Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 30 z 75
zobraziť:
Záchranná stanica 1: Vlčica Luna
„Aha, tam!“ skríkol Lukáš a vystrelil ukazovák ku kríkom.
Vystrašená mama schmatla Lukáša za ruku a ťahala ho preč. Z trávy napokon vykukla malá sivá hlava so špicatými ušami.
„Veď je to len šteňa,“ uľavilo sa Lukášovi.
Záchrana strateného psíka sa čoskoro zmenila na napínavý boj o život opusteného vĺčatka. Dokonalý prípad pre odvážnych zvieracích záchranárov.
Muž
Takmer o každej knihe sa dá povedať, že je "o ženách a mužoch". Rovnako je to pri tomto románe s príznačným názvom - Muž. Čím však kniha prekvapí, je iskrivá irónia a nadhľad, s akými autorka upratuje tú skriňu, čo sa volá život. Beletristická prvotina slovenskej autorky a prekladateľky vychádza pod pseudonymom Ester Weissová-Fekete. Čitateľov zaujme štylistickou invenciou, s ktorou rozpráva o tom, čo sa medzi nami deje. Čo sa deje medzi ženami a mužmi rôznych generácií, vo vnútri rodiny i mimo nej.
14.december
Dmitrij Sergejevič Merežkovskij (1865-1941) oprávnene patrí k uznávaným autorom myšlienkovo
i esteticky podnetných historických románov. Slovenský čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s jeho trilógiou Kristus a Antikrist, v ktorej priblížil dobu a osobnosti Juliána Apostatu, Leonarda da Vinci a Petra Veľkého. Aj román o dekabristoch napísal svižne, s citom, a to v neľahkej osobnej aj dejinnej situácii po udalostiach spätých s Októbrovou revolúciou v Rusku r. 1917 krátko pred odchodom do emigrácie. Chronologicky posledná z veľkých Merežkovského rýdzo beletristických próz odzrkadľuje
medziiným skepsu voči revolučným hnutiam a revolúciám všeobecne, ktorá logicky vyplýva z Merežkovského filozofie dejín. Práve výrazná prítomnosť tohto názoru v texte spôsobila,
že sa nedostal k slovenským čitateľom v ére reálneho socializmu.
Pospolu s historickou líniou venuje pozornosť osobnému životu ústrednej postavy. Štrnásty december je román o láske nielen k vlasti, ale i k žene. Dejinné sa naliehavo prelína s intímnym: priam ako v dielach nášho národného obrodenia. Obe témy autor sprítomňuje podmanivo, zdanlivo jednoducho, presvedčivo, bez falše prílišného pátosu, jazykom ozajstného básnika prózy. Väčšina znalcov oprávnene pokladá toto dielo za najdynamickejší a kompozične najdokonalejší Merežkovského román. Autorovi sa v ňom podarilo ústrojne skĺbiť estetický aspekt textu s filozofickým.
I dnešného moderného čitateľa zaujme spisovateľova minuciózna práca s historickými faktami. Súčasťou prózy je napríklad fiktívny denník jednej z postáv doslova ,,vyskladá“ z citátov a dobových alúzií. Merežkovskij bol poeta doctus a filozof, človek priam s encyklopedickými vedomosťami, no predovšetkým tvorivá osobnosť par excellence, čo dokazuje aj s knihou, ktorou vzdal neheroicky dojímavý hold dnes temer u nás už zabudnutým tragikomickým hrdinom predvčerajška, ,,donkichotom ruských dejín“, dekabristom.
Dielo možeme pokladať aj za dôstojnú rozlúčku D.S.Merežkovského s rodným, milovaným Ruskom.
Zoo alebo Listy vôbec nie o láske
Viktor Šklovskij (18931984) teoretik, literárny vedec, škandalista, experimentátor, vojak, komisár, terorista, scenárista, zakladateľ ruského formalizmu. Mnoho tvárí jedného a toho istého človeka, ktorého dlhý a v prvej polovici na udalosti bohatý život svedčí o jeho mimoriadnom charaktere. Román Zoo alebo Listy vôbec nie o láske je zasadený do Berlína v čase tzv. zlatých dvadsiatych rokov 20. storočia, ako sa označoval spoločensko-kultúrny život vo Weimarskej republike. Knižka Viktora Šklovského Zoo alebo Listy vôbec nie o láske sa vracia do slovenskej kultúry. Vznikla medzi dvomi svetovými vojnami, v dobe obrovských spoločenských premien, ktoré spôsobili presuny miliónov ľudí na celej zemeguli. Storočie, ktoré uplynulo od jej vzniku, nám umožňuje znovu sa zamyslieť nad tým, ktorou cestou sa vlastne ľudstvo vybralo. Je Šklovského Zverinec utópia alebo dystópia?
