Zamrznutá rieka
„A potom sa rozplačem. Plačem najmä nad Rebekou a malým nechceným srdcom, bijúcim hlboko v jej maternici. Aj nad sebou a našimi dcérami. A nad každou inou ženou, ktorá žije, trpí a zomiera pre rozmary mužov. O tri minúty, keď vyplačem všetky slzy, sa zohnem a vyberiem si z aktovky denník.“
Pútavý a intenzívny príbeh založený na skutočných udalostiach zo života pôrodnej babice Marty Ballardovej vás vtiahne hneď od prvej strany. Autorka vychádza z denníka, ktorý si Marta viedla, ale niektoré pasáže samozrejme pretvorila kvôli príbehu.
Marta bola veľmi vnímavá, inteligentná a vzdelaná žena, ktorá pomohla na svet mnohým bábätkám a rovnako pomohla aj ich matkám. Žila však v 18. storočí v americkom štáte Maine. V období, ktorému vládli muži, a hoci Marta mala určité postavenie a výnimky voči ostatným ženám, aj ona musela čeliť hrozným spoločenským podmienkam, ktoré ženám ubližovali a ponižovali ich. Autorka nám však ukazuje, že ani ženy častokrát nedržali pri sebe. Klebety a ohováračky boli na dennom poriadku.
Marta svojou bystrou mysľou, láskavosťou a obetavosťou často riskovala, keď sa plietla do mužských záležitostí. Aj vtedy, keď v zamrznutej rieke našli telo muža. Marta po obhliadke hneď vedela, že bol pred smrťou dobitý, obesený a zavraždený, avšak privolaný mladý lekár tvrdí opak a vyhlásil jeho smrť za nehodu… Marta si viedla denník, kde si okrem pacientiek zapisovala bežné denné práce či tému rozhovorov s priateľkami. A preto vie, že tento mŕtvy muž sa pred niekoľkými mesiacmi podieľal na znásilnení jednej jej priateľky spolu s ďalším vyššie postaveným mužom… Napriek tomu však z hriechu smilstva obviňujú ženu… Marta je rozhodnutá, že dokáže pravdu, napriek tomu, že jej názor nikoho nezaujíma, pretože mladý lekár je študovaný, má diplom z Harvardu, a hoci nemá toľkoročné skúsenosti, ľuďom to stačí.
Autorka nám približuje detaily života v mestečku Hallowelli, vzťahy medzi ľuďmi a susedmi navzájom. Približuje nám každodenný chod domácností. Ako napríklad vyrábali sviečky, ako si krátili dlhé zimné večery zábavou a tancovačkou.
Veľmi ma zaujala lekárka, ktorá sa zjavovala v mestečku párkrát do roka a keďže bola černoška, u mnohých vzbudzovala nedôveru, ba dokonca ju prirovnávali k čarodejnici.
„Lekárka patrí k hŕstke ľudí, ktorej odborné schopnosti prevyšujú moje vlastné. Niektorí tvrdia, že má dar liečenia. Pravdaže, iní – medzi nimi Seth Parker – ju nazývajú čarodejnicou. Je to nezmyselné obvinenie a popravde som z neho už unavená. Čarodejníctvo. Akoby pre ženu, ktorá vyniká vo svojej práci, iné vysvetlenie neexistovalo.“
Pútavý príbeh, ktorý neodložíte z rúk, napísaný tak autenticky, akoby ste to všetko prežívali tiež. Pre milovníkov histórie, postavenia žien, súdnictva či lekárstva je toto povinný kúsok do knižnice.
