Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Fejtóny, rozhovory, reportáže strana 5 z 96
Knižné bestsellery nesmú v našej ponuke rozhodne chýbať. Najpredávanejšie a najobľúbenejšie knihy slávnych spisovateľov vás vtiahnu do deja a ponúknu vám množstvo skvelých príbehov. Vyberte si žáner, ktorý je vám najbližší alebo darujte najnovšie knižné bestsellery ako darček svojim blízkym.
zobraziť:
Ahoj Tato Milý Kubo
V roku 1994 sa Jakub Ursiny presťahoval do bytu k svojmu otcovi Dežovi. Otec, v predtuche blížiaceho sa konca, s pocitom, že synovi musí odovzdať svoje životné poznanie, začal písať Jakubovi listy. Jakub túto výzvu opätoval a vznikol tak jedinečý dialóg medzi otcom a synom o najdôležitejších otázkach života i smrti, ktorá je vždy nebezpečne blízko . Listy síce putovali iba z jednej izby panelákového bytu do druhej, no naplnili svoj zmysel. Ivan Štrpka v predhovore ku knihe píše: “ V tých listoch prebieha nenásilný, ale zrejmý proces vzájomného stávania sa vedomým & milujúcim synom a otcom, úplnejším človekom.”
Kilo. Život a smrť v tajnom svete kokaínových kartelov
Pútavo napísaný príbeh rozsiahleho zločineckého obchodu, ktorý je krutý a nemilosrdný a je najdlhšie trvajúcim konfliktom na americkom kontinente.
Počas pätnásťročnej reportérskej práce v Kolumbii zažil skúsený novinár Toby Muse na vlastnej koži zločinecké podsvetie s jeho pravidlami aj nebezpečenstvami. Prenikol medzi známe kolumbijské kartely, aby nám ponúkol jedinečný obraz obchodu s drogami. Kilo kokaínu sleduje od jeho zberu až po pašerácke lode. Opisuje ľudské príbehy spojené s komplikovaným kokaínovým exportom z Kolumbie do zvyšku sveta, sleduje farmárov na kokových plantážach, sprevádza ich na krvavé trhoviská mestečiek a odkrýva príbehy plné násilia, sexu a peňazí. Rozpráva sa s nájomnými vrahmi, s hlavami medellínskych gangov, so ženami zamilovanými do najnebezpečnejších narkobarónov a dokonca aj so samotnými narkobarónmi, aby sa presvedčil o chaotickej podstate miliardového obchodu s drogami. Dostáva sa do prvých línií drogovej vojny a pozoruje tvrdú prácu kolumbijskej polície aj americkej pobrežnej stráže, ktoré zvádzajú vopred prehratú bitku. Opisuje, ako došlo k najkrvavejšej drogovej vojne v dejinách Mexika a ako sa kartely snažili vyťažiť čo najviac z rýchlo upadajúcej ekonomiky susednej Venezuely.
V knihe nájdete aj exkluzívne fotografie predstavujúce strhujúci obraz krviprelievania a temného šialenstva priamo v srdci kokaínového obchodu.
dostupné aj ako:
Máma není služka, máma je dáma
Knížka krátkých fejetonů o výchově a o tom, jak to vlastně udělat, aby doma bylo dobře. Marek Herman zkoumá svět malých dětí, porovnává ho s pohledem nás dospělých a hledá základní kameny, na kterých lze postavit rodinnou pohodu.
Proč je dneska tolik rozmazlených dětí, proč neposlouchají a proč jim vlastně rodiče donekonečna ustupují? Autor se také zaměřuje na postavení mámy v dnešní rodině, to je linka, která celou knihu propojuje. Proč mámy dělají doma dětem služky? Proč jsou věčně uštvané a vystresované? Proč dělají služky dokonce i svým partnerům? A co s tím?
Stylem psaní autor navazuje na své dvě úspěšné knihy „Najděte si svého marťana“ a „Jsi tam, brácho?“. Také zde si se čtenářem vlastně povídá: nutí ho, aby se zastavil, přemýšlel o sobě, o svém životě a o své rodině. K čemu tedy máme rodinu? A k čemu vlastně máme ty děti? A dá se v dnešním světě ještě vůbec v pohodě vychovávat? Můžeme se přitom ještě pořád spolehnout na svůj selský rozum? Nebo je to všechno nenávratně pryč?