dostupné aj ako:
Stroje a vlky
Boris Piľňak (vl. m. Boris Vogau; 1894 – 1838) – ruský sovietsky prozaik rusko-nemeckého pôvodu. Jeho rozporuplnú literárnu kariéru odštartoval kaleidoskopický román Holý rok (1922) o októbrovej revolúcii 1917 a porevolučnom vývoji v Rusku. Tento a nasledujúci, rovnako kontroverzný román Stroje a vlky (1925) urobil z Piľňaka jedného z najvydávanejších a najdiskutovanejších spisovateľov 20. rokov 20. storočia v sovietskom Rusku. V jeho na prvý pohľad roztrieštených (ako samotná porevolučná realita), zdanlivo chaoticky zmontovaných dielach prebieha neľútostný zápas starej a prastarej reality v metelici revolúcie o svoje miesto v mozaike nového, ešte sa len formujúceho sveta. Piľňakovou tragédiou bolo, že vytváral príliš svojskú a príliš nezávislú a odvážnu predstavu o tejto epizóde ruských dejín. Prinieslo mu to najprv obdiv a slávu a neskôr, ku koncu 20. rokov, po vyjdení noviel Nezhasnutý mesiac (1926) a Mahagón (1929), čoraz agresívnejšiu a nenávistnejšiu kritiku, čo koncom 30. rokov vyústilo až do obvinení z trockizmu a špionáže a do jeho popravy v roku 1938. Ale život spisovateľa sa nikdy bodkou nekončí.
dostupné aj ako:
Diablov denník a iné novely
Leonid Andrejev je nepochybne najvýznamnejším ruským spisovateľom konca 19. storočia a prvých dvoch dekád 20. storočia. Vo svojej tvorbe spája to najlepšie z dvoch velikánov klasickej ruskej prózy - Dostojevského a Čechova. Diablov denník a iné novely je výberom z jeho prozaickej tvorby, obsahuje päť noviel vrátane novely Diablov denník, ktorá v slovenskom preklade vychádza prvý raz, a dnes už klasického diela Príbeh o siedmich obesených.
dostupné aj ako:
Aha! Ja už viem!
Zoznámte sa s malou Leou. V škôlke má kamaráta Vilka, lenže keď k nám prišiel ten nebezpečný vírus kovid, zatvorili ju a teraz sa nemá s kým hrať. Lea má šťastie, lebo do rodiny pribudol malilinký braček. Kým však vyrastie, musí sa zabaviť sama. Lea má dobré srdiečko. Rada vymýšľa a keď sa jej niečo nepodarí, snaží sa to napraviť. Vtedy zvolá: Aha! Ja už viem!
Ilustrácie: Lucia Žatkuliaková
dostupné aj ako:
A ako Antarktída
Na svete už nie je veľa miest, kam by ešte nevkročila ľudská noha. Akoby už nebolo čo objavovať. A práve to je tá najnáročnejšia úloha objavovať svet odznova a spôsobom, akým sme ho ešte nevideli. Naučiť sa užívať si jeho bohatstvo a pestrosť tak, aby sme po sebe nezanechali ekologickú katastrofu. Aby svet ostal fascinujúcim miestom aj o tisíc rokov pre tých, ktorí prídu po nás.
Fenomén južného svetadielu autor David Böhm skúma z rôznych uhlov pohľadu a vždy sa snaží vypichnúť to najdôležitejšie. Nastoľuje otázky, ktoré majú presah aj do bežného nepolárneho života. Vďaka tomu, že Böhm podnikol výpravnú cestu na Antarktídu, mal možnosť zažiť nepoznané na vlastnej koži a následne to hravou formou preniesť do knihy. Tá v roku 2020 vyhrala prestížne literárne ocenenie Magnesia litera.
Konečné a večné bytie
Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore.
Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.
