Najlepšie knihy Zarinho roka 2022

Maus je desivé, no zároveň umelecky originálne dielo o tragických udalostiach druhej svetovej vojny a holokaustu. Od svojho vzniku oslovilo milióny čitateľov po celom svete. Namiesto ľudí v ňom vystupujú myši a iné zvieratá – s tým súvisí aj názov knihy. Maus dnes patrí k vrcholným dielam svetovej literatúry, ktoré sa snažia o to, aby ľudia nezabudli na hrôzy nacizmu. Pri príležitosti 25. výročia vydania tohto dnes už legendárneho komiksu vyšiel príbeh, pôvodne uverejnený v dvoch samostatných knihách, v jednom zväzku. Súborné vydanie grafického románu je označované za „najdojemnejšie a najúspešnejšie rozprávanie o holokauste“ (Wall Street Journal) a „prvé veľdielo v dejinách komiksu“ (The New Yorker). MAUS ako jediný komiks získal Pulitzerovu cenu.

Séria vybraných rozhovorov s literárnymi osobnosťami, ktoré boli publikované po dekádach v The Paris Review pokračuje. Jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a spisovateľkami. Za takmer sedemdesiat rokov svojej existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významnejšieho spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní, ktorého tretí diel držíte v rukách, sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a autoriek. V našom výbere desiatich rozhovorov zo sedemdesiatych rokov sa okrem iného dozviete, ako Anne Sexton ovplyvnil v tvorbe jej terapeut, čo pre Pabla Nerudu znamenal vzťah medzi poéziou a politikou, vzťah Anthony Burgessa k Jamesovi Joyceovi alebo akú úlohu v tvorbe Christophera Isherwooda zohrával hinduizmus. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: Anthony Burgess, Joan Didion, Joseph Heller, Christopher Isherwood, Bernard Malamud, Pablo Neruda, Joyce Carol Oates, Anne Sexton, Gore Vidal, Kurt Vonnegut ml.

Po obrovském úspěchu své komiksové adaptace Stokerova klasického románu Dracula se francouzský kreslíř Georges Bess (1947) vrhl na další monument světové fantastické a hororové prózy: na román Mary Shelleyové Frankenstein. Příběh o odpovědnosti vědce i tvůrce, o samotě a úzkosti vymykajícího se myslícího tvora v lidském světě, romantický příběh o zlobě i lásce, který se stal jedním z úhelných kamenů SF literatury i hororu, uchopil Bess se stejnou vervou a invencí a i jej opatřil výtvarným podáním tak oslnivým, že se mu máloco vyrovná.

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny. Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy. Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky. Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.