S Rusmi o Rusku
Presvedčenie o výlučnosti ruského národa a jeho predurčenosti vládnuť svetu nie je vlastné len megalomanovi z Kremľa a jeho propagandistom. Toto presvedčenie zasiahlo aj značnú časť ruského obyvateľstva. Kto sú vlastne Rusi? Ako premýšľajú? Čo od nich môžeme čakať? V čom sú iní a je nejaká nádej, že sa Rusko zmení? Tito otázky tu zostanú aj dlho po tom, ako sa u našich susedov skončí šialený konflikt a v Kremli Vladimir Putin.
Na veľa z týchto otázok odpovedajú respondenti knihy S Rusmi o Rusku. Sú to ľudia, ktorí sú pôvodom Rusi alebo sa v Rusku narodili a prežili tam podstatnú časť života. Mnohí z nich sa rozhodli odísť alebo boli k tomu prinútení. Niektorí zostávajú a pomáhajú režim budovať, iní proti nemu bojujú.
Rozhovory vznikali od začiatku vojny do októbra 2022 a boli publikované v Denníku N. Ich autormi sú skúsení novinári a novinárky, ktorí sa dlhodobo zaoberajú situáciou v Rusku a na Ukrajine a niektorí z nich tam aj dlhodobo pôsobili. Preto boli schopní dostať sa aj k ľuďom loajálnym k režimu Vladimíra Putina - ľuďom, ktorí rozhovory dávajú len zriedka.V knihe nájdete rozhovory s historikom, ekonómkou, aktivistkou, filozofom, propagandistom, so satirikom, s novinárkou, s bývalým dôstojníkom, s poslancom štátnej dumy, s politickým geografom, so spisovateľkou či s hudobníčkou. Nie je to práve optimistické čítanie, ale obozretnosť založená na skúsenosti je vždy lepšia ako nepodložené ilúzie.
V knihe nájdete tieto rozhovory a témy:
*Filozof Michail Epštejn o nešťastí Rusov
*Podnikateľ Jevgenij Bugrejev o tom, ako sa žije Rusovi na Slovensku
*Historik Sergej Lukaševskij o Putinovej propagande
*Propagandista Dmitrij Jevstafiev o expanzívnych plánoch Ruska
*Politológ Vladimir Pastuchov o tom, prečo sa Rusi cítia ponížení a opovrhovaní
*Satirik Viktor Šenderovič o pocite obkľúčenej pevnosti
*Bývalý dôstojník Michail Kadala o ruskej armáde
*Novinárka Žanna Nemcovová o ruskej spoločnosti za Putina
*Ekonómka Natalija Zubarevičová o ruskej ekonomike
*Historička Radžana Dugarová-De Ponteová o rusifikácii Buriatov a možnom konci Ruskej federácie
*Aktivistka Jelena Gajevová o živote v strachu
*Politológ Grigorij Mesežnikov o tom, prečo toľko Rusov stojí za Putinom
*Novinár Alexandr Mitrofanov o cárovi Putinovi
*Politický geograf Michael Romancov o veľmocenskom pocite
*Spisovateľka Ľudmila Ulická o spoločnej minulosti Ruska a Ukrajiny
*Aktivista Filipp Sedov o zaskočených slovenských konšpirátoroch
*Hudobníčka Maša Aľochinová o súvise vojnových a feministických tém
*Aktivistka Valentina Melnikovová o mŕtvych synoch
*Poslanec Stanislav Naumov o tom, ako prežíva správy z frontu
*Historik Nikolaj Mitrochin o ruskej cirkvi
Autormi a autorkami rozhovorov sú: Kristína Böhmer, Tomáš Čorej, Petra Procházková, Iryna Puškar, Oliver Rehák, Vladimír Šnídl, Mirek Tóda, Daniel Vražda
Zostavili: Tomáš Gális, Monika Kompaníková
dostupné aj ako:
Ešte sme nezomreli - Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 - 2022
Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov. Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc. Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí. Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou. Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca.
Po prvý raz navštívila Ukrajinu ako reportérka v roku 2015 a odvtedy sa do krajiny pravidelne vracia. Dianie u našich susedov mapuje nielen cez kľúčové dejinné zvraty a udalosti, ale najmä cez osobné príbehy vojakov, zajatcov a veteránov, ich matiek a manželiek či aktivistov a dobrovoľníkov z radov obyčajných mužov i žien. Reportérka Aktuality.sk STANISLAVA HARKOTOVÁ je aktuálne v Kyjeve, kde dokončuje knihu časozberných reportáží. 200-stranová publikácia vyjde na jeseň pod hlavičkou domovskej redakcie Aktuality.sk.
Bohém rapszódia - Freddie Mercury élete, halála és öröksége - kemény kötés
Aki kívül hordta a szívét! - Szerelem és útkeresés a tomboló sikerben.
