! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Ondrej Sokol: Nominant roka 2018 - nominácia

Je to hlavne obrovská pocta. Myslím, že každý autor, snáď s výnimkou najväčších egomaniakov, o svojej tvorbe v kútiku duše pochybuje. Dlho mi trvalo, kým som sa na knihu dal nahovoriť, a ešte keď som ju písal, mal som pochybnosti o tom, ako bude prijatá, či sa bude páčiť alebo mi ju otrieskajú o hlavu. Nomináciu beriem ako potvrdenie, že nie je taká zlá, ako som sa bál. (úsmev)

Keď ste písali svoju knihu, mysleli ste na to, že by mohla mať až taký
úspech?

Ani náhodou. Vedel som, že moje články na portáli dailymale.sk majú svojich fanúšikov fanúšikov a že teda kniha snáď nebude úplný ležiak. Ale nenapadlo by mi, že si ju všimnú aj mainstreamoví recenzenti a väčšie média, a už dupľom nie že sa dostane do rebríčku bestsellerov. V najdivších snoch som si dovolil dúfať, že sa predá tak tisíc, možno tisícpäťsto výtlačkov.

Akú hodnotu v živote autora majú literárne ocenenia?

Pre mňa je to najmä o spätnej väzbe. Ocenenie, alebo už len nominácia, znamená, že ste predsa len stvorili niečo aspoň trochu hodnotné, niečo, čo sa nepáči len rodine a priateľom, ale má to nejaký dosah. 

Vnímali ste Panta Rhei Awards aj predtým, ako ste sa ocitli medzi
nominovanými?

Vnímal som, že ocenenie existuje, hlavne preto že ho v minulosti dostalo niekoľko mojich obľúbených autorov. Ale nepočítal som s tým, že sa medzi nominovanými niekedy ocitnem aj ja.

Aké ohlasy na knihu Ako som vozil Nórov ste vnímali?

Spočiatku prevažne pozitívne, nakoľko prví čitatelia boli ľudia, ktorí už čítali moje články, z ktorých kniha vychádza. Vedeli, do čoho idú, poznali môj štýl. Paradoxne podľa mňa mi najviac pomohlo to, že kus obsahu knihy visí na internete voľne dostupný. Je rozdiel kupovať knihu podľa krátkej anotácie a podľa tridsiatich strán textu. Ľudia, ktorým sa články zapáčili, sa namlsali a chceli viac. Ľudia, ktorým články nesadli, si nekúpili ani knihu. 

Čo plánujete v budúcnosti, samozrejme, keď hovoríme o literatúre. 

Na jar vyjde pokračovanie Ako som vozil Nórov, teraz práve s vydavateľom finišujeme s postprodukciou. A potom by som chcel vyskúšať, či sa dokážem uchytiť aj ako autor beletrie. Mám zopár námetov, od detektívky cez thriller až po horor, ktoré nosím v hlave už zopár rokov, akurát som nepočítal, že z nich niekedy niečo bude. V lete, keď budú druhí Nóri vonku, sa definitívne rozhodnem, do ktorého sa pustím. 

 

Za rozhovor ďakujeme Zoranovi Boškovičovi. :)

← Predchádzajúci blog

Panta Rhei Awards už nie je len rebríčkom obľúbenosti

Nasledujúci blog →

Peter Popluhár: Debutant roka - nominácia