Samuel Bjork: Cestujem sama

Autori majú vynikajúcu schopnosť pracovať s postavami a ich charaktermi, zápletkami vás udržia v napätí až dokonca a skvelo majú vypracované aj vedľajšie epizódy. K nim sa pridal aj autor Frode Sander Øien, ktorý pod pseudonymom Samuel Bjørk vydal svoj debut Cestujem sama. V novembri vyšla jeho ďalšia kniha Sova.

Táto kniha ma upútala už na prvý pohľad vďaka zaujímavej obálke. V siluete dievčatka sa nachádza tmavý les a v pozadí sú letiace vtáky. Kombinácia bieleho základu s modrými a čiernymi prvkami sú v dokonalej harmónii, ktorú dopĺňa anotácia. Musím pochváliť výber úryvku, pretože neprezradí veľa, ale zaujme natoľko, aby ste knihu nepustili z ruky.

Telo mŕtveho dievčatka nájde okoloidúci zavesené na strome. Oblečené ako bábika, so školskou taškou a s ceduľkou Cestujem sama. Prípadu sa ujme Holger Munch, policajný vyšetrovateľ. Rýchlo však zistí, že sám prípad nedokáže vyriešiť a požiada o pomoc svoju bývalú kolegyňu Miu Krügerovú. Mia je veľmi bystrá a na prípadoch si všimne aj nebadané detaily, má však psychické problémy. Na opustenom ostrove sa utápa v alkohole a v tabletkách a je pripravená zomrieť. Plány jej prekazí práve Holger.

Ako zistíte už z úryvku, prvé dievča nebude posledné. Dej je teda dynamický, postupne pribúdajú ďalšie obete až kým... To vám už nemôžem prezradiť, veď si prečítajte sami. Niektoré opisy miesta činu sú možno až príliš naturalistické a nabehnú vám zimomriavky, no dodáva to príbehu väčšiu vierohodnosť. Napätiu pomáhajú krátke kapitoly, striedanie postáv a vedľajšie dejové línie o chlapcovi a o náboženskej sekte. Odbočeniami od hlavnej línie vo vás môže autor vyvolať zmätok, čo je v konečnom dôsledku jeho zámer. Kto je za týmito vraždami sa dozviete až na úplnom konci. Aj keď celý príbeh sa môže zdať mätúci, koniec je jasný.

Nasledujúci blog →

Andy Weir: Marťan