Első ízben derül fény mindenre a világ egyik legmegragadóbb rocksztárjával kapcsolatban. A Bohém rapszódia átfogó életrajz erről a nagyszerű emberről, privát fotókkal és interjúkkal. Azok az emberek szólalnak meg, akik Freddie Mercury legközelebbi barátai voltak élete utolsó éveiben.
A könyv rengeteg korábban ismeretlen, megdöbbentő tényt közöl az énekesről és életéről, megrendítő részletekkel a szerelem és az önbeteljesítés élethosszig tartó kereséséről, és természetesen arról, hogy az 1980-as évek középén elkapta a végzetes betegséget.
Freddie életének sokkoló történetén keresztül azt is megismerhetjük, hogyan kényszerítette térdre a világot a HIV-fertőzés, amit a The Gay Plague, azaz "melegvírus" gúnynévvel illettek.
Az élettel teli, lenyűgözően tehetséges rocksztár halála mind az orvos-, mind a zenésztársadalmat megrázta. A Bohém rapszódia végre tiszta vizet önt a pohárba, és alaposan körüljárja Freddie Mercury életét, hogy méltó emléket állítson neki.
A Gucci-ház - Igaz történet gyilkosságról, őrületről, csillogásról és kapzsiságról
Patrizia Reggiani azért ölette meg a volt férjét, Maurizio Guccit 1995-ben, mert a férfi vadul és korlátok nélkül költekezett? Vagy azért tette, mert a fényűző életet élő exe feleségül akarta venni a szeretőjét, Paola Franchit? Vagy lehet, hogy egyáltalán nem is ő tette?
A Gucci-dinasztia lejtmenetének, összeomlásának és újjáéledésének magával ragadó történetével Sara Gay Forden becsempész bennünket az ügy színfalai mögé, felfedve korunk legnagyobb divatdinasztiájának szenvedélyeit, hatalmát és gyenge pontjait.
Z New Yorku do Brna
V Česku oblíbený spisovatel dokáže odkrývat nešvary dnešního světa jako málokdo, trefně, tvrdě, ale s vtipem a nadhledem. Léta jezdí po planetě z místa na místo a sleduje proměny společnosti.
Děje se to skoro všude. V New Yorku, Berlíně, Sydney, Tel Avivu… Z kdysi tolerantních liberálů se stali uječení progresivisté, kteří nade vše milují diktovat ostatním, co mají dělat, jak mají žít a co si mají myslet. A taky o čem se smí mluvit, protože politická korektnost vládne době. Do toho se pak promítá jedna pravda stará tisíce let: Židé nejsou zrovna v oblibě. Proč tomu tak je? Odpovědi nejen na tuhle otázku hledá Tuvia Tenenbom nejen na Západě, ale i na hranicích s Gazou, v Saúdské Arábii či na Ukrajině. A samozřejmě i v Česku.
Setkává se s politiky, novináři, aktivisty, uprchlíky, celebritami, brněnskou židovskou muslimkou, černochy, Araby, aboriginci, nácky, anarchisty… Těm všem klade chytré i zdánlivě naivní otázky, aby je vyprovokoval – což se mu často daří – a zjistil, co si doopravdy myslí. Následně skládá obrázek, který je neobyčejně vtipnou a zároveň alarmující zprávou o dnešním světě. Jestli Tuvia Tenenbom opravdu něco není, pak rozhodně politicky korektní. Jeho kniha je plná zábavných dialogů i pronikavých pozorování. Za vším tím vtipem jsou ale často překvapující i kruté pravdy, o kterých bychom raději nevěděli. Tenenbom není ani levičák, ani pravičák, chce zkrátka znát pravdu. A tak dráždí úplně všechny.
Dobro a zlo 21. století
Pandemie, válka na Ukrajině a další události přinesly do našich životů dosud neznámou dávku obav a nejistoty. Jak zvládat mezní situace a co za ponaučení si z nich odnést? Proč je v dnešním světě důležitá víra a jak může pomáhat jednotlivci i společnosti? Jak člověka formuje násilí, strach, nemoc a vyhrocené situace? Nejen na tyto otázky hledá Marek Orko Vácha odpovědi v rozhovoru, který vnáší světlo do temných zákoutí nelehké doby.
Novinářem v Číně 2 - Nezešílet!
