Najnovšie - Slovenská beletria strana 77 z 161

Malo by to byť čítanie o chlapčenskom a mužskom údele. O živote, len trochu viac zamerané na túžbu, slasť a podobné veci. Akoby hlavná postava žila prehnane eroticky. Je ako sexuálny štvanec alebo obeť vášní. To sa len tak zdá. Keby tieto epizódy ostali zasunuté medzi chodenie do školy, do práce, na úrady alebo hoci aj na pivo, pomer obyčajnosti voči hriešnosti by bol celkom znesiteľný. Veď za šesťdesiat rokov človek niečo zažiť musí...

Dália otvorí oči a uvedomí si, že je v nemocnici. Čo tam robí? Ako sa tam dostala? Šokovaná zisťuje, že si nič nepamätá. Nespoznáva svojho manžela, deti, dokonca nevie ani vlastné meno. Jediný, kto jej môže pomôcť prinavrátiť jej spomienky na predchádzajúci život, je jej rodina. Postupom času si však Dália uvedomuje, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Všetci okolo nej niečo pred ňou skrývajú. Manžel, deti, dokonca aj najlepšia kamarátka. V tejto pavučine tajomstiev zohráva úlohu aj úplne neznámy muž, ktorý sa znenazdajky objaví pred jej dverami a tvrdí jej, že ho Dalia miluje. Kde sa skrýva pravda? Podarí sa Dalii spomenúť si na jej doterajší život?

Probudí se po havárii z kómatu a nepamatuje si vůbec nic, posledních několik let jako by neexistovalo. Neví, že už je jí sedmadvacet, svého přítele Frajera nepoznává a jen postupně se nechává přesvědčit, že s ním dřív žila v jeho domě. Frajer se k ní chová královsky, kupuje jí drahé oblečení, bere ji na večírky a utrácí za ni peníze. Že by tohle byl její život před nehodou? Proč ale naráží na Frajerovy zákazy a nesmí po minulosti pátrat? Proč nemá dovoleno hledat staré přátele a kdo byl ten muž, který na ni nenávistně zíral z auta? Amnézie všechno komplikuje, ale ona se nevzdává. Jakou ženou vlastně bývala? A může si teď vybrat úplně jinou, novou budoucnost?

Bez peněz se dá žít, ale jen s penězi se dá ŽÍT! Kdo by netoužil být bohatý a patřit do „lepší“ společnosti? Karolína o takovém životě sní za bankovní přepážkou. Nic jiného než snít jí nezbývá, protože svůj plat dává skoro celý mámě a zbytek jí stačí přesně na tři kávy, jeden výtisk Vogue a pět baget s kuřecím masem a s mexickým salátem. A pak se jí naskytne příležitost…

Príbeh je o „putovaní“ bielej mušle, a to od jej zrodenia v Karibiku, cez cestu exotickými krajmi, rôznymi miesta sveta, vrátane veľkých miet ako Paríž, Praha, až po jej konečný cieľ, Sabinov, mestečko na východnom Slovensku. Je to oslava i epopeja „mnohostí“, čo človek za jeden život okúsi, zažije, o čom sníva a pomocou fantázie ponúkne iným ľuďom. Prelínajú sa tu skutočné príbehy s fikciou, realita s fantáziou. A všetko je v jednom harmonickom celku. Čitateľ spolu s mušľou precestuje nielen polovicu sveta, ale nazrie aj do vnútra ľudských duší, do ich sŕdc a myslenia.

