Najpredávanejšie - Bestsellery - Slovenská beletria strana 97 z 161

Základom knihy sú denníkové záznamy z rokov 1987 až 1989. Šéfredaktor Nového slova si ich robil v očakávaní možných udalostí magického osmičkového roka, a to najmä v súvislosti so zápasom o perestrojku, ktorú začal v Sovietskom zväze Michail Gorbačov v roku 1985. V záznamoch figurujú rôzne politické a aparátnické postavy a postavičky vtedajších čias, defilujú strety prívržencov perestrojky a jej protivníkov, úsmevné aj menej úsmevné dobové príhody a udalosti... Nie vždy ide o presné zachytenie udalostí či faktov, niekedy sú to sprostredkované informácie, niekedy aj fámy a klebety, takže to nie je dokument o dobe, ale jej ilustrácia. So zreteľom na to autor do publikácie zaradil citáty z rôznych prameňov a publikácií, ktoré môžu spresniť či uviesť na správnu mieru zapísané, prípadne odhaliť nedopovedané. S odstupom tridsiatich rokov záznamy doplnil aj o pohľady historikov a publicistov, ktoré sú nezaťažené dobovým nánosom, ako aj o svedectvá z najvyšších poschodí moci, ktoré boli aj pre šéfredaktora Nového slova neprístupné, skryté za jej oponou.

Román Dajte si znak pokoja približuje príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých stretnutie sa udeje na nezvyčajnom mieste. Ich životné osudy sa uberajú rozdielnou a v mnohých smeroch neľahkou cestou. S hlboko ukrytou nádejou a vyhliadkami do neznáma však čakajú na lásku stratenú v spleti života, o ktorú prišli vlastnou nerozvážnosťou. Podarí sa im napokon nájsť šťastie po boku jeden druhého? Autor Ján Polomčák vyrozprával príbeh veľmi citlivo a emotívne. Hlavné postavy ONA a ON môžu žiť kdekoľvek vo vašom okolí; ich príbeh môže byť príbehom kohokoľvek z nás.

Ide o reflexie spisovateľa, básnika, bývalého politického väzňa Rudolfa Dobiáša. Autor v nej zachytáva pocity väzňa, ktorý sa po rokoch strávených v Jáchymovských lágroch ocitol na "socialistickej slobode". Aké je to začínať odznovu - s biľagom politického väzňa? Možno spievať v klietke?

Román Funus pod kopcom sa odohráva koncom 90. rokov minulého storočia. Jedna z dejových línií je reflexiou reštitúcií pôdy a s nimi spojenými prechmatmi tzv. pozemkovej mafie. Bohatli na tom, že reštitučné nároky občanov neuspokojovali v zmysle zákona, ale na základe svojich bezohľadných ekonomických záujmov. Reštituentkou, ktorá je obeťou pozemkovej mafie, je aj Renáta Rikotiová, literárna postava úspešného autora detektívok Borisa Vanoka. Na jej príbehu, ktorý sa rozvinie do kriminálnej podoby, spisovateľ Vanok chce demonštrovať svoju schopnosť napísať tzv. angažovaný román, ktorý je autentickým odrazom reality. Román je literárnym stvárnením udalostí 90. rokov 20. storočia, prelínajú sa v ňom príbehy spisovateľa Vanoka a jeho literárnej hrdinky.

Píše sa rok 1602 a v mestečku pri vtedajšom Prešporku, dnes známom ako Podunajské Biskupice, vtedy Pyspeky, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu. A je tu ešte čosi: i keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta, ktorej meno sa dostane do uší človeka, ktorý sa chce pred vrchnosťou blysnúť úspešným lovom na čarodejnice. Denisa Fulmeková siahla tentokrát po príbehu prvej upálenej čarodejnice v Prešporku. Odohral sa síce ešte v ranom novoveku, ale jeho silu a aktuálnosť neoslabili ani storočia, ktoré ho delia od súčasnosti.

Muži z Dolného Valu sa schádzajú vo svätostánku, v krčme, kde riešia osobné aj medzinárodné vzťahy. Na výlete v Holandsku stretnú Vanesu, osobu s nevšedným syndrómom a ich svety sa pretnú. Niekto trávi psy, niekto zavraždí ženu a niekto klame. Stupňovanie dôvery, stupňovanie lží a láska, v ktorej víťazí tretí.

