Michaela Zamari: Posledný džentlmen
Každou prečítanou stranou zistíte, že toto dielo má autobiografické črty, kde hlavnou hrdinkou je mladá nádejná spisovateľka, ktorá túži dostať svoju prvú napísanú knihu na pulty kníhkupectiev. To, aká cesta ju k jej osobnému snu stretne, sa veľmi sviežym a zaujímavým štýlom rozprávania dozvedáme na stránkach tejto romantickej knihy.
Keď som začala čítať Posledného džentlmena, vedela som, že to bude romantika ako vyšitá, ale celkom príjemne ma prekvapil autorkin štýl. Jej práca s textom, ako perfektne dokázala poskladať tento príbeh do trefných a miestami vtipných viet, ma udivuje ešte aj teraz, po jej dočítaní.
Príbeh hlavnej postavy Jennifer, ktorá sa popri svojej stálej práci zaprie do celkom ťažkého boja o vydanie svojej prvej knihy, sa v rovnakom čase začne nezáväzne stretávať so starším kolegom. A tu prichádza tá romantika, ktorú ženy tak na knihách aj v živote milujú. Priznám sa, už dlhšiu dobu nie som skalný fanúšik tohto žánru, presedlala som na moje obľúbené detektívky a psychotrillery. Ale raz za čas nepohrdnem ani takouto knihou, rovnako ako to je napr. pri filmoch. Jedno strieda druhé, každý žáner má svoje plusy aj mínusy. A kniha Posledný džentlmen bola pre mňa knižným spríjemnením prvého februárového týždňa.
Ako správny recenzent, mám samozrejme aj nejaké výhrady voči tomuto dielku. Ak ide teda o moje pocity, napr. vôbec by mi tam nechýbali erotické dejové časti, kniha bola dobrá aj bez nich. Ale asi to k tým moderným románom patrí. Ale myslím si, že autorka je natoľko šikovná, že by zaujala už len tým, ako píše, nech by bolo v príbehu pramálo erotiky. A mňa teda na jej džentlmenovi najviac aj tak zaujalo to zákulisie okolo vydania knihy, ako sa rodia v jej hlave príbehy a aká dôležitá je podpora zo strany blízkych a priateľov, ale aj profesionálny prístup vo vydavateľskom svete. Najviac ma bavili autorkine vnútorné monológy, jej uvažovanie, jej myšlienkové pochody – jej nadhľad, zdravé sebavedomie, viera v lepšie vecí a priateľské vystupovanie. Hlavná postava v knihe nie je síce dokonalá, občas niečo vystrojí, je temperamentnejšia, ale miluje cestovanie a vie, čo od života chce a ide si za tým. Vytrvalosť sa aj napriek mnohým prekážkam a sklamaniam nakoniec vždy vyplatí. A to platí aj pre nádejnú spisovateľku Jennifer.
Ďalším plusom sú citáty použité v knihe, ktorými sa riadi hlavná postava (a teda aj samotná autorka) a tie sú celkom príjemným osviežením v deji a myslím si, že mnohým slovám dáme za pravdu – teda aspoň väčšina z nás, ak nie sme príliš kritickí a premotivovaní.
„Ak sú ľudia dostatočne hlúpi na to, aby vás nechali len tak odísť, tak buďte natoľko múdri, aby ste im to umožnili."
Kniha má veľmi dobrý úvod aj záver, naozaj, máte sa na čo tešiť. Z môjho pohľadu sa mi záver knihy páčil najviac (ale nie že budete dopredu pretáčať na posledné strany bez prečítania knihy :-) Potešili ma aj cestovateľské zážitky. Keďže ja som veľký milovník cestovania, toto bola ďalšia pozitívna vec z Michaelinho džentlmena. Občas som síce zavadila o zbytočne dlhé opisy, ale nebolo ich v knihe až tak veľa, ale viem (podľa seba) ako sa človek dokáže pri opisovaní zážitkov nevedomky rozpísať.
Obálku knihy hodnotím ako celkom kreatívnu a domyslenú, a to prečo je na nej šafrán, sa dozviete, až si Posledného džentlmena prečítate. Želám príjemné čítanie a autorke Miške ďakujem za knihu.
„Sú stretnutia, na ktoré nezabudneme, ale môžeme si z nich na ďalšiu cestu vziať to najlepšie.“
P.S.: Ďakujem aj za originálnu záložku :-) skvelý nápad pre milovníkov cestovania, krásne fotky si vybrala! Si pre mňa veľkou inšpiráciou! Ďakujem.
Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej. :)
Instagram: @tereza_zolakova