Známy výtvarník, básnik a prozaik – publicista Miroslav Bartoš ponúka v neveľkom zväzku výber zo svojej prozaickej a publicistickej tvorby. Popri dvoch rozsiahlejších textoch, pripomínajúcich viac portrétovú novelu, než memoárovú epiku, zostavil súbory príležitostnej publicistiky, prevažne fejtónov, besedníc a miniesejí. Krátke texty sa vyznačujú svojou aktuálnosťou, zároveň kultúrnosťou výrazu, obratnosťou štýlu a zvláštnou ingredienciou, ktorú textom dávajú umelci z oblasti vizuálno-výtvarných techník (maliari, fotografi, filmári a i.). Ide o vizualizáciu, pohľadovosť, žiada sa použiť slovo vizualita, ktoré dosiaľ nie je nijako definované (aspoň nie v nami myslenej konotácii). Dielo je rámcované poetickými útvarmi, lyrizovanou esejou na hranici básne v próze (na úvod) a lyricko-reflexívnou skladbou so silnými filozoficko-etickými apelmi. Touto publikáciou potvrdzuje Bartoš ak nie rovno univerzalitu, tak bezpochyby niekoľkorozmernosť svojich umeleckých záberov a snáh. Vovedne od počiatku po dnešok úspešných.

Vo svojom najnovšom prozaickom súbore Pascalov tieň sa Jozef Špaček prezentuje príbehmi, v centre ktorých sú v prvej časti knihy takmer výlučne mužskí hrdinovia z učiteľského prostredia, zápoliaci s rôznorodými problémami a ťažkosťami, prameniacimi v ich nie vždy usporiadanom súkromnom živote. Tieto situácie na nich doliehajú s až fatálnou ťažobou (Kentaur, prestupná stanica, Ťažká diagnóza, Pascalov tieň). Do ich osudov zasahuje neraz tajomnosť či nečakaná zápletka až detektívneho rázu, autor sa nevyhýba ani humoru či irónii, uplatňovaných na pozadí svojráznej krajiny Záhoria s dominujúcim obrazom autorovej rodnej Skalice a jej írečitých obyvateľov. Hrdinovia sú pomerne hlboko zakorenení v tomto kúte Slovenska, ktorý akoby v sebe skrýval tajomný magnetizmus nie vždy pochopiteľnej či vysvetliteľnej sily (Stevenson na Záhorí, Žltý venček s bielou stuhou). V druhej časti súboru zobrazuje v dvoch novelách hrdinov s umeleckými sklonmi (básnika a fotografa), ktorí sa okrem tvorivých problémov dostávajú do rôznych náročných vzťahových peripetií, vrátane ľúbostných trojuholníkov (Plachá vášeň, Koho kopú múzy?). V tejto časti nájde čitateľ i lyrické pasáže a nápadité erotické situácie, v ktorých sa postavy ocitajú náhodne i nenáhodne, ako aj odkazy na rôzne literárne i neliterárne súvislosti a väzby. Autor v knihe tematicky i jazykovo výrazne prehlbuje svoje doterajšie osvedčené umelecké postupy, súvisiace najmä s metódou psychologického realizmu.

Agent Banany patrí k najlepším agentom v krajine, preto dostal lákavú ponuku pracovať pre tajnú organizáciu. Má to však jeden háčik. Bude sa musieť podrobiť špeciálnym skúškam, ktoré rozhodnú o jeho ďalšej kariére. Počas plavby do tréningového centra sa stane niečo nečakané: bez stopy sa stratí jeden z pasažierov! Agent Banany bude musieť riešiť najnáročnejší prípad svojho života. Podozrivých je veľa, no času príliš málo... Podarí sa mu vyriešiť tajomný prípad?

