Lara Prescott: Nikdy sme tu neboli

Je známe, že Pasternakov román bol v rokoch pred rozpadom ZSSR zakázanou knihou a prvýkrát ju vydali v roku 1957 v Taliansku. V Sovietskom zväze vyšiel až v roku 1988 (dávno po smrti Pasternaka).

Kniha Nikdy sme tu neboli ponúka čitateľovi nielen pozadie zrodu Doktora Živaga, ale uvádza ho aj do sveta medzi Východom a Západom. Dve znepriatelené mocnosti, zakázaná kniha a príležitosť zmeniť svet. Cieľom je dostať veľký román čo najrýchlejšie do čo najväčšieho počtu rúk.  

Nikdy sme tu neboli (ang. The Secrets We Kept) je skvelý debut, plný zvratov a napínavých stránok, ktorý v čitateľovi vzbudí množstvo otázok a otvorí pomyselné dvere do minulosti a života jedného z najvýznamnejších ruských spisovateľov.

Kniha dejovo začína 4 roky po skončení druhej svetovej vojny v Sovietskom zväze. V  dome Oľgy Irvinskej sa objavia muži v čiernych oblekoch, ktorú ju odvedú preč, niekam, kam nikto netúži ísť. Čo také urobila táto žena? Vlastne len to, že sa stretávala s mužom, ktorý sa najprv preslávil písaním básní. Štátna moc však vie, že ten muž píše román, v ktorom kritizuje režim, a svoju moc mu pripomenie tak, že jeho milenku pošle do gulagu. Ide o Borisa Pasternaka.

Celá kniha je samozrejme inšpirovaná príbehom Doktora Živaga a okrem hlavných postáv – Borisa a Oľgy, v nej nájdeme aj iné, rovnako dôležité postavy. Jednotlivé časti sa rozdeľujú na Východ a Západ. Práve Západ sa snaží pašovať späť do Sovietskeho zväzu zakázané knihy. V časti zo Západu sa všetko začína v Agentúre, ktorá je predchodcom americkej CIA, ktorá školí svojich agentov na rôzne úlohy – medzitým tou najzáhadnejšou a nevystopovateľnou agentkou sa má stať isté dievča ruského pôvodu, Irina, žijúca od narodenia v Amerike. Ona je tá vyvolená, ktorá má prepašovať Pasternakov román späť do Sovietskeho zväzu. V časti z Východu autorka detailne opisuje udalosti, ktoré sprevádzali Pasternakov a Irvinskej spoločný život. 

„Oni mali družice, ale my sme mali ich knihy. Vtedy sme boli presvedčení, že knihy môžu byť zbraňou – že literatúra môže zmeniť beh dejín.“

V roku 1958 získal Boris Pasternak Nobelovu cenu za literatúru, bol však donútený ju odmietnuť. To, ako k tomu došlo a prečo, sa dočítate práve v knihe Lary Prescott.

V tejto knihe nájdete všetko – od napätia, špionážnej zápletky, vojnovej tematiky až po romantiku. Ide o kvalitné čítanie, jednoducho knihu Nikdy sme tu neboli by si mal prečítať každý. Nejde len o Doktora Živaga, ale o to, ako detailne dokázala autorka oživiť dávnu, stále málo známu históriu.

Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej, ktorú môžete nájsť aj na Instagrame pod menom https://www.instagram.com/terez_cita/

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 02/2020

Nasledujúci blog →

Sven Lindqvist: Si mŕtvy - História bombardovania