Zakázaná láska

Zakázaná láska vyšla v novej edícii vydavateľstva Tatran nazvanej Limetka, ktorá odštartovala tento rok. Ide o žáner cosy fantasy o neskúsenej, no dobrosrdečnej dcére ctižiadostivého obchodníka a samotárskom, trochu uhundranom polorkovi, ktorý sa zhodou okolností stáva jej sprievodcom na ďalekej ceste za rodičmi. Čaká ich cestovanie plné dobrodružstiev, stretnutí, prekvapení, humoru, iskrenia, ale i intríg a nebezpečenstva.

Na knihe ma na prvý pohľad zaujala pre mňa veselá obálka. Páčila sa mi ilustrácia i použité farby, presne sa hodia k obdobiu leta. Anotácia ma len utvrdila v tom, že tento príbeh si chcem skutočne prečítať. Kniha má len cca 250 strán, takže je to taká jednohubka na pár hodín. Moje očakávania boli v podstate naplnené. Milujem tróp hundroš a slniečko, ktorý sa do takého typu príbehov výborne hodí.

Guinevere žila ako v zlatej klietke - bola obklopená bohatstvom, no nebola šťastná. Rodičia jej naplánovali život do poslednej bodky a nikdy nebrali ohľad na to, čo by chcela ona. Hoci bola poslušnou dcérou a zakaždým spravila to, čo od nej chceli, nedočkala sa od nich pekného slová ani najmenšieho prejavu lásky, z čoho mi bolo smutno na duši. Keďže vyrastala v takýchto podmienkach, o mnohých veciach zo života mimo svojho domu nemala potuchy, bola naivná a aj trochu rozmaznaná. Bolo to však slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu a rýchlo si dokázalo získať sympatie ľudí vo svojom okolí. Človek si ju proste musel obľúbiť.

Oskar bol zasa typický hundroš, ktorý síce šteká, ale nehryzie. Bol samotársky, málokoho si pustil bližšie k telu, svoje súkromie si chránil ako oko v hlave, ale pod tvrdou maskou sa skrývalo dobré srdce. Čím viac sme ho spoznávali, tým viac si ma získaval. 

Každý bol úplne iný a práve vďaka tomu sa tak dobre dopĺňali. Oskar nebol vôbec nadšený, že mu na krku zostala visieť zbohatlícka slečinka, ktorú nemohol ani na chvíľu spustiť z očí, lebo sa hneď dostala do problémov. Postupne však zistil, že ju podcenil a vôbec nie je taká, ako sa na prvý pohľad mohol zdať. Ona zasa konečne našla niekoho, kto ju podporoval, kto ju mal rád takú, aká bola a nesnažil sa ju zmeniť. Začalo sa medzi nimi budovať niečo pekné, čisté, hlboké a ja som sa pri pohľade na ich zbližovanie musela len prihlúplo usmievať. Bavila som sa na ich doberaní, bolo tu veľa vtipných situácií. Hoci obálka vyzerá celkom nevinne, nechýbali ani vášnivejšie scény. 

Ako som už spomínala, počas ich putovania krajinou sme sa rozhodne nenudili. Páčilo sa mi prostredie, v ktorom sme sa ocitli. Zoznámili sme sa s rôznymi zaujímavými bytosťami, navštívili viaceré miesta a samozrejme, čakali na nás aj akčné chvíle.

Nasledujúci blog →

Trauma a vzťahy