Recenzia: Pohľadom k oblohe
Keď sa povie meno Rebecca Yarros, väčšina z nás si ako prvé pravdepodobne vybaví Štvrté krídlo, ktoré sa stalo bestsellerom po celom svete. Minulý rok sme sa v slovenčine dočkali prvej časti, pred pár mesiacmi vyšlo aj špeciálne vydanie s bonusovými kapitolami a novým dizajnom. Onedlho na to prišlo druhé pokračovanie nazvané Železný plameň. Autorka však nie je žiadnym nováčikom a na literárnej scéne sa pohybuje už niekoľko rokov. Na svojom konte má viacero kníh, ktoré sa postupne dostávajú i k nám na Slovensko a do Česka. Teraz si povieme niečo viac o jej sérii Vzostupy a pády, ktorú si pod svoje krídla zobralo vydavateľstvo Lindeni.
Autorka svoje príbehy často zasadzuje do prostredia vojakov, a inak tomu nebolo ani pri jej novinke Pohľadom k oblohe, kde sme sa stretli s mladými letcami pripravujúcimi sa na svoje povolanie. Ide o emotívny romantický príbeh, do ktorého zaradila viacero závažných tém ako boj s chorobou, strata blízkeho či narušené rodinné vzťahy. Je to príbeh nielen o veľkej a čistej láske, ale aj o túžbe žiť a vychutnávať si život plnými dúškami, o priateľstve, rodine, snoch, životných vzostupoch a padoch. Za seba môžem povedať, že sa mi tento diel páčil ešte viac ako Všetkými zmyslami, o čom svedčí aj fakt, že som takmer 400-stranovú knihu prečítala viac-menej na jedno posedenie. Keď som sa začítala, naozaj sa mi od nej len ťažko odtrhávalo a ani som si neuvedomovala, ako rýchlo mi ubiehajú stránky pod prstami. Bola to emočná bomba, ktorá dala mojim emóciám celkom zabrať a niektoré pasáže som čítala so slzami v očiach.
Paisley bojovala so zdravotnými problémami, kvôli ktorým ju rodičia strážili ako oko v hlave a neraz jej nedali poriadne dýchať. Nechcela, aby jej choroba diktovala celý život a aby ju neustále niekto ľutoval. Túžila si užívať veci ako ostatní ,,obyčajní” ľudia. Nemala to jednoduché, ani rodičia jej to neuľahčovali, skôr naopak, miestami som sa za to na nich veľmi hnevala. Rozumela som, že sa o ňu báli, situácia s jej sestrou tomu tiež nepomohla, no Paisley mala právo o niektorých veciach rozhodovať len a len sama. Bola to bojovníčka a ja som jej celý čas držala palce.
Jagger bol ten typ mužského hrdinu, ktorému sa len ťažko odoláva a od začiatku vám prirastie k srdcu. Nebolo to žiadne neviniatko, mal mnoho tajomstiev, stále ho prenasledovali démoni z minulosti a často nevedel držať jazyk za zubami a mal horúcu hlavu, no pre svojich blízkych by urobil prvé i posledné. Bol inteligentný, starostlivý, dobrosrdečný, šarmantný… jednoducho mal v sebe niečo, kvôli čomu si ho nešlo neobľúbiť.
Romantická linka bola skvelá a ja som si ju užila od prvej po poslednú stranu. Mali sme tu v podstate zakázaný vzťah (hneď z niekoľkých dôvodov), a práve tento nádych zakázaného to všetko ešte viac ,,vypeckoval”. Užívala som si, ako sa Jagger a Paisley spoznávali a zbližovali, ako sa doberali, ako to medzi nimi iskrilo, ako sa snažili odolávať vzájomnej príťažlivosti, ako bojovali s rôznymi prekážkami, ako si boli oporou v ťažkých časoch. Vytvorilo sa medzi nimi naozaj krásne a silné puto.
Pokiaľ ste čítali jednotku, určite vás poteší informácia, že sme sa opäť stretli s Joshom a Ember a mali tak možnosť dozvedieť sa, ako sa im darí aj po určitom časovom odstupe. Nemusíte sa však báť, jednotlivé príbehy sa dajú čítať aj samostatne.
Za seba vám môžem Pohľadom k oblohe odporučiť všetkými desiatimi, bola to jedna z najlepších kníh, aké som čítala v roku 2024 a už teraz sa veľmi teším na pokračovanie. Dúfam, že sa ho dočkáme čo najskôr.