Slávny román o hrôzach fašizmu. „V apríli roku 1965 som bol v Drážďanoch. Celú noc som prechodil po meste, ktoré sa dodnes nespamätalo zo strašných následkov vojny. Keď som sa vrátil domov, začal som písať túto knihu. Nie je to autobiografia, ale môže si niekto vymyslieť niečo, čo sa nikdy nestalo?" L. M. Legendárny slovenský prozaik Ladislav Mňačko sa narodil 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch. Po rozbití Československej republiky sa roku 1939 snažil ujsť do Sovietskeho zväzu a o rok sa pokúsil prekročiť nemecko-holandské hranice. Pri tomto druhom pokuse ho chytili a odvliekli do koncentračného tábora Hunswikl. Z nútených prác v „ríši" utiekol, vrátil sa na Moravu a zapojil sa do partizánskych akcií proti okupantom. V rokoch 1945 – 1953 bol redaktorom komunistických denníkov Rudé právo a Pravda. Je autorom legendárnych románov Smrť sa volá Engelchen (1959), Ako chutí moc (1968) a knihy Oneskorené reportáže (1963). V roku 1967 na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády emigroval do Izraela a bol zbavený československého občianstva. Po „oteplení" politických pomerov v roku 1968 sa vrátil domov, no po okupácii republiky vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišiel do Rakúska. Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989. Do vlasti sa vrátil roku 1990, no po rozpade Československa sa rozhodol žiť v Prahe. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave. Novela Nočný rozhovor (1966) je majstrovskou analýzou hrôz druhej svetovej vojny. Prostredníctvom dialógu s obsluhujúcou dievčinou v drážďanskej kaviarni sa autor s až cynickou otvorenosťou pokúsil rozobrať otázku viny za krvavý konflikt. Obaja rozprávajú ako prežili nacizmus a ako sa s tým po určitom čase vyrovnávajú. Z dialógu bývalého väzňa koncentračného tábora a dcéry nacistu vzniklo pozoruhodné prozaické dielo, ktoré je dodnes bolestne aktuálne.

Náš život je plný dynamiky až zhonu. Ak sa tomu tlaku nebránime, ľahko nás stres z našich každodenné úloh pripraví o radosť zo života a zmysel toho, čomu žijeme, sa kamsi stráca... Dobre, že sú tu mnohé médiá, ktoré nás chcú a dokážu oslovovať. Jedným z nich je Rádio Regina v RTVS a jeho pravidelná päťminútová relácia Z duše.Autorka knihy Toľko dôvodov na vďačnosť, Terézia Lenczová, niekoľko rokov spolupracovala s touto reláciou a dnes nám ponúka výber zo svojich zamyslení. Usporiadala ich do 4 myšlienkových okruhov a - podľa jednotiacej zlatej nite - dala knihe motív vďačnosti za radosť zo života naplno. Je to svedectvo matky, manželky, odborníčky a občianky angažovanej v spoločnosti a v Cirkvi. Preto prvým okruhom je rodina, druhým nie je nám jedno, ako žijeme v našej spoločnosti, tretím duchovné bohatstvo v kolobehu roka, štvrtým čo nám/mi/ pomáha žiť naplno.

Osmadvacetiletá Viki má za sebou několik neblahých událostí a životních ran. Zrušení vlastní svatby kvůli hloupému nedorozumění, smrt blízkého člověka… Ze všeho se vzpamatovává a stará se přitom o svého malého synovce. Snaží se najít své místo v životě a nemá čas na vztahy. Potom však potká muže, kterého už zná z minulosti, a všechno je jinak. Další román oblíbené slovenské autorky Kataríny Gillerové, tentokrát o tom, co všechno může způsobit jedna náhoda!

Buď ho máme, alebo nie. Nedá sa naučiť ani nacvičiť. Nedokážeme mu odolať, hoc vieme, že ide ruka v ruke s láskou len málokedy. Že vzťah založený na sexepíle nás zrazí na kolená, že za chvíľky potešenia draho zaplatíme. Skrátka, sexuálna príťažlivosť predstavuje skôr či neskôr problémy a o tom táto kniha je. Nájdete tu sexepíl v rôznych podobách – okrem prvoplánového sexu. Ten prenechajme erotickým časopisom.

Najtajnejší agent je spojením rôznych literárnych žánrov – trochu detektívna, trochu romantiky, trochu strašidelna, trochu filozofického zamyslenia, a to všetko v úsmevnom tóne. Náhodné stretnutie s krásnou neznámou, ktoré hlavnému hrdinovi prevráti život naruby, sa udeje len vďaka tomu, že sa kdesi čosi stalo. Alebo nestalo. Keby ráno zaspala, minuli by sa, lebo by po tej ulici kráčala neskôr... Možno jej dlho nešiel výťah, alebo stretla kamarátku, s ktorou sa zarozprávala... Čokoľvek sa v ten deň stalo alebo nestalo, viedlo napokon k láske, k manželstvu, dalo život ich deťom... práve s tou krásnou neznámou a nie s nejakou inou neznámou. A nekonečný kolotoč nesúvisiacich súvislostí pokračuje.

