Peter Opet v rozhovore: Povedali mi, že desaťroční chlapci nečítajú

Hudobník, vinár, alebo spisovateľ? Všetko v jednom! Peter Opet z kapely Polemic sa nevmestí do jednej škatuľky. Otec troch synov sa inšpiruje zážitkami svojich detí a po úspešnej sérii tínedžerských kníh Život Adama nedávno prišiel s novinkou pre menšie deti s názvom Ako sa máš, Eliáš?

Vžiť sa do zmýšľania malých detí je pre dospelého dosť náročná misia. Ako ste vedeli, čo zaujíma šesťročné deti?

Som autor, ktorý sa inšpiruje životom. Viem, čo moje deti čítali, keď boli malé a čo ich bavilo, keď boli väčšie. Keď už deti prejdú do kategórie, kedy ich prestanú baviť víly a jednorožce, škriatkovia a postavičky z imaginárneho sveta, chcú si prečítať niečo iné. Napríklad o tom, akoby možno mali suseda, ktorý sa volá Eliáš a vedeli by sa s jeho zážitkami identifikovať. Povedia si: „Jéj, veď tento chlapec zachránil netopierika! Keď nájdem aj ja zranené zvieratko, už budem vedieť, čo mám robiť.“ Tým, že je to knižka pre malé deti, nabáda aj ku kreativite. Napríklad Eliáš vymyslel nový šport – africký hokej, čo je kombinácia futbalu a hokeja. Kniha povzbudzuje aj deti, ktoré majú problémy s logopatiou. Ak sa im budú motať slovíčka, lebo aj to sa Eliášovi stalo, budú sa s ním vedieť stotožniť.  Ku každej zo 16 kapitol je na úvod krátka básnička, ktorá vystihuje to, čo sa v kapitole bude diať.

Prečo ste namiesto pokračovania zabehnutej série o živote vášho - násťročného syna Adama presedlali na knihu pre menšie deti?

Život Adama som musel a aj chcel ukončiť kvôli rodičovským záležitostiam. Keď už mal Adam 13 rokov, bol to už vlastne veľký chlapec, hotový skočiť pomaly do sveta veľkých dospelákov a nechcel som mu zasahovať týmto spôsobom do života. Bola to hotová reality šou, kde si celé Slovensko mohlo čítať o nejakom Adamovi Opetovi. Na synovi to zanechalo aj nejaké stopy, takže som to po štvrtom diele ukončil. Zároveň som však mal veľa poznačených zážitkov z čias, keď boli moje deti menšie, ako z obdobia, keď som začal písať Adama, a tak vznikla kniha Ako sa máš, Eliáš? Tentokrát som už ale zvolil fiktívne mená. Príhody sú literárne dotvorené, no je v nich veľa z toho, čo som s deťmi prežil, keď boli škôlkari, alebo keď začínali navštevovať školu.

Ilustrácie majú v detských knihách takmer rovnako dôležitú úlohu ako text. Komu ste zverili túto zodpovednú úlohu?

Tomáš Hasaj je môj spolupútnik, s ktorým som spolupracoval doteraz na všetkých knihách. V literárnom svete je to možno neznáme meno, pretože Tomáš sa živí ako učiteľ, ale je aj fantastickým ilustrátorom. Keď som ešte nevedel, že kniha vyjde, písal som si nejaké zážitky a posielal som mu svoje poznámky ešte bez literárnych úprav. Je to človek, ktorý dokáže dokonale v jednoduchej kresbičke vystihnúť to, čo sa deje v texte. Kým Život Adama bol prísne postavený na čierno-bielej ilustrácii tušom, v knihe pre menšie deti sú kresby plnofarebné, čím som skočil do úplne inej kategórie.

Ako vnímate nasýtenosť slovenského knižného trhu knihami pre vašu cieľovú vekovú kategóriu?

Keď som prvýkrát ponúkal Život Adama pred piatimi rokmi vydavateľstvu, povedali mi, že chlapci okolo 10 rokov nečítajú vôbec, a preto pre nich nevychádzajú žiadne knižky. Vtedy to bola realita. Keď môj Adam ako štvrták začal intenzívne čítať, kúpili sme mu všetky knižky, ktoré existovali a ktoré ho zaujímali. Išiel som sa pozrieť do knižnice a zistil som, že tam nie je žiadna kniha od slovenského autora o nejakom slovenskom dieťati a už vôbec nie pre chlapcov! Len samé preklady anglickej a americkej literatúry. Všimol som si, že po tom, ako bol na moju knižku veľký ohlas, rok na to už začali pribúdať knižky od našich autorov pre túto vekovú kategóriu. Veľmi ma teší, že som ovplyvnil ďalších autorov a pustili sa do toho. Teda, vtedy knižky neboli, dnes už sú. Teraz je ale veľmi ťažké zaujať deti v tejto vekovej kategórii knihou, keď majú pretlak informácii, ktoré vedia dostať cez mobily a cez obrazovky.

Po knihách pre deti a mládež môžeme očakávať od vás aj knihu pre dospelých?

Niekde vzadu tam tá ambícia je, stále ešte čakám na jej naplnenie. Mám niečo rozpracované, no nie som ešte presvedčený o tom, že je to silná téma, s ktorou by som chcel vyjsť s kožou na trh. Keď budem cítiť pretlak, že niečomu super verím, tak sa určite do toho pustím a dám o tom svetu vedieť. Zatiaľ tá téma nie je taká silná a s vecami sa pochválim radšej až vtedy, keď sú hotové. Zatiaľ je to v procese.

Ste vinár, spisovateľ a hudobník v skupine Polemic. Ktorá z činností je vám najbližšia?

Už som sa za tie roky naučil, že som človek, ktorý rád robí veci, ktoré ho napĺňajú a kde má naplnené svoje emócie. Myslím si, že som celkom tvorivý, takže jedna škatuľka mi je asi málo, a preto sa venujem viacerým veciam. Od muziky som sa dostal k písaniu, keď prišla silná téma Adama. Chytilo ma to, a tak som napísal štyri knihy a teraz piatu pre deti. Víno ma baví už dlho a počas koronakrízy vznikol podcast NA DÚŠOK s Petkom, ktorý ma veľmi napĺňa. Víno je kráľovský nápoj a na Slovensku máme stále čo objavovať. Ľudia ani nevedia, aké chutné vína sa tu rodia, aký majú vinohrady vplyv na krajinotvorbu a koľko zamestnanosti vinohradníctvo prináša. Dôležitejšie,  ako kúpiť si v supermarkete víno, je pre mňa podporiť môjho suseda alebo známeho. Viem, že tie peniaze ostanú na Slovensku a padnú na úžitok.

Píšete aj texty piesní. Mnoho autorov kope múza hlavne počas smutných chvíľ. Ako ste na tom vy?

Ja sa tomuto programovo vyhýbam. Tých autorov aj ukňučaných pesničiek je už dosť. Toto vôbec nechcem - my sme aj s kapelou presne z tej opačnej – pozitívnej strany. Myslím, že aj ľudia potrebujú mať z umenia oveľa viac radosti a pocitu uvoľnenia, ako sa hrabať v depresívnych veciach. To je môj postoj.

Čím žijete tieto dni?

Skončila nám koncertná sezóna s Polemicom, takže sme sa dohodli, že sa vrhneme na tvorbu nejakej novej pesničky. Milujem Malé Karpaty a teraz cez hubársku sezónu chodím do lesa a zbieram huby. Intenzívne žijem tvorbou podcastov a venujem sa veciam, ktoré ma napĺňajú.