Doberanie si učiteľov, podpichovanie kamarátok v partii, nedbalo utajovaná závisť, ale aj sny a túžby po láske. Podarí sa autorke vyhnúť klišé, aby hlavná protagonistka Silvia nezviedla fyzikára Doda a neotehotnela? Dá Dodovi, keď sa zjaví uhrančivý Džulio, možnosť zápasiť o svoju ženu, alebo z neho urobí ikonickú figúrku mestečka, slabocha bez ambícií, akého poznáme z ruskej literatúry? V epizodickosti, čo zahŕňa svet mnohých postáv a neverí veľkému príbehu, sa síce nedeje nijaká filozofia ani hlboký druhý plán, avšak pohľadu na život jednoduchých ľudí z obdobia normalizácie, na ich každodenné radosti i strasti, možno uveriť. Za zdanlivou naivitou sa totiž ukrýva presvedčivá podoba medziľudských vzťahov, ktoré neovplyvňuje politická situácia. A vďaka autorkinej schopnosti prestupovať hranice medzi rozprávačom a postavami môže čitateľ bez námahy nazrieť do myslenia, prežívania a hodnotovej hierarchie hrdinov.

Obsiahly román je prenikavou autobiografickou retrospektívou obrodeneckej éry v 60. rokoch a následnej „normalizačnej“ epochy. Tých, ktorí verejne vystupovali za slobodu a nezávislosť, proti okupantom, vyhodili z práce, morálne hodnoty mnohí vymenili za prospechárstvo. Čestní sa vďaka nečestným dostali na zoznam nepohodlných, boli vysunutí na okraj spoločnosti, neschopní vytlačili schopných, rozbehla sa obludná mašinéria továrne na poslušných otrokov režimu... Doba pokrivila charaktery mnohých, i učiteľov, ktorí mali deti vychovávať v duchu pravdy...

Vladove poviedky o nevratných deformáciách situované do mestského prostredia neskúmajú neživý technický materiál, ale v hľadáčiku majú ľudskú bytosť, jej reakcie a vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k zlomu, rozpadu, deštrukcii. Krátke prózy však nenesú v sebe stopy ťažkej tragiky, skôr nenásilným humorom a iróniou vyvolávajú úsmev. Nájdeme v nich tematizovanie samotnej literatúry, písania ako takého, ale aj rozprávanie o psychicky narušenom mužovi, o osamelosti, ktorá môže prinášať naplnenie, o chlapcovi s naivnými predstavami, ktorý prežíva bezstarostné detstvo v 60. rokoch minulého storočia, o zložitom dospievaní na pozadí dobových udalostí. Poviedky sa navzájom dopĺňajú, tvoria postupnosť, ktorá umožňuje nájsť si zmysel toho, čo sa chce povedať. Dve z nich – Krajina a Susedka – boli roku 2014 a 2015 ocenené prémiou literárnej súťaže Poviedka. Ani ich poradie nie je náhodné, nejedna v istom momente odkazuje na predošlú. Ide teda o premyslený koncept, ktorého celok stojí a padá na jednotlivých príbehoch.

Broňa ztratila hlavu. A stejně tak ztratila i soudnost, kvůli které nevidí, co se kolem ní děje, do jakého nebezpečí se dostala. Bezhlavě se zamilovala do Slávka, která je patologický lhář. Ten z ní mazaně tahá nejen rozumy, ale i peníze. Hraje to na víc stran. Broňa si nesundá růžové brýle ani tehdy, když se na scéně objeví žena, o které Slávek tvrdí, že je už dávno mrtvá. Sama se tak ocitne ve smrtelném nebezpečí.

Manželia Pastuchovci trávia letnú dovolenku s priateľmi na chalupe v jednej z malých osád horského kraja. Adrián trochu podľahne svojej slabosti a zdrží sa v mestskej krčme, jeho manželka Vera musí sama absolvovať nebezpečnú nočnú púť do hôr. V osade sú už ďalší dovolenkári a aj potomkovia pôvodných obyvateľov, ale i zopár celkom neznámych chalupárov. Vzorce vzťahov sa zauzľujú. Naoko tiché, miestami až magické prostredie starobylej osady skrýva les nepredvídateľných okolností....

