Priepasť

Čo ak vám poviem, že britský premiér počas prvej svetovej vojny hazardoval s vojenskými tajomstvami, lebo chcel zapôsobiť na svoju milenku, ktorá mohla byť jeho dcérou? Znie to neuveriteľne, ale je to pravda. A Robert Harris z toho urobil skvelý thriller.

Rok 1914. Arcivojvoda František Ferdinand d’Este práve dostal guľku v Sarajeve a Európa sa rúti do najkrvavejšej vojny v histórii. V Británii sedí v premiérskej stoličke H.H. Asquith – 62-ročný ženatý chlap s desiatimi deťmi. A okolo sa motá 26-ročná Venetia Stanleyová, dcéra z bohatej rodiny. Môžete hádať, čo sa stane. Asquith sa zamiluje. Nie len tak trochu. Kompletne, totálne, chorobne. Píše jej listy. Tri denne. Počas zasadnutí vlády, kde Churchill a ostatní riešia, ako vyhrať vojnu, on čmára milostné vyznania. A potom... no, potom sa začne chváliť.

Predstavte si scénu: šéf vlády si zoberie milenku na jazdu autom. Je to romantické. Ukáže jej telegramy z frontu – prísne tajné, samozrejme. Potom ich stlačí do tvaru guličky a vyhodí z okna. Len tak. Na ulicu. Prípadne idú na prechádzku do parku. Prečíta jej ďalšie utajované materiály o pohyboch flotily. A opäť – hopla, do koša. Alebo vlastne na zem, lebo koš je asi príliš ďaleko. Niekto tie papiere nájde. Polícia začne panikáriť – niekto prezrádza tajomstvá Nemcom! Bezpečnostná služba začne pátrať.

Paul Deemer, radový vyšetrovateľ, dostane prípad. Pomerne rýchlo zistí, že tie dokumenty mohol vyhodiť len niekto z užšieho vedenia – možno dokonca sám premiér. Ale obviniť premiéra z porušenia zákona o štátnych tajomstvách? To je kariérna samovražda. Tak pokračuje. Zoženie si prácu záhradníka v sídle rodiny Stanleyovcov, a nakoniec sa mu podarí vniknúť do Venetiinej izby. Tam nájde stoh listov plných britských vojenských tajomstiev. A Venetia má švajčiarsku slúžku, ktorá by mohla byť nemeckou špiónkou. Deemer má brata na fronte, takže berie celú vec osobne.

Robert Harris dokázal to, čo by sa nemuselo podariť nikomu inému: z dávno zabudnutej britskej milostnej aféry vytvoril napínavý thriller. Všetky citované listy sú skutočné. Asquith naozaj písal Venetii počas zasadnutí vlády a otvorene priznával, že zanedbáva svoje povinnosti kvôli nej. Paul Deemer je pravdepodobne vymyslená postava – listy medzi Asquithom a Venetiou vyšli najavo až po jej smrti v roku 1948. Ale Harris robí jeho príbeh vierohodným. Kniha končí trochu náhle, ale tak to už so skutočnou históriou niekedy býva - nie vždy sa končí výbuchom.

Priepasť je stále neuveriteľne aktuálna. Asquithovo riskantné správanie pripomína aféru Billa Clintona s Monikou Lewinskou. Jeho ľahostajnosť voči tajným dokumentom evokuje škandály s mailami aj tajnými materiálmi moderných politikov. A tie desiatky listov denne? Predchodcovia dnešných esemesiek a emailov. Je to príbeh spred storočia, ktorý pôsobí, akoby bol zo súčasnosti.

Ak máte radi historické thrillery, politické drámy alebo len dobré príbehy o tom, ako ľudia dokážu pokaziť všetko kvôli láske – toto je pre vás. Jediným mínusom je snáď len pomalší rozbeh.