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali. Flešbek: biely piesok pod zadkom a teplý Pacifik vypĺňajúci všetky dutiny. Flešbek: ľadovec a pod ním šokujúce palmy, prales. Mangovníky, helikoptéry, vodopády, raje dasyatis thetidis, vyhliadkové terasy mrakodrapov, nakladané hady, karibské rumy, zamrznuté žľaby.

„Diela Zusky Kepplovej sú jedinečné hlavne svojím námetom. Cestovateľské zážitky z cudzích krajín už spísal kdekto. Avšak Zuska má talent nielen na opisy, ale aj na psychologicko-spoločenskú reflexiu. Navyše to robí prostredníctvom nevšedných postáv a ich osudov.“ (Mária Jakabová) O AUTORKE Zuska Kepplová (1982) je redaktorkou publicistiky a komentátorkou denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU v ročníku Dušana Dušeka a Jozefa Puškáša. Doktorandské štúdium absolvovala na katedre rodových štúdií na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite a katedre kulturológie na Stony Brook SUNY. Vydala tri prozaické knihy: Buchty švabachom (2011, 2. vyd. 2017), 57 km od Taškentu (2013) a Reflux (2015). Za svoju tvorbu získala Cenu Jána Johanidesa pre mladého tvorcu, Cenu Nadácie Tatra Banky pre mladého tvorcu, Prémiu Ceny Ivana Kraska za debut a bola dvakrát vo finále ceny Anasoft litera. Preklad prvých dvoch kníh vyšiel v maďarčine a pripravuje sa aj preklad do češtiny. AUTORKA O SVOJEJ TVORBE „Chcela som ponúknuť priestor, kde by sa zozbierali skúsenosti mladých Slovákov pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí. Kniha je akýmsi štartovacím bodom, aby sa o nich mohlo začať hlbšie premýšľať a mňa veľmi teší, že to funguje a veľa ľudí sa v nej vidí.“ Zuska Kepplová O KNIHE BUCHTY ŠVABACHOM Postavy Zusky Kepplovej sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy. Mária Modrovich „Osobné výpovede ľudí, ktorí riešia vzťahy, priateľstvá, sex a peniaze presne ako všetci, a predsa sú tieto príbehy čímsi iné, trochu multikultúrne a niekedy ako mestá, v ktorých sa ocitli, úplne nepriateľské, bezcitné. O ťažkých začiatkoch a ešte ťažších koncoch a ľuďoch, ktorí nám nikdy nikde a za žiadnych okolností neprestanú chýbať. Ale sú aj svedectvami o malých či veľkých radostiach a víťazstvách, ktoré len majú inú príchuť, keďže sa človek v dvadsiatke rozhodol ísť vyhrávať a prehrávať nikam inam. Preč. Kde by mohlo byť lepšie.“ Alena Sabuchová O KNIHE 57 KM OD TAŠKENTU „Dve poviedky ilustrujúce paletu emócií a životných postojov ľudí žijúcich mimo krajiny pôvodu. Autorkin ponor do intimity postáv cez vzťah k prostrediu v poviedkach nepriamo nadväzuje na jednu stranu dávneho romantického konfliktu dedina vs. mesto, ktorý okrem iného tiež zachytával osamoteného človeka v dave (či na rande so „svojím“ mestom?). Na príťažlivosti a aktuálnosti však nič nestráca.“ Petra Blšťáková, Knižná revue O KNIHE REFLUX „Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome.“ Monika Kompaníková