Na sklade 1Ks
17,90 €
dostupné aj ako:
Netopiere
Po nemecky píšuci prozaik Gustav Meyrink (1868 – 1932) sa síce narodil vo Viedni, ale jeho tvorbu výrazne ovplyvnila tajuplná atmosféra starej Prahy a najmä jej židovského geta. Popri športe, finančníctve a literatúre sa po celý život zaujímal o mystiku, venoval sa budhizmu a staroindickým imaginačným učeniam. Rok po vydaní svojho najznámejšieho a svetovo najuznávanejšieho románu Golem (1915) publikoval slávnu poviedkovú zbierku Netopiere. Aj v tejto knihe, rovnako ako v takmer celej jeho tvorbe, sa stretávame so stratenými dušami, blúdiacimi duchmi, netelesnými bytosťami a ľuďmi, ktorí obývajú svet len ako mŕtve škrupiny. V prekvapivo vypointovaných poviedkach s hororovými prvkami a mystickými námetmi sa autor pokúša odhaľovať tajomstvo prírody a ľudského bytia. Meyrinkova bujná a často morbídna fantázia spracováva príbehy, v ktorých vždy pôsobia temné psychické sily alebo prírodná mágia a majú neblahé dôsledky na duševnú rovnováhu jeho postáv.
dostupné aj ako:
Ako Dávid prišiel o hlas
Grafický román Ako Dávid prišiel o hlas zachytáva rodinné vzťahy na začiatku veľkého tresku: Miriam porodí svoje prvé dieťa a krátko nato sa dozvie o otcovej zákernej chorobe. Dávidova mladšia dcéra Tamara sa snaží zistiť, čo vlastne znamená zomrieť a ako by sa dala zachovať nejaká forma existencie aj po smrti. Paula sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že ju tu manžel necháva samu. A sám Dávid sa chce ešte raz vydať na more. Každý sa s týmito situáciami vyrovnáva po svojom rovnako ako v živote.
Judith Vanistendael bola nominovaná na tri Eisnerove ceny, ako aj na Grand Prix v Angouleme.
Železná bohyňa milosrdenstva
Železná bohyňa milosrdenstva je výberom z doterajšej básnickej tvorby autorky. Básnická iniciatíva Bargielskej pôsobí v našom kontexte až prekvapivo nezaraditeľne, ale výnimočne podnetne. Bargielska komentuje súčasnosť vo svojej zložitosti umelecky ľahko. Jej svet je aj naším svetom: k najdôležitejším hodnotám patria ozajstné, autentické vzťahy. Autorkin subjekt ťažké obsahy len naznačuje, prenáša ich do významovo okrajových zón textu, alebo ich prekrýva mágiou slov nesúcich v sebe niekedy až (takmer detský) obranný reflex a istý druh zámernej naivity, ktorou sa potom veľmi invenčne vyrovnáva situačná tenzia básne. (Inokedy je uvoľnenie imanentne nahradené zástupným sakrálnym motívom, ktorý je autonómne zakomponovaný do textu.) Túto kompenzačnú metódu uplatňuje autorka v neimaginatívnych voľnoveršových útvaroch. Pomerne často ide o fiktívny rozhovor (niekedy len samej so sebou), alebo ide o apostrofu, pri ktorej ozvláštňujúco nepôsobí jazyk, ale aluzívna projekcia zvláštnej (normálu sa vymykajúcej) osobnosti s dispozíciou špecifickým spôsobom sprostredkovať a vyrozprávať správu o živote z nečakaného a prekvapivého uhla pohľadu. Bargielskej básnická metóda má v sebe podnecujúcu energiu a pôsobí aj v kontexte súčasnej poľskej poézie umelecky konštruktívne. Preložil Peter Milčák, ilustrovala Jana Farmanová. 13. zväzok edície Súčasná svetová poézia.
Mágovo tajomstvo
Román známej talianskej spisovateľky pre deti od 8 rokov s detektívnou zápletkou z prostredia knižnice, kde je uložená aj stará kniha s mágovým receptom na omladzujúci prostriedok. O recept, ktorý sa medzitým dostane do knihy, ktorú si požičala vášnivá čitateľka, žiačka miestnej školy, však prejaví záujem istý muž. Jeho nečestné spôsoby, ktorými sa ju snaží získať, narobia tete knihovníčke ale aj spomínanej čitateľke nečakané problémy. Malému mestečku tiež nebývalý rozruch. Záhada stratenej knihy sa nakoniec vyrieši. Budete však prekvapení koho zásluhou.
Fotografia a Krásy Slovenska
Kniha Fotografia a Krásy Slovenska prezentuje fotografie a práce fotografov, ktoré rezonovali na stránkach časopisu Krásy Slovenska v rokoch 1921 až 2020.
dostupné aj ako:
Reči a úvahy o choreografii ľudového tanca
Nie je to učebnica, ale veľa vás naučí. Nie je to príručka, ale je vhodné, aby ju mal po ruke každý, kto sa zaoberá folklórom. Prináša veľké množstvo súčasných poznatkov o choreografickej práci ako aj skúsenosti, názory a úvahy mnohých majstrov choreografie. Jano Blaho.