Ponořte se do víru zážitků asijské dekády Tomáše Etzlera, vydala by na několik lidských životů. Jak vývoj Číny ovlivnila politika jednoho dítěte? Jaké je zde postavení žen? Jaký byl laureát Nobelovy ceny Liou Siao-po, nejznámější čínský disident? Máme se bát rozpínavosti Číny? Podařilo se udělat z ostrova Chaj-nan Havaj východu? Jak vznikal Etzlerův dokumentární film Nebe? Nahlédněte do života běžných Číňanů i života zahraničního novináře, který přinášel zpravodajství z totalitní země.
Nič nehovor
Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte.
Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho podrobne skúma prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť pre podozrenia z udavačstva. Bolo na tom niečo pravdy?
Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až po samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov "The Troubles" (Problémy). Táto kniha nie je len rozprávaním o jednom nekonečnom konflikte a jeho dôsledkoch. Je aj dôkladnou anatómiou strachu.
Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella. Vychádza v preklade Alexandry Strelkovej.
dostupné aj ako:
Královec. Město pohádka
Make Královec Czech Again! Co ale doopravdy víme o dějinách Kaliningradu? Donedávna to byl jen kus Ruska mezi Polskem a Litvou, dnes možná základna pro útok na Západ. Píše se nová kapitola kaliningradských dějin – stejně jako pruské kořeny překryla sovětizace.
O Přemyslu Otakarovi II. mluví především Češi, nejslavnějším rodákem z Königsbergu je samozřejmě Immanuel Kant. I jeho pomník se ale setkal – jako připomínka německé minulosti – s vandalismem. Na druhou stranu kaliningradští Rusové neradi vidí, když se do enklávy stěhují lidé z Petrohradu nebo Moskvy. Ještě nedávná prostupnost hranic jim dávala pocit větší sounáležitosti s Evropou a určité výjimečnosti. Dnes však vidíme především taktické rakety Iskander rozmístěné na hranicích NATO. To všechno je Kaliningrad, jeden z klíčů k tomu, jak porozumět další části mozaiky zvané Ruska federace. Reportáž polské rusistky Pauliny Siegień vychází z jejích častých novinářských cest do Kaliningradu v době před covidem a ruskou invazí na Ukrajinu a fascinací komplikovanou historií města.
Kniha vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.
dostupné aj ako:
Desaťkrát Gulag
Projekt Desať príbehov z lágrov GULAG je publicisticko-dokumentárna kniha desiatich mimoriadnych príbe-
hov občanov, ktorí boli zo svojich domovov zavlečení do pracovných táborov GULAG v ZSSR.
Autor publicisticko-dokumentárnej knihy, Peter Juščák, sa s témou deportácií zaoberá tridsať rokov.
Tentokrát z množstva ľudských osudov vybral desať príbehov. Jeho rukopis s prináša dramatické osudy, na
ktorých je možné ilustrovať celú problematiku deportácií.
Každý z opísaných osudov je niečím charakteristický a zvláštny a je doložený množstvom dokumentár-
nych podkladov.
Poznamenávame, že kniha koncipovaná ako ilustrácia náročnej témy na príkladoch charakteristických osudov
jednotlivcov doposiaľ na Slovensku nevyšla a je ojedinelým projektom aj medzi podobnou literatúrou v oko-
litých krajinách..
Hra sa skončila
Investigatívna kniha Martina Hanusa o kauze vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Na základe novo objaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu, ktorý stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Úplne nové dokumenty, svedectvá a najmä viac než štvorhodinová nahrávka výpovede kľúčovej svedkyne dávajú definitívnu odpoveď na to, kto spáchal vraždu a celé desaťročia robil všetko preto, aby sa zmarila spravodlivosť.
dostupné aj ako:
Rusko, Ukrajina a my
Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom. V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.
Alexander Duleba (1966) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 sa habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov.
dostupné aj ako:
Jiří Grygar - Takto sa ma nikto nepýtal
Existuje tu dnes niekto, kto by vedel o vesmíre, hmote a čase hovoriť tak zanietene a zároveň fundovane ako Jiří Grygar? Tak, že si po prečítaní rozhovorov s ním všetky tie veci o hviezdach, galaxiách, čiernych dierach alebo čiernych superdierach zamiluje aj laik? Grygar dokáže hovoriť ľahko aj presne, pútavo i poučne, je až neuveriteľné, ako nás dokáže vtiahnuť do tajomstva minulosti vesmíru. Stojí za to prečítať si o tom, čo je to skrytá hmota vesmíru, ktorým z dvoch druhov smrti by zomrel Einstein, keby vletel do čiernej diery, aký koniec asi čaká náš vesmír a prečo je človek zázrakom vesmíru. Táto kniha patrí do rúk každému, kto chce spoznať, v akom vesmíre žije.
