Samuel Reuss: Rozprávky starých Slovákov
Je nepopierateľným faktom, že na trhu je veľa rozprávkových kníh. Keď sa spomenie meno Dobšinský, okamžite každý vie, kto je táto významná rozprávkarská osobnosť. No počiatky zberateľstva tradičných slovenských povestí (rozprávok) siahajú ešte o čosi ďalej. Po prečítaní knihy Rozprávky starých Slovákov sa do povedomia istotne zapíše aj meno Samuel Reuss. Lebo ak Dobšinský bol otcom slovenskej rozprávky, Reuss sa oprávnene môže nazývať ich praotcom.
„Tieto uhorské staroveké pamiatky pochádzajú z horských roklín Fatry, z krajiny slovanských autochtónov, z krajiny, ktorá bola schopná uchovať staré rozprávky a odovzdať ich svojmu potomstvu Tunajší Slovan si zachoval svoju veselosť a lásku k spevu a tancu, svoju priateľskú zhovorčivosť a svoju neúnavnú pracovitosť práve tak ako Hron, ktorého brehy obýva, svoje číre šumiace vlny.“
Kde bolo, tam bolo..Za siedmymi horami a siedmymi dolami.. Tieto známe vety nás od mala sprevádzajú hlasom tých najmilovanejších. Musia sa zapísať do srdca každého z nás. Kto by chronicky známe vety nepoznal? Každý dobre vie, čo po nich nasleduje. Príbehy plné udatných junákov. Potoky vyplakaných sĺz matiek, keď sa lúčili s milovaným synom. Draci, ježibaby a krásne princezné. Príbehy plné čarov, zaklínadiel a fantázie. Dobro víťaziace nad zlom. Inak tomu nie je ani v tejto knihe. No autor vnáša aj vlastný výklad zmyslu rozprávok a analyzuje ich. Dodáva tak nový pohľad na niečo, čo je známe. Dokáže čitateľa priviesť k zamysleniu sa a postaviť sa k rozprávkam trocha z iného uhla pohľadu. Ako na zdroj poznania života našich predkov. Kde a ako žili, v akom období, ich mytológiu či základné prvky spoločnosti, ktoré vtedy vládli.
„Keď naši predkovia uvažovali o svojom osude, neriadili sa zákonmi rozumu, ale iba domnelými skúsenosťami a vnuknutím fantázie. Nechápali pravidlá najvyššej múdrosti, podľa ktorých je všetko v prírode úplne presne spolu prepojené. Nechávali svojej fantázii voľný priebeh bez toho, aby sa držali zákonov ľudskej prírody.“
Keď knihu prečítate, zavrite oči a zhlboka sa nadýchnite. Nechajte svoju myseľ zablúdiť tam, kam sa jej zažiada. Potom ich otvorte a rozhliadnite sa. Ak ste správne nasali atmosféru, ktorú kniha ponúkala, ocitnete sa v izbietke s dreveným nábytkom, kolovrátkom v rohu, vyrezávanou kolískou, obrovskou pecou, vôňou domáceho chleba. Priestor naplnený dobrosrdečnosťou, láskou a teplom domova. Ocitnete sa na mieste, kde sa formovala jedna z odnoží nášho folklóru. Kde si ženy v tradičnom oblečení pri zimných prácach spestrovali čas. Rozprávaním strašidelných, krvilačných, no poučných príbehov. Povedačky plné historizmov, slovných zvratov, metafor, personifikácií či stupňovania. Kde sú do popredia vyzdvihované dobré vlastnosti ľudí, no hania sa tie negatívne. Láska je zobrazovaná v tej najčistejšej podobe. Keď neskonalá úcta detí ku svojim rodičom a vrúcna materinská láska je samozrejmosťou. Taktiež nebojácnosť a hrdinstvo mládencov. Dokonalá sonda do ľudských životov. Vrchol rozprávačského umenia. Obohatený o kresby, ozdobné písmo a krásnu väzbu.
„Tak nájdeme v týchto rozprávkach dobre zachované starobylé pamiatky, ktoré zobrazujú staroveké pojmy o náboženstve, krajinách a morálke, predsudkoch a poverách, zvykoch a obyčajoch, rodinnom živote, hospodárstve a umeniach, jedným slovom: o národnom živote našich predkov.“
Rozprávky starých Slovákov sú ako maják, ktorý nás vždy zavedie ku svojim koreňom. Kedy slovenčina bola ľubozvučným, kvetnatým a bohatým jazykom. Kedy sa formoval náš národ. A hoc to asi zrovna nie sú rozprávky pre deti, mne ako dieťaťu nijako neuškodili. Ba naopak, naučili má láske ku knihám a svojmu rodnému jazyku. Na niektorých stranách ma vrátili do detstva. V mysli sa mi zjavovali kresby z Dobšinského rozprávok, kedy som trpezlivo a horlivo počúvala hlas mojej maminy. Spomienky sa vynárali a prinášali pocit šťastia. Rozprávky vždy boli a dúfam aj navždy budú súčasťou životov ľudí.
„My Slovania, máme rozhodujúci podiel na národnom živote našich predkov. Naši prarodičia žijú v nás – ich život je úzko a navždy spojený s naším spôsobom myslenia a konania prostredníctvom nemenných zákonov. Keď objasníme pravek, vzplanie v našom vnútri jasné dobročinné svetlo národnej lásky – svetlo, ktoré tak krásne osvetľuje a zahrieva celý náš národ, naše city a konanie.“
Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)
Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.
