Ženy

Táto knižka je presne ten typ knihy, pri ktorej si povieš „dám si len pár strán“… a zrazu je večer, ty si s očami na stopkách a v bruchu cítiš ten zvláštny tlak, keď sa dobrá kniha zmení na niečo osobné. Toto nie je „len ďalší historický román“. Je to príbeh o ženách vo Vietname, o ženách, o ktorých sa roky mlčalo. Sestry, zdravotníčky, dobrovoľníčky… ženy, ktoré slúžili rovnako, krvácali rovnako, trpeli rovnako, ale domov sa vrátili bez potlesku, bez uznania, bez statusu veterána. Príbeh Frankie McGrath je ťažký. Krásny. Brutálny. Dojímavý. A hlavne neuveriteľne ľudský. Vidíme ju ako neskúsené dievča a sledujeme, ako ju vojna zmení, zlomí, postaví, zas zlomí a nakoniec naučí, že hrdinstvo vyzerá aj úplne inak, než nám hovoria filmy. Pre mňa to bol očarujúci príbeh, ktorý (aj napriek veľkej hrúbke) som zhltla celkom rýchlo a veľmi ma očaril. Áno, miestami to pôsobí priveľmi emocionálne, akoby sa to autorka snažila “vyhrotiť” až do extrému, ale myslím si, že tento príbeh má práve ukázať to, ako málo vieme o ženách, ktoré sa vrátili z vojny domov s ranami, ktoré nikto nechcel vidieť. A že je obrovská škoda, že tým ženám vtedy nikto nepovedal, že sú hrdinky.