TOP knižné tipy z centrály Panta Rhei podľa Bei

Jong-suk a Mi-džu sú priateľky na život a na smrť. Ich cesty sa pretnú už v detstve a pokračujú celé desaťročia počas búrlivých udalostí na kórejskom ostrove Čedžu. Obe už v mladosti začnú pracovať ako „morské ženy henjo" - potápačky živiace sa často za cenu vlastného zdravia a niekedy aj života celodenným lovom morských živočíchov. Spoločne prekonávajú nielen nebezpečenstvá hroziace na mori aj súši, stratu rodičov, ťažké časy japonskej okupácie, druhej svetovej vojny či vznik samostatného kórejského štátu a násilie, ktoré tieto dejinné zvraty so sebou prinášajú, ale aj svoje vlastné malé drámy. Na svete sú však aj sily, ktoré ľudská vôľa nezdolá.

Po získaní dlhoočakávanej nezávislosti od chradnúceho obra sa mladý gruzínsky štát prepadne do chaosu. Medzi vlhkými múrmi a začarovanými drevenými balkónmi starého mesta Tbilisi sa na konci osemdesiatych rokov stretávajú štyri dievčatá: po slobode túžiaca Dina, inteligentná outsiderka Ira, romantická Nene, neter najmocnejšieho zločinca v meste, a vnímavá Keto. Prvá veľká láska, ktorej je dovolené rozkvitnúť len v tajnosti, narastajúce násilie v uliciach, výpadky elektriny, heroín a rozpoltenosť mladej demokracie v občianskej vojne – ich priateľstvo vzdoruje všetkému, až kým ich neodpustiteľná zrada a tragická smrť definitívne nerozdelia. Stretajú sa až v roku 2019 v Bruseli pri príležitosti veľkej výstavy fotografií ich priateľky. Fotografie ukazujú jej príbeh, ktorý je zároveň príbehom jej krajiny, intímnu retrospektívu, ktorá ich núti zdvihnúť oponu nad minulosťou.

PŘEDSTAVTE SI MĚSTO, kde můžete spát při otevřeném okně a kde pochůznost, tedy možnost pěšího pohybu a pěší dostupnost, začíná přímo u dveří vašeho bytu. (Pří)jemné město znamená lehkost a pohodlí, hustota v něm má lidské rozměry, přizpůsobuje se našim neustále se měnícím potřebám, podporuje rozvoj našich vztahů a přizpůsobuje se radostem našeho každodenního života. Jak ale proměníme současnou realitu většiny našich měst – s oddělenými účely využití a dlouhým dojížděním ve vozech obsazených jen jednou osobou, které drancují lidské, environmentální i komunitní zdroje – a zavedeme v nich principy příjemného města? V knize Soft City – (Pří)jemné město David Sim ukazuje, že to je možné, když budeme hustě zastavěné prostředí navrhovat v lidském měřítku. Příjemné město ale musí nabízet víc, než jen zvyšovat hustotu. Uspořádání a rozvržení zastavěného prostředí je nutné volit s ohledem na plynulejší pohyb a komfort, na různorodost typů budov a na promyšlený design, který zabezpečí udržitelné městské prostředí i společnost. Kniha Soft City – (Pří)jemné město přináší nápady, návody a inspiraci pro každého, kdo se zajímá o výstavbu měst. Sim ukazuje, jak může být jakékoliv město efektivnější, příjemnější pro život a lépe propojené se životním prostředím.

Fascinujúci úvod do sveta japonských mýtov a legiend Detailný prehľad japonskej mytológie od najstarších legiend cez stredoveké príbehy o nesmrteľných cisároch a cisárovnách, čarodejníkoch, pustovníkoch a pomstychtivých duchoch až po moderné stvárnenia starobylých božstiev. Množstvo fanúšikov japonskej kinematografie, literatúry či populárnej hudby sa nadchýna obrazmi bohov a príšer v údoliach zahalených hmlou a na rozoklaných vrchoch japonských ostrovov. Len málo ľudí zo Západu však chápe dlhú históriu a hĺbku japonskej mytológie, ktoré sa za nimi skrývajú – mozaiku vyskladanú z čriepkov šintoizmu, buddhizmu, taoizmu, konfucianizmu, cisárskej propagandy a regionálneho folklóru. Autor začína prvými zapísanými mýtmi a mapuje japonskú mytológiu až k povojnovému štátnemu šintoizmu, vzostupu mangy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, „J-hororu“ a ikonickým videohrám. Tento jedinečný sprievodca mýtmi ukazuje starovekú aj súčasnú japonskú kultúru v inom svetle. Očarí každého, kto sa zaujíma o Japonsko, jeho dejiny aj súčasnú umeleckú tvorbu. Plusom je bohatý sprievodný obrazový materiál. Kniha je prerozprávaním prastarých príbehov a zamyslením sa nad ich miestom v náboženstve, kultúre a dejinách Japonska. Z anglického originálu preložila Zuzana Trstenská.