„Diela Zusky Kepplovej sú jedinečné hlavne svojím námetom. Cestovateľské zážitky z cudzích krajín už spísal kdekto. Avšak Zuska má talent nielen na opisy, ale aj na psychologicko-spoločenskú reflexiu. Navyše to robí prostredníctvom nevšedných postáv a ich osudov.“ (Mária Jakabová) O AUTORKE Zuska Kepplová (1982) je redaktorkou publicistiky a komentátorkou denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU v ročníku Dušana Dušeka a Jozefa Puškáša. Doktorandské štúdium absolvovala na katedre rodových štúdií na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite a katedre kulturológie na Stony Brook SUNY. Vydala tri prozaické knihy: Buchty švabachom (2011, 2. vyd. 2017), 57 km od Taškentu (2013) a Reflux (2015). Za svoju tvorbu získala Cenu Jána Johanidesa pre mladého tvorcu, Cenu Nadácie Tatra Banky pre mladého tvorcu, Prémiu Ceny Ivana Kraska za debut a bola dvakrát vo finále ceny Anasoft litera. Preklad prvých dvoch kníh vyšiel v maďarčine a pripravuje sa aj preklad do češtiny. AUTORKA O SVOJEJ TVORBE „Chcela som ponúknuť priestor, kde by sa zozbierali skúsenosti mladých Slovákov pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí. Kniha je akýmsi štartovacím bodom, aby sa o nich mohlo začať hlbšie premýšľať a mňa veľmi teší, že to funguje a veľa ľudí sa v nej vidí.“ Zuska Kepplová O KNIHE BUCHTY ŠVABACHOM Postavy Zusky Kepplovej sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy. Mária Modrovich „Osobné výpovede ľudí, ktorí riešia vzťahy, priateľstvá, sex a peniaze presne ako všetci, a predsa sú tieto príbehy čímsi iné, trochu multikultúrne a niekedy ako mestá, v ktorých sa ocitli, úplne nepriateľské, bezcitné. O ťažkých začiatkoch a ešte ťažších koncoch a ľuďoch, ktorí nám nikdy nikde a za žiadnych okolností neprestanú chýbať. Ale sú aj svedectvami o malých či veľkých radostiach a víťazstvách, ktoré len majú inú príchuť, keďže sa človek v dvadsiatke rozhodol ísť vyhrávať a prehrávať nikam inam. Preč. Kde by mohlo byť lepšie.“ Alena Sabuchová O KNIHE 57 KM OD TAŠKENTU „Dve poviedky ilustrujúce paletu emócií a životných postojov ľudí žijúcich mimo krajiny pôvodu. Autorkin ponor do intimity postáv cez vzťah k prostrediu v poviedkach nepriamo nadväzuje na jednu stranu dávneho romantického konfliktu dedina vs. mesto, ktorý okrem iného tiež zachytával osamoteného človeka v dave (či na rande so „svojím“ mestom?). Na príťažlivosti a aktuálnosti však nič nestráca.“ Petra Blšťáková, Knižná revue O KNIHE REFLUX „Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné školy štvú študentov proti vlastným rodinám a s babkou, ktorá prežila odvlečenie do lágra v Rusku, ale už si na veľa nespomína. Niekto cudzí je v dome.“ Monika Kompaníková

Vo svojom najnovšom prozaickom súbore Pascalov tieň sa Jozef Špaček prezentuje príbehmi, v centre ktorých sú v prvej časti knihy takmer výlučne mužskí hrdinovia z učiteľského prostredia, zápoliaci s rôznorodými problémami a ťažkosťami, prameniacimi v ich nie vždy usporiadanom súkromnom živote. Tieto situácie na nich doliehajú s až fatálnou ťažobou (Kentaur, prestupná stanica, Ťažká diagnóza, Pascalov tieň). Do ich osudov zasahuje neraz tajomnosť či nečakaná zápletka až detektívneho rázu, autor sa nevyhýba ani humoru či irónii, uplatňovaných na pozadí svojráznej krajiny Záhoria s dominujúcim obrazom autorovej rodnej Skalice a jej írečitých obyvateľov. Hrdinovia sú pomerne hlboko zakorenení v tomto kúte Slovenska, ktorý akoby v sebe skrýval tajomný magnetizmus nie vždy pochopiteľnej či vysvetliteľnej sily (Stevenson na Záhorí, Žltý venček s bielou stuhou). V druhej časti súboru zobrazuje v dvoch novelách hrdinov s umeleckými sklonmi (básnika a fotografa), ktorí sa okrem tvorivých problémov dostávajú do rôznych náročných vzťahových peripetií, vrátane ľúbostných trojuholníkov (Plachá vášeň, Koho kopú múzy?). V tejto časti nájde čitateľ i lyrické pasáže a nápadité erotické situácie, v ktorých sa postavy ocitajú náhodne i nenáhodne, ako aj odkazy na rôzne literárne i neliterárne súvislosti a väzby. Autor v knihe tematicky i jazykovo výrazne prehlbuje svoje doterajšie osvedčené umelecké postupy, súvisiace najmä s metódou psychologického realizmu.