Vlado Urban vo svojej knihe žiada iných choreografov, aby vyjadrili svoj názor, svoj pohľad, čo de facto znamená, že rešpektuje, toleruje a vníma aj iné pohľady na umeleckú tvorbu, ako svoj vlastný. A to by podľa mňa malo byť základom akéhokoľvek umenia – úcta, pokora a tolerancia k práci iných, pretože neexistuje jediná správna definícia umeleckej tvorby. V tom je táto práca krásna.
Ján Ďurovčík
Vango 1: Medzi nebom a zemou
Jedného dňa vyvrhne more na breh malého chlapca. Jedinou stopou, ktorá otvára dvere do jeho minulosti, je tajomné písmeno V vyšité na vreckovke. Keď chlapec vyrastie, rozhodne sa opustiť svoj idylický ostrov a vyplniť prázdne miesta svojho životného príbehu. Kým je? Čo sa stalo s jeho rodičmi? A prečo ho neustále ktosi prenasleduje? Vango je strhujúci príbeh o hľadaní samého seba a dobrodružná výprava naprieč kontinentmi z čias, keď moria križovali parníky a nebo vzducholode.
Séria: 1/2
Kam zmizlo more?
Príbeh o rodinke krtkov z Bukovej hory voľne nadväzuje na knihu Kto nám z neba sype sneh? Tentokrát ponúka detektívnu zápletku, ktorú riešia najmenší členovia rodiny Ňufíkovcov - Mrnka, Ťapko a ich kamarátka Hrajka, pretože rodičia so súrodencami odleteli do Slnečného údolia pestovať hrozno a najmladší ostali doma sami. Letné dni im plynú v nerušenej zábave plnej vzrušujúcich dobrodružstiev. Keď však do Bukovej hory zavíta na koncert slávna speváčka Eli Omis, z cukrárne zmizne more, vlastne obraz, na ktorom je more namaľované a detektívne pátranie sa môže začať... Rozprávková kniha Kam zmizlo more? je určená deťom od 5 do 9 rokov.
dostupné aj ako:
Popamäti
Zbierka Popamäti má bilančný charakter. Marián Reisel (nar. 1951) sa ňou pripomína po dvoch zbierkach: Odpoveď (1986) a Po pýtaní (1995) v kontexte životného jubilea. Venovanie deťom určuje základný tón – sumuje prežité, vnútorne vybojované a hodnotovo vyčírené – s nádejou, že stopa ľudskej bytosti z konkrétneho historického času zostane, jej hlas bude rezonovať aj v čase individuálneho nebytia. Zbierka je členená do šiestich oddielov s náznakom motivických hniezd (predkovia, dejiny, žena, ja, poézia, symbióza života a smrti).
Cesta v čase je zároveň záznamom o meniacom sa jazyku tvorby. Autor osciluje medzi viazaným veršom s vysokými významovými polohami a tendenciou k vecnosti, ironickému odľahčeniu. Odkazmi na kontext tvorby dobovo významných básnikov (L. Novomeský, M. Válek, J. Ondruš, M. Rúfus, K. Chmel) sa Marián Reisel pripomína aj ako dôležitá postava kultúrneho života – bývalý redaktor časopisov Dotyky, Kultúrny život, Tvorba T, Fragment K.
Severná strana vrchu Juliau, dvanásť
Takmer celé dielo francúzskeho básnika Nicolasa Pesquesa vychádza z jediného miesta. Pesques sa venuje vrchu Juliau v kraji Ardeche rovnako nástojčivo, ako Paul Cézanne maľoval Horu svätej Viktórie. V úsilí vyjadriť slovami podstatu i celok krajiny vytrvalo skúma zákutia vnímateľného sveta aj zákutia vlastného písania a prechádza od prírodnej lyriky k testovaniu možností jazyka či k premýšľaniu o priestore mimo neho.
Od roku 1980 vyšlo osemnásť častí tejto básnickej série v desiatich knižných zväzkoch. Už viac ako štyridsať rokov sa Pesquesovo písanie premieňa, tak ako sa nepretržite mení aj krajina a ľudský pohľad na ňu. Okrem básnických kníh je Nicolas Pesques aj autorom textov o výtvarnom umení; väčšina z nich vyšla súborne v knihe Sans peinture (2017). Dvanásta časť série Severná strana vrchu Juliau v preklade Márie Ferenčuhovej skúma prechod zo svetla do tmy, ktorou je strata blízkej bytosti.
