Najnovšie - Náboženstvo strana 305 z 313

Keltský rok obsahuje životní osudy keltských svatých, popisuje hlavní keltská kultovní místa a festivaly, tradiční modlitby i požehnání keltské církve. Autorka nás bere s sebou na cestu, měsíc za měsícem, po celém cyklu keltského roku - Sanhain, Imbolc, Beltane a Lammas. Na každý měsíc má pro nás připravenou pouť, kterou je možno vykonat na nějaké důležité posvátné místo, která se může nakonec stát součástí naší vnitřní cesty. Pěkně napsaný a citlivě vybraný průvodce s ilustracemi od Briana Patridge přináší výklad základní podstaty keltské duchovnosti. Dostane nás do světa opomíjené avšak hodnotné tradice, která nám může mnohé věci napovědět i v souvislosti s dneškem, svojí oslavou zelené duchovnosti, hodnot životního prostředí i toho, jak je nezbytné být neustále pozorný ke světu kolem nás.

Poviedky v knihe Bezčasie ponúkajú myšlienky dotýkajúce sa dimenzií, ktoré prekračujú bežne vnímaný čas. Autor napriek tomu odhaľuje reálne roviny života a prináša pútavé príbehy odkazujúce na dôležité otázky ľudského snaženia a smerovania. Čitateľa vťahuje na „územie, také vzdialené a pritom také blízke, nečakané i tušené“, čím mu otvára zákutia samého seba. Odkrýva príbeh každého z nás.

Pýtali ste sa niekedy, či vám niečo podstatné neuniká? Môže sa vám to zdať bláznivé! Boh celého vesmíru - tvorca dusíka, borovicového ihličia, galaxií a stupnice e mol - nás miluje radikálnou, bezpodmienečnou a sebaobetujúcou sa láskou. A aká je naša reakcia na ňu? Chodíme do kostola, spievame piesne a s nažíme sa nepoužívať vulgárne výrazy. Či ste si to takto pre seba sformulovali, alebo nie... všetci vieme, že niečo nie je v poriadku. Netúžite v hĺbke srdca zmeniť tento stav? Netúžite mať skutočnú vieru, ktorá vie pre problémy tohto sveta nájsť konkrétne, možno radikálne riešenia? Boh vám ponúka vzťah vášnivej lásky. Pretože riešením náboženskej ľahostajnosti nie je usilovať sa úzkostlivo dodržiavať zoznam príkazov a záka zov. Zmeníte to, iba ak sa do Boha zamilujete. A keď sa stretnete s jeho láskou, ako to opisuje Francis Chan, už nikdy nebudete ako predtým. Pretože ak sa do niekoho vášnivo zamilujete, zmení sa celý váš život.

Príručka obsahuje najzákladnejšie vieroučné výroky Cikrvi. Je určená pre každého, kto chce vedieť, v čo verí a prečo.

V máji 2003 zomrel René Voillaume. Tento realizátor zámerov Charlesa de Foucaulda mal odvahu predostrieť svetu neslýchane radikálny a náročný spôsob kresťanského života. Náročný až natoľko, že sa ho naplno odvážili realizovať len niekoľko sto ľudí na našej planéte. Slovenský čitateľ má teraz v rukách možnosť sám prežiť takmer nevypovedateľné nadšenie pre nasledovanie Krista, ako ho žil francúzsky šľachtic, muž púšte, Charles de Foucauld. Možnosť poznať úžasné nadšenie pre Ježiša, ktorý väčšinu svojho života strávil len tak stratený medzi ľuďmi, málokoho nechá chladným.

Môže ignaciánska špiritualita odpovedať na duchovné potreby a povolania dnešných ľudí? Autor neodpovedá na túto otázku formou pojednania, ale krátkymi kapitolkami, z ktorých každá vykresľuje jednu črtu ignaciánskej špirituality. Vychádza z Ignácovej osobnej skúsenosti a konfrontuje ju s našou: Boh vyučoval Ignáca, ako aj nás dnes vyučuje, prostredníctvom Písma. Túto skúsenosť urobil Ignác Duchovnými cvičeniami prístupnú pre všetkých: Hľadať a nachádzať Božiu vôľu v usporiadaní nášho života. A aj keď umožnili mnohým nájsť svoje povolanie kontemplatívne alebo apoštolské, v manželstve alebo zasvätenom živote podľa všetkých druhov špiritualít, Cvičenia nepredstavujú celý Ignácov prínos. Jeho vlastná životná cesta ho priviedla k chvále spolu pútnictva pre službu Cirkvi podľa jedného spôsobu napredovania či špecifického konania. Na čítanie prehľadné a jednoduché dielko prináša výstižné odpovede na otázky kladené v súvislosti s ignaciánskou špiritualitou, ktorá je rovnako aktuálna a silná v našich časoch zmietaných neistotami i nádejami ako bola v časoch svojho vzniku. Otec Jean-Claude Dhotel SJ bol profesorom na parížskom Centre Sevres. Okrem Ignaciánskej špirituality je autorom ďalších diel k tejto téme: Kto si, Ignác z Loyoly?, Roz lišovať spoločne a Vidieť všetko v Bohu, hľadať Boha vo všetkom.

Zomieranie znamená pre človeka koniec všetkých plánov, hranice jeho možností, skