Táni Keleovej proti depke pomáha práca, pes a písanie (rozhovor)

Táňa Keleová Vasilková so svojím psíkom

Pečie chlieb z vlastného kvásku, pracuje v záhradke, teší sa šteniatku a neúnavne píše! Pandémiu odišla preklenúť na chalupu a ostala tam žiť doteraz. O zvláštnych časoch, ktoré práve žijeme sa vypísala v románe Skúšky, ktorý prichádza na vianočné pulty. Držiteľka Ceny Knižnej múzy v kategórii Slovenská spisovateľka roka 2020 - Táňa Keleová – Vasilková.

Už roky ste najpredávanejšou slovenskou spisovateľkou. Čo je tajomstvo vášho úspešného predaja kníh?

Možno v štýle môjho písania a témy, ktoré v svojich príbehoch rozoberám. Píšem ako hovorím, nekomplikovane a čisto, a v svojich románoch rozoberám osudy ľudí, v ktorých sa mnohí nachádzajú, napriek tomu, že nepíšem ani o skutočných ľuďoch ani o skutočných osudoch. Ale inšpirujem sa skutočnosťou. Životom.

S vašimi príbehmi sa ženy ľahko stotožnia aj vďaka okolnostiam, ktorým čelia hrdinky, či už je to domáce násilie, bezdetnosť, choroba, alebo alkoholizmus v rodine. Naozaj sú všetky postavy výtvorom vašej fantázie?

Fantázie podkreslenej skutočnosťou. Ľudí vnímam, počúvam... a tak viem, čo nás trápi a čo nám prináša radosť.

Po štúdiách žurnalistiky ste pracovali ako novinárka a od roku 1994 ste spisovateľkou v slobodnom povolaní. Nikdy ste nemali chuť vrátiť sa k novinárčine, prípadne vymeniť po rokoch písanie za niečo úplne iné?

Ani za svet! Svoje písanie by som nevymenila ani za nič! Vyhovuje mi rytmus mojej práce, moja sloboda, možnosť si zadeliť dni tak, aby som v nich stihla urobiť všetko potrebné. Novinárčina by znamenala mať nejakého nadriadeného: a to k svojej vnútornej slobode nepotrebujem. Naopak, po desaťročiach, čo som si zvykla byť sebe samej paňou, by ma to ničilo.

Sama so svojimi hrdinkami

Pracovať roky z domu, za tým istým písacím stolom – to znie možno až nudne, staticky. Aká je v skutočnosti práca spisovateľky ženských románov?

No... možno naozaj trocha nudná. Už roky som presvedčená, že mnohí ľudia by z takéhoto štýlu práce byli nervózni. Jednak je na to potrebné silnú sebadisciplínu, jednak by im možno chýbal kolektív, možnosť sa porozprávať s kolegami, zájsť si cez obed na kávičku. Ja si celkom vystačím so svojimi hrdinkami a sama so sebou.

Koľko hodín dokážete denne písať?

Vnútorne som sa nastavila na skrátený pracovný úväzok: to v praxi znamená, že píšem 4-5 hodín denne. Kedysi to bolo dlhšie, ale keďže posledný rok a pol žijeme na chalúpke, mám viac práce a dlhšie sedieť za počítačom nestíham. 

Za tie roky ste napísali 34 kníh, čím ste sa stali neodmysliteľnou osobnosťou našej súčasnej literatúry. Získali ste mnoho ocenení. Je pre vás víťazstvo v Panta Rhei Awards v kategórii Slovenská spisovateľka roka 2020 ešte prekvapením či potešením?

Samozrejme! Každé víťazstvo je predsa ocenením môjho písania. A písanie, okrem mnohých iných vecí, je veľmi dôležitou súčasťou mňa samej. Dotvára ma, formuje, učí... a keď ešte k tomu všetkému viem, že moje knihy sú aj čítané: čo viac môžem chcieť?

Získali ste sošku Knižnej múzy za prvenstvo, ktoré minulý rok patrilo Jane Pronskej.  Poznáte sa s autormi navzájom a skočíte občas aj na kávičku?

