležitejšiu otázku: Kto je vrah?
Cestujem sama v sebe nesie všetky tieto atribúty – je to kriminálny román, v ktorom hrá rolu nie len prostredie ale najmä postavy, ktoré nám rozprávajú nový príbeh a tým odhaľujú zlo, ktoré sa niekde v hĺbke každého z nás skrýva, či už je to nenávisť, pomsta, alebo sebaklam. Starší policajný vyšetrovateľ Holger Munch a jeho bývalá kolegyňa Mia Krügerová sú dobre vybranými postavami, medzi ktorými sa vytvoril zvláštny vzťah a porozumenie, a ktoré sú dôkazom toho, že aj vyšetrovarelia sú len ľudia a nenávisť, pomsta, či sebaklam neženú vopred len „tých zlých“, ale prežívajú ich aj profesionáli, ktorých môžu dohnať do situácií, kde pomyselná hranica medzi dobrom a zlom je veľmi tenká.
Cestujem sama je kniha určená nie len pre fanúšika severského krimi, ale ten by si ju mal nepochybne zaradiť na zoznam kníh na prečítanie. Ja sa už teraz neviem dočkať, ako si na budúce prečítam knihu od Samuela Bjorka, Sova, kde sa znova stretneme s Holgerom Munchom a trochu labilnou Miou pri riešení ďalšieho desivého prípadu, ktorý nás prinúti sa zamyslieť nad večnou otázkou: Ako môžu niektorí ľudia v sebe skrývať také zlo a čo sa stane, keď sa dostane na povrch?
