Dcéra poľných kvetov

Druhý diel série Dcéry kvetov zavedie čitateľov do prekrásnej, ale drsnej, severskej krajiny – na Island. Tentokrát sa dej bude ,,točiť“ okolo speváčky Soley, ktorej otec pochádza práve z Islandu. Keď jej príbuzné nájdu obraz ženy, ktorá sa nápadne podobá na Soley, tá sa rozhodne rozlúštiť rodinné tajomstvá odchodom na chladný čarovný ostrov. Príde jej to práve vhod, pretože jej súkromný život sa ocitol v troskách, sláva a bohatstvo ju priviedli na pokraj vyhorenia, ale tam, v neznámom svete, existujú ľudia, ktorí o nej nič nevedia. A láska, tá na seba nenechá dlho čakať, lenže bude mať aj trpkú a smutnú príchuť.

Ja mám veľmi rada príbehy, v ktorých sa minulosť strieda so súčasnosťou a pomaly sa odhaľujú rôzne tajomstvá. Sledovať osudy rozličných postáv bolo aj v tomto prípade veľmi zaujímavé, miestami emotívne, až bolestivé. Počas čítania sa mi vynáralo viacero otázok, z ktorých jedna mi utkvela v pamäti: ,,Čo všetko môžu zamlčané udalosti, konania a vzťahy ovplyvniť v budúcnosti?“. Niekedy máme pocit, že konáme správne, ale v konečnom dôsledku tým mnohým môžeme ublížiť. Ale aj naopak... Myslím si, že pocit a uvedomenie si svojich skutkov, ktoré v danej chvíli vykonávame, je práve vtedy pre nás to naj a myslíme si, že nič lepšie nemôžeme urobiť. Najmä ak to robíme s dobrým úmyslom. Následky môžu byť všelijaké, ale hlavné je to, že niečo robíme s čistým svedomím a chceme pre druhých len to najlepšie. Aj v tomto prípade došlo ku mnohým zamlčaným pravdám, ale našťastie sa tajomstvá odhalili, i keď mali trošku trpkú príchuť.

Na pozadí svetových dejín sa v minulej linke odohral príbeh veľkej lásky, kedy došlo aj k búrlivým vzťahovým vzplanutiam a v súčasnej linke tomu je podobne. Sila rodinného puta však môže dokázať aj zázraky. Miestami klišé a presladenosť mi v tomto prípade príliš nevadili, i keď niektoré okolnosti neboli úplne dotiahnuté, ale zas to nebolo až také podstatné. Mne osobne sa aj tento príbeh páčil a oceňujem na autorke, ako vie popísať krajiny, v ktorých sa odohrávajú osudy postáv. Ja som stále chcela navštíviť Island, ale teraz chcem ešte viac a určite nadchne a nakloní si na svoju stranu aj tých čitateľov, ktorí zimu nemajú radi. Vie vytvoriť skvelú atmosféru, jej opisy sú realistické a priam cítite všetky tie chute a vône, vidíte nádherné obrazy prírody a máte chuť sa tam preniesť.

Ak ste ešte túto sériu nezačali čítať, tak vám ju vrelo odporúčam a ja sa už teraz teším na pokračovanie, ktorého príbeh bol na konci jemne načrtnutý. Toto bolo pekné, emotívne, nežné i drsné zároveň.