Neviem, ako sú na tom ostatní slovenskí spisovatelia, ale ja, ako som už spomínala, sedím doma a píšem. Ak chcem stihnúť všetko to, čo chcem stihnúť, nemôžem vysedávať v kaviarničkách. Ale – s autormi sa poznáme, stretávali sme sa – teda pred koronou – na spoločných akciách Panta Rhei alebo môjho vydavateľstva. Vždy sa radi vidíme a prehodíme kus reči.  

Čo priniesla pandémia

Keďže ste zvyknutá písať doma, dotkla sa vás karanténa počas pandémie nejakým spôsobom? Ako ovplyvnil váš život nový vírus?

Korona sa ma dotkla ako všetkých: len každého iným spôsobom. Keďže manžel dostal home-office a dcéra mala online štúdium, od marca minulého roka sme neplánovane zostali na chalúpke: a žijeme tu doteraz. Som, sme, tu viac izolovaní, a moje dni, mesiace, vlastne už druhý rok, je ovplyvnený najmä záhradou a ročnými obdobiami. Prírodou. Z toho sa však veľmi teším, keďže som vždy bola prírodný typ. Som veľa vonku a naša kvetinová záhrada je čoraz väčšia a čoraz krajšia. Pečiem chlieb z vlastného kvásku a teší ma, keď nás v nose šteklí jeho vôňa. Mnohí by takouto izoláciou možno trpeli, mne vyhovuje, hoci, ako som už spomenula, mám menej času na písane. A chodievajú za nami naše deti, moja mamina, aj priatelia. Sme síce spolu oveľa menej ako som bola zvyknutá, ale o to intenzívnejšie. Každé stretnutie s mojimi blízkymi, či už je to rodina alebo naši priatelia, vnímam ako dar. 

Môžeme čakať, že do niektorej z nasledujúcich kníh zakomponujete aj túto tému?

Samozrejme, téme, ktorá zasiahla celý svet som sa v mojej tvorbe vyhnúť nechcela: nepíšem predsa fantazy príbehy. Takže odpoveď znie áno: môj posledný román Skúšky, ktorý vyjde pred Vianocami, zachytáva obdobie, ktoré žijeme. Obdobie skúšok, na ktoré sme sa neprihlásili, ale ktoré musíme zložiť. Pretože korona nám priniesla do života zmenu: a tí, ktorí ju dokázali prijať, sú na tom lepšie ako tí, čo nie. Román Skúšky je však najmä o vzťahoch, o sebaláske, ktorá je v určitej miere k spokojnému životu veľmi potrebná, o úcte k sebe, k druhým, k životu ako takému.  

Mnohí ľudia počas pandémie ostali zúfalí, akoby prestali snívať. Ako bojujete proti ponurej nálade v praxi vy?

Práve spomínanou záhradou a pobytom vonku. S manželom sme už nie raz skonštatovali, že fyzická práca je naozaj najlepším antioxidantom proti smútkom a depresiám. Viem, že mnohých ľudí spomínané problémy neobišli, ja, našťastie, som na tom dobre. Prispelo k tomu možno aj naše rozhodnutie kúpiť si šteňa – ktoré už siedmy mesiac s láskou vychovávame. Takže fyzická práca, šteniatko a písanie: balíček, ktorý je nad všetky lieky sveta. Až si závidím, že ho mám.

Hovorí sa, že dobrý spisovateľ veľa číta. Čo máte práve rozčítané a ktoré knihy by ste odporúčali knihožrútom?

No, s čítaním, keďže žijem na chalupe a okrem písania ma zamestnáva nielen záhrada ale aj nezastaviteľný kolotoč denných povinností, je to horšie. Mám toho viac, čítať nestíham. Trocha ma to škrie, ale taká je pravda. Ale v lete som čítala fantazy trilógiu – sériu Griša - od Leigh Bardugo, a nadchla ma!  

Na čom práve pracujete?

Pred nedávnom som odovzdala dokončený román - a teraz sa plne venujem zazimovávaniu záhrady, hrabaniu lístia a lúskaniu orechov. Ale v hlave mám už tému, takže ako sa poznám, dlho to nevydržím a sadnem sa k počítaču: aby sa moje prsty zasa roztancovali... už sa na to teším!

← Predchádzajúci blog

Kniha dňa: Tieto novinky by nemali ujsť žiadnemu knihožrútovi

Nasledujúci blog →

Zabudnite na zhon. Vianočné pečivo si vyzdvihnete v Café Dias