Snad žádnou tělesnou potřebu nepociťujeme tak naléhavě jako hlad a žízeň. Starost o plný žaludek proto stojí v základu každého života i celé lidské civilizace: od toho, co jíme, jak jídlo vyrábíme, přepravujeme, uchováváme a pořizujeme, se odvíjí naše zdraví, národní hospodářství i stav planety. Současná produkce jídla i podoba stravování však v globálním měřítku nesvědčí nikomu. Statistiky mluví o rostoucí míře civilizačních chorob, státy přestávají být soběstačné a v budoucnu mají přibýt ještě další miliardy hladových krků, které má planeta uživit. Jídlo je tak nenápadným středobodem mnoha globálních problémů a mělo by k sobě vázat politickou, společenskou i filozofickou pozornost. Carolyn Steelová proto zpovídá farmáře, polemizuje s filozofy, navštěvuje architekty nebo čte literární klasiky a ve své odvážné knize Sitopie dopřává jídlu důležitost, jaká mu náleží. Nejen dnes, ale hlavně v budoucnu.

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži (creative non-fiction) hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania. Kniha získala ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska 2022 (Cena Ministerstva kultúry SR za vynikajúcu grafickú úpravu pre dizajnérku Ester Mládenkovú). Vznik rukopisu knihy formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

„Když Christopher Hitchens dopsal svou knihu Bůh není veliký, poslal mi ji, abych si ji přečetl, a já mu řekl, jen napůl v žertu, že má v názvu jedno slovo navíc; bylo by užitečné, kdyby vymazal ‚veliký‘.“ Touto větou otevírá známý spisovatel esej Instinkt svobody. V kolekci brilantně napsaných textů se Rushdie profiluje nejen jako oddaný obhájce svobody slova a umělecké výpovědi, ale především jako znalec světového písemnictví a kultury. Věnuje se velkým literátům 20. století z rodu Kurta Vonneguta nebo Samuela Becketta, srovnává Shakespearovo mistrovství se Cervantesovým, na příkladu Aje Wej-weje, Pussy Riot či Roberta Saviana ukazuje, jakou roli hraje v tvorbě odvaha. Nechybí ani příspěvky, které se věnují dopadení bin Ládina nebo koronavirové pandemii. Rushdie vždy píše s vášnivým zaujetím pro styl, ve kterém se prolíná přesnost pozorování s bohatou obrazností. A se smyslem pro pravdu, bez ohledu na to, jak riskantní může být.

Nádherná kniha o vianočných a novoročných zvykoch. Viete si predstaviť zimu bez Vianoc, typických vôní, chutí a tradícií? Určite nie. Poznáte ich však všetky? A sú na celom svete rovnaké? V tejto knihe nájdete odpovede na mnohé otázky. Napríklad prečo Vianoce oslavujeme práve v decembri? Prečo sa konajú vianočné trhy? Dostávajú všetky deti darčeky v rovnaký deň? Prečo zdobíme stromčeky? Kto vymyslel prvé sklenené gule? Prečo staviame jasličky? Okrem toho sa dočítate o vianočných rastlinách, betlehemskej hviezde či dokonca o Ebenezerovi Scroogeovi alebo Luskáčikovi. Nechýbajú ani texty známych slovenských kolied či kapitola o židovskom sviatku Chanuka. Pozrieme sa na najväčšie vianočné filmové a hudobné hity, na zvláštne sprievody s fakľami, novoročné koncerty a nakoniec aj na čínsky Nový rok.

Pútavé skúmanie menej známych jazykov Vedeli ste, že niektorí ľudia sú presvedčení, že používatelia jazyka burušaskí, ktorí žijú v odľahlom údolí pod Himalájami, sú v skutočnosti potomkami vojakov Alexandra Veľkého? A že hoci benátčina nie je v Benátkach oficiálnym jazykom, hovorí sa ňou na viacerých miestach Latinskej Ameriky? Čo sa môžeme dozvedieť z existencie gotlandčiny, nárečia zaniknutej starogotlandčiny, ktorou sa hovorí na niekoľkých ostrovoch v Baltskom mori? V knihe nájdete odpovede na tieto a na mnohé ďalšie zaujímavé otázky. Komunikujeme prostredníctvom hovoreného a písaného slova a jazyk sa v priebehu storočí vyvíjal. Mnohé jazyky sa zachovali, aj keď len v malých oblastiach. Cieľom knihy je predstaviť výber súčasných jazykových ostrovov z celého sveta, ako aj niektoré zaujímavé historické jazyky, ktoré boli v priebehu času absorbované do jedného z väčších jazykov. Táto zbierka zaujímavostí a kuriozít s mapami a fotografiami obsahuje viac ako 100 príkladov menej známych jazykov z celého sveta. Z anglického originálu preložila Ivana Krekáňová.

Bolestne krásne príbehy izraelsko-amerického autora Omera Friedlandera prenášajú čitateľa do farebného a komplikovaného Izraela a odhaľujú skryté pohnútky ľudského srdca. V oceňovanom debute ožívajú úzke uličky Jeruzalema, opustená Negevská púšťa malebné pomarančové háje mesta Jaffa. Rozvedený podvodník s dcérou predáva prázdne fľaše plné „svätého vzduchu“ naivným turistom; Libanonská Šeherezáda očarí troch mladých vojakov v zbombardovanej budove rádia v Bejrúte; izraelská dobrovoľníčka oplakáva smrť svojho syna, ktorý zomrel v Gaze. Múdre, láskavé a hlboké pointy sú pretkané jemným humorom a nádejou, Friedlanderov štýl je inovatívny a prepracovaný a zážitok z knihy umocňuje vycibrená imaginácia, ktorá ide ruka v ruke s estetickým jazykom a čechovovským odkazom.