Neobvyklý, poutavý román současné slovenské spisovatelky o všedních dnech a snech zralé ženy. Ariana je ve věku prvních velkých životních bilancí. Po matčině smrti hledá novou cestu a láska zejména na začátku této pouti hraje určující roli. Mladší, energický a přitažlivý Marek je protipólem bývalého manžela, jehož přístup ke vztahům i k životu připomíná dnes čím dál grotesknější postavy dříve dominujících mužských typů. Poetické vyprávění o plynoucích dnech přinášejících nové možnosti se postupně prolíná s fantaskním světem vzpomínek a představ. Vytváří překvapivý, ale uvěřitelný svět bohatý na obrazy ženami obvykle navenek skrývané. Motiv knihy, která pro Arianu představuje způsob hledání i sebevyjádření, dostává pozoruhodný rámec v metafoře hvězdy, jejímž skutečným předobrazem je známý pražský letohrádek.

Psychologický román s detektívnou zápletkou unesie čitateľa do Spojených arabských emirátov, kde spoločne s hlavnou postavou, doktorkou Evou Verdeničovou, nazrie do duše dubajských rezidentov i samotnej hrdinky. Tá sa prostredníctvom komplikovaného vzťahu s partnerom vracia k nemilým spomienkam na svojho otca a rodnú krajinu. Náhle a záhadné úmrtie životnej lásky však psychiatričke odhalí odvrátenú stránku jeho osobnosti a slnečné dni trávené v oáze na púšti sa postupne menia na nočnú moru.

Jedná sa o verše a krátke poetické prózy. Ide v podstate o ľúbostnú poéziu, ktorá čerpá hodne podnetov z toho, čo je pre mnohých akousi sivou zónou na pokraji všetkých náboženstiev, teda z mystiky. Texty si však skôr než líniu nejakého konkrétneho náboženstva, všímajú vzťah človeka a transdendentnej reality vo všetkých podobách, ktoré tento vzťah môže mať. Kto vie, či nie preto bola knižka odmietnutá jedným katolíckym nakladateľstvom a kníhkupectvom. Autori ale nezaprú formáciu kresťanskými a židovskými náboženskými textami. Je tiež pravdou, že pod vplyvom okolností, za ktorých mnohé z tých textov vznikli, sa na bežný vkus asi príliš zaoberajú smrťou a zomieraním. Možno však práve preto ich výpoveď môže poskytnúť pomoc vo chvíľach, ktorým sa nik z nás nevyhne.

Hlavná hrdinka Elena Stanková, dvadsaťšesťročná advokátska koncipientka z Bratislavy, je na stáži v New Yorku. V Brooklyne v štvrti Bushwick si s priateľkou nájdu prenájom neďaleko kaviarničky s názvom Malé jablko, útulné prostredie s kapučínom a príjemným baristom Mateom. Práve táto štvrť a jej umelecké zázemie s hudbou, grafity, street artom a festivalom umenia očarí Elenu natoľko, že začne o nej písať netradičným spôsobom blogy. Postupne zisťuje, že nechce byť právnička, ale túži písať, glosovať a bojovať za práva tejto malej komunity. Kniha je napísané sviežim, dynamickým štýlom, odkrýva bežný život menších komunít v New Yorku aj osobné hľadanie hlavnej postavy, či už ide o orientáciu v ľúbostnom živote, alebo o profesionálne uplatnenie v živote.

Každé dobré slovo vo vete je vyslyšaná prosba. Bohatstvo jazyka je práve v jeho možnosti byť úsporný. Kniha Potok pod potokom je hľadaním tohto bohatstva a jej starnúci hrdina, spisovateľ Adam, sa pokúša dopátrať - komu sa zaň treba poďakovať. Hľadá, čo je a čo nie je pravda pri písaní, až napokon zistí, že píše a žije knihu o zázrakoch. A ďakuje za ňu všetkým svojim blízkym, všetkým drahým, všetkým ochotným. Bez nich by nič nenapísal. A možno by ani nežil. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Život, v tom najširšom slova zmysle prebieha v príbehoch a to zákonite a odjakživa. A v týchto príbehoch je súčasne skryté i keď limitované poznanie sveta. Príbehy formujú našu osobnosť, našu identitu, náš charakter a morálku. Autor v knihe hovorí o príbehoch, ktoré sa odohrali počas 90 rokoch jeho života. Príbehy nevymýšľa, ale hovorí o nich nielen ako pozorovateľ, ale aj ako ich aktér. V knihe popisuje príbehy z jeho rodnej obce Malé Dvorany, ale aj z Bratislavy, dokonca z Kanady a New Yorku. V knihe sú prezentované aj tzv. komorné príbehy ( prezentácie autorových kníh), ktoré majú tiež významnú poznávaciu hodnotu.