Tri rozsiahle romány Dušana Mitanu (spolu 1.176 strán) tvoria akýsi voľný triptych hľadania, blúdenia a premeny. O 3 ROMÁNOCH DUŠANA MITANU „Miznutie rozprávača, respektíve jeho rozpustenie sa vo viacerých rozprávačských perspektívach a ohniskových vzdialenostiach je príznačné pre trojicu Mitanových románov „Hľadanie strateného autora“, „Návrat Krista“ a „Zjavenie“, ktoré tvoria akýsi voľný triptych a mohli by sme ich nazvať románmi hľadania, blúdenia a premeny.“ Peter Zajac O KNIHE HĽADANIE STRATENÉHO AUTORA „Štruktúra tejto knihy pripomína koláž, skladajúcu sa z viacerých textov, ktoré nie sú len žánrovo, ale aj štýlovo diferencované. Autor skladá jednotlivé fragmenty mozaiky svojho diela pomocou literárnej postavy autora Tomáša Eliáša, ktorý sa za pseudonymom Dušan Mitana asi neskrýva náhodou. Jeho tajuplné zmiznutie a následné hľadanie tvorí jednu z príbehových línii knihy. Mitana komplikuje situáciu hlavného hrdinu (aj čitateľa, ktorý sa podobne ako knižná postava začína strácať v spletitej štruktúre diela) a píše o druhom Dušanovi Mitanovi, čiže o sebe. „Na zámene týchto dvoch mien sa tu buduje veľkolepá tragifraška“ – tvrdí Marta Součková. Avšak peripetie dvoch autorov sú ešte len začiatkom toho, čo Mitana pripravil pre nič netušiaceho čitateľa...“ Izabela Zając O KNIHE NÁVRAT KRISTA „Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší. Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ Daniel Pastirčák O KNIHE ZJAVENIE „Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“ Peter Darovec O AUTOROVI Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku však prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Žije v Bratislave. Vydal 5 zbierok poviedok (Psie dni, Patagónia, Nočné správy, Slovenský poker, Krst ohňom), 2 básnické zbierky (Krutohory, Maranatha) a 5 románov (Koniec hry, Môj rodný cintorín, Hľadanie strateného autora, Návrat Krista, Zjavenie). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Prémia Literárneho fondu, Panta Rhei Awards - Sieň slávy).

Ide o generačný román Viery Benkovej (1939), uznávanej slovenskej spisovateľky, poetky, publicistky žijúcej v srbskej Vojvodine, nositeľky Ceny za celoživotné dielo Spolku slovenských spisovateľov. V ňom sa autorkina pamäť preniesla na Slovensko, väčšina deja sa odohráva – síce v rôznom čase – v obci Čičmany. Benková vzdáva hold svojim čičmianskym predkom, ktorí to v živote nemali ľahké, často za prácou museli ísť aj mimo vlastného kraja a čestne bojovať s chudobou... Je to príbeh ságy rodiny presahujúcej do slovensko-srbskej a srbsko-slovenskej relácie v 20. storočí v kontexte vojnových i povojnových udalostí so silným etnografickým základom a etickým apelom pre nové generácie, aby nezabúdali na vlastné kultúrne tradície a nezanedbávali svoje kultúrne dedičstvo. Na margo svojej knihy autorka v rozhovore s Etelou Farkašovou poznamenala: „Budú musieť prejsť dlhé roky, aby sa ľudia vrátili k studničke pamäti a začali opäť rozprávať príbehy, upozorňovať krásou zapamätaného na to, že život je studňa, z ktorej vody neubúda, ak do nej stále priteká svieži prameň...“

Mozaikovitý román o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú do cudziny s vidinou vyššieho zárobku, lepších možností sebarealizácie a predovšetkým s túžbou po intenzívnejšom živote.

Minule, keď som (výnimočne) fajčil 3 je pokračovaním fenomenálnych knižiek Remi Kloosa a Pero Le Kveta s názvom Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1 a 2. Minule, keď som (výnimočne) fajčil 3 uzatvára túto fajčiarsku trilógiu a tvoria ju opäť myšlienky, postrehy, úvahy, sny, nápady a príbehy dvoch autorov obohatené o spoločné dialógy na závažné a predovšetkým na nezávažné témy. „Sú dva druhy spisovateľov. Takí, čo presne vedia čo idú písať, aj ako sa to skončí. Druhí sa zasa radi nechajú príjemne prekvapiť. Pero s Remim sú esenciou práve tejto skupiny. Sú si vedomí, že stačí vhodným spôsobom začať fajčiarsky rituál a človek si nemôže byť ničím istý...“ Dado Nagy