Rozhovor je oveľa pútavejšia a prístupnejšia forma, pre čitateľa zaujímavejšia ako dlhý náučný text. Dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami nenapísali, takže o sebe a svete viac prezradíme. A ako to hovorí aj Jiří Grygar o tejto knihe, tak ako Štefan Hríb sa ho ešte nikto nepýtal.
Oneskorené reportáže
Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom. Etapu úporného pokusu o pravdu. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch, nik tak dôrazne nerozptyľoval jedovatú hmlu, ktorá nás halila. Autorovo slovo sa tak stalo jedným z dôležitých katalyzátorov atmosféry, umožňujúcej odbojný zdvih nášho umenia, výrazný najmä na Slovensku, najplastickejšie na stránkach legendárneho týždenníka Kultúrny život. Kniha Oneskorené reportáže pôvodne vyšla takmer zároveň s celosvetovým publikovaním slávnej novely Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča a dodnes ostáva jedným zo svetlých kamienkov hľadania pravdy v našej literatúre. Nové vydanie Mňačkovej zásadnej knihy je nielen pripomenutím skvelého autora, ale aj snahou o oživenie našej pamäte
dostupné aj ako:
Proti proudu
Co je to dobrý život a jak si ho pro sebe vytvořit? Dan Tržil, autor podcastu Proti Proudu, hledá odpovědi s českými osobnostmi, které se nebály vybočit z bezpečných hranic mainstreamu. V originálním průvodci kromě rozhovorů najdete i nadčasové úvahy ze sféry seberozvoje, financí, vzdělávání nebo vztahů. Každou z těchto oblastí můžete nastavit tak, abyste dosáhli svých cílů – tak se nechte inspirovat a jděte za tím, co má v životě skutečnou hodnotu!
Nekem mondod?
Jaffás és Kofolás nicknevek, műsorvezetői identitások. Polgári nevünkön mutatkoztunk be a hallgatóinknak, de általában így szólítottuk egymást a stúdióban. Miért volt rá szükségünk? És egyáltalán, miért akar egy médiaszakember és egy transzlatológus nyelvi ismeretterjesztő műsort készíteni? Nem akartak. Interjúhelyzetben jött az ötlet. Fordításról, közösségi kétnyelvűségről beszélgettünk a pozsonyi Pátria Rádió stúdiójában, ahol azt találtam mondani, hogy: minden kisebbségi ember egyben tolmács–fordító is, akár tudatosítja ezt, akár nem. Állítólag ez volt a kulcsmondat.
Fejtóny, rozhovory a reportáže patria medzi dôležité žánre literatúry, ktoré sa zaoberajú dokumentárnym spracovaním udalostí, spoločenských tém a ľudských skúseností. Tieto žánre poskytujú čitateľom hlboký vhľad do rôznych aspektov sveta, ktoré nám pomáhajú pochopiť a analyzovať okolitú realitu.
Fejtóny sú krátke literárne diela, ktoré často kombinujú humor, ironiu a osobné postrehy autora. Ich cieľom je pobaviť čitateľa a donútiť ho sa zamyslieť sa nad rôznymi témami a situáciami. Fejtóny môžu mať rozmanité formy - od krátkych esejí a anekdotických príbehov po reflexie a komentáre.
Rozhovory predstavujú konverzáciu medzi novinármi a osobnosťami z rôznych oblastí, ako sú umenie, politika, vedy a iné. Tieto rozhovory poskytujú autentický pohľad na myšlienky, názory a skúsenosti významných osobností.
Reportáže sú žánrom, ktorý sa zameriava na objektívne spravodajstvo a dokumentáciu udalostí. Reportéri zbierajú informácie prostredníctvom výskumu, rozhovorov a terénnych prác a následne ich prezentujú prostredníctvom článkov, časopisových reportáží alebo kníh. Reportáže majú často sociálnu, politickú alebo kultúrnu tému.
Fejtóny, rozhovory a reportáže sú dôležitými žánrami, ktoré obohacujú literárnu scénu. Ich autentický prístup a schopnosť analyzovať a interpretovať rôzne aspekty ľudskej existencie nám umožňuje rozšíriť naše obzory, vnímať svet z rôznych perspektív a hlbšie porozumieť spoločnosti.
K najznámejším autorom fejtónov patria Mark Twain, Dorothy Parker, Milan Lasica, či Miroslav Marcelli.
Reportážam sa venujú autori ako Truman Capote, či Hunter S. Thompson.
