Wojciech Jagielski: Všetky Larine vojny

Zas a znovu Jagielski nesklamal, dokonca, musím priznať, že Všetky Larine vojny považujem za jeho najlepšie dielo, čo som doteraz mala možnosť od neho prečítať.

            Kniha Všetky Larine vojny začína netradične, v medzinárodne známom fastfoode, v Gruzínsku. Lara, ústredná postava knihy, sedí oproti autorovi, skromne, miestami nesvoja a v zhluku ľudí socializujúcich sa počas žuvania hranoliek a ťukaní do telefónov, Lara rozpráva svoj príbeh, ktorého silu, krásu a súbežne tragickosť i hrôzy Jagielski majstrovsky prerozprával. Začína spomienkami na detstvo v kultúrnom prostredí Kistov. Ich presný pôvod je viac či menej neznámy, no za to opradený rôznymi legendami, čím dodávajú sebe i doline Pankisi, v ktorej Lara vyrastala a kam sa neskôr aj vrátila, mystický charakter. Obyvatelia doliny žijú z tradícií, spätosti s prírodou, no najmä z príbehov, odovzdávaných po generácie. Tak je aj koncipovaná samotná kniha.

Jagielski v rámci interpretácií Lariných spomienok ich zároveň aj dopĺňa, dovysvetľováva kontexty, históriu, či vývin istých udalostí, pre lepšie pochopenie situácie v Gruzínsku a na Kaukaze. Skrz toto vytvára jeden široký riečny prúd, ktorého hlavný tok tvoria Larine spomienky a do ktorého sa súčasne zlievajú osudy nielen obyvateľov Pankisi, ale aj Gruzíncov, Čečenov, Sýrčanov, imigrantov žijúcich v Európe a vo vojnou postihnutých oblastiach. Prvou vojnou Lara prešla, keď opúšťala rodnú dedinu kvôli manželstvu, ktoré, ako mnoho iných v tom kraji, nebolo podľa jej predstáv. Druhou vojnou sa prebila, keď premohla svoj strach a povinnosť ostať vzornou manželkou, vzala synov a rozhodla sa utiecť späť ku svojej rodine vzhľadom na vyhrotenú situáciu v krajine, v presvedčení, že ich ochráni. Nanešťastie, tá „veľká“ vojna si nepriamo našla cestu i k nim, keďže do dovtedy nenápadnej dedinky začali prichádzať utečenci, partizáni a radikáli,  šíriaci každý svoju ideológiu v zmýšľaní, že je tá správna. Pre Lariných synov sa najfascinujúcejším elementom stali moslimovia utáborujúci sa v okolí dediny. Počúvať ich zážitky z bojov, vidieť tú surovosť vojny v chýbajúcich končatinách a koniec koncov i v samotnej smrti,  či pocit z vyhratej bitky chlapcov nadchýnala.

Opäť na Laru čakala nie malá vojna, rozlúčenie sa s deťmi, poslať ich do Európy, tak im dať šancu na lepší život a vyvarovať sa vojnám. Jediné, čo chcela bolo, aby žili pokojný a plnohodnotný život. No zas a znova je postavená pred náročnú skúšku. Odchod do Sýrie, počas vojny, na vlastnú päsť, sprevádzaná iba odhodlaním a láskou rodiča ochotného kvôli deťom aj zomrieť...

Lara nie je jedinou postavou konfrontovanou s vojnami. Či už ide o obyvateľov z prostredia Kaukazu, alebo z doliny Pankisi, alebo už len o jej synov, každý sa snaží vybojovať si niečo vo vlastných vojnách. Svoje miesto v živote, svoju identitu, svoje územie, svoje tradície, zvyky, svoje náboženstvo. Lara nereprezentuje len samú seba ako svedka a rozprávačku príbehu, ale aj stovky iných ľudí, ktorí prežili a zažívajú aspoň jednu z jej vojen.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.

Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass