Sven Lindqvist: Si mŕtvy - História bombardovania
Človek je tvor záhadný. Vynakladá veľké úsilie, aby si vedel predĺžiť život a zotrvať na tomto svete, čo najdlhšie. No na druhej strane, vedome vyvíja prostriedky vedúce k jeho záhube. Schizofrenická cesta, akou sa ľudstvo vydalo už od prvotnej zbrane, pokračuje dodnes. Prerod od najprimitívnejších bambusových tyčí po vysoko sofistikované bomby si vyžiadalo mnoho času. Počas svojej existencie dokázali napáchať nemalé škody, nielen na majetku, ale hlavne na ľudských životoch. Vydavateľstvo Absynt sa rozhodlo pozrieť na problematiku bombardovania podrobnejšie a priniesli na slovenský trh preklad knihy od Svena Lindqvista, Si mŕtvy, s podtitulom História bombardovania.
„Ak vojenské zákony zakázali zbrane, čo bez rozdielu zabíjajú vojakov aj civilné obyvateľstvo, ako môžu byť legálne zbrane, čo na rozsiahlu plochu šíria nekontrolovateľnú rádioaktivitu? Ako môžu byť legálne vojnové plány, čo si chladnokrvne žiadajú desiatky až stovky miliónov civilných obetí?“
Si mŕtvy nie je obyčajná kniha. Je to publikácia nabitá nespočetným množstvom historických faktov, zvučných mien, známych i menej známych udalostí. Plná vedeckého pokroku, ktorý viedol až k vzniku bomby, ako ju poznáme dnes. Hlavné husle v histórii bombardovania však nehrajú zbrane, ale človek. Jeho túžba vlastniť a plieniť. Na stránkach sú zachytené vyjadrenia vojakov, politikov, vedcov a spisovateľov. Stretnete sa so svojským vykladaním zákonov, úpravou pravidiel počas vojny aj mimo nej, výhovorkami či silnou rasovou dehonestáciou. Všetko dôkazy, ako si ľudia s dostatočnou politickou mocou ospravedlňovali konanie voči civilnému obyvateľstvu. Okrem toho, v texte nájdete aj odkazy na mnoho sci-fi diel pojednávajúcich o dôsledkoch použitia zbraní či nesprávnych ľudských rozhodnutí. Rovnako aj odvolávky na mnoho historických prameňov.
Okrem dejinnej stránky, kniha nastavuje i nie práve najlichotivejšie zrkadlo. Ukazuje, ako dokážeme poľavovať zo zásad, morálky a presvedčení. Ako sa postupne voči násiliu a násilnej smrti stávame imúnni. Sú len jednou z mnohých udalostí vo večernom spravodajstve, vnímaných bez štipky súcitu a prehnaných emócií. Berieme ich ako prirodzenú súčasť života. A tak sa nebadane z ľudí stávajú bezcitné stroje, pokiaľ sa ich to bytostne netýka. Ibaže tým dávame nemý súhlas mocnostiam konať krivdy voči bezbranným ľuďom, zatiahnutým nedobrovoľne do mocenských konfliktov. Svojou ľahostajnosťou sa stávame jedným z vinníkov.
„Keď sa silní vracajú zo svojich vojen proti slabým – akými ľuďmi sa tam stali? Čo sa stane s človekom, ktorý sa díval do zívajúcej priepasti medzi hodnotami, ku ktorým sa oficiálne hlásime a tými, ktoré v skutočnosti praktizujeme medzi divochmi a barbarmi?“
A toto všetko je ponúknuté vo veľmi originálnom spracovaní. Ako sa hneď v úvode píše, kniha je nekonečným bludiskom. Môžete ju uchopiť rôznymi spôsobmi. Čítanie stránky za stránkou je zrazu nežiaduce klišé. Odkazy navádzajú čítať knihu neusporiadane, vracať sa v odsekoch dopredu, dozadu, ako si to logicky text vyžaduje. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa jedná o nepremyslené konanie a čitateľ dostáva iba chaotickú mozaiku poznatkov. No ako to už v histórii býva zvykom, udalosti sú navzájom poprepájané a v cieli vytvárajú kompaktný, zrozumiteľný celok.
„Po desaťročiach vedeckého výskumu by si človek myslel, že väčšina potenciálnych následkov jadrovej vojny je dobre známa. No dno hrôzy ľudstvo ešte stále nedosiahlo.“
Vedecký pokrok je niečo, čo sa nedá zastaviť. Je v samotnej podstate ľudí sa niekam posúvať a dosahovať nedosiahnuteľné. Je však priam bytostne dôležité, aby sme sa dokázali ohliadnuť do minulosti a poučili sa z nej. Aby jedného dňa, budúcnosť nepripravila nemilé prekvapenie a nepostavila naše vlastné výtvory proti nám. Preto si treba knihu Si mŕtvy prečítať. Je to jedinečné dielo, ktoré isto neprejdete za jeden večer, ale budete sa k jeho stránkam vracať dlhšiu dobu. Odmenou vám však bude obrovské množstvo zaujímavých nových faktov. Nie práve najveselších, no našich, ľudských.
„Vojna sa neskončí, bude len dlhšia, krvavejšia a hrozivejšia. Budú ju viesť súkromné armády, motorkárske gangy, bodyguardi, privyrábajúci policajti a vojaci, ktorí nedostali žold. Bombou budúcnosti nie sú interkontinentálne strely, ale plastická trhavina v kabelke, nie letecká bomba, ale bomba v aute a poštovej obálke.“
Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej, ktorú môžete nájsť aj na Instagrame pod menom https://www.instagram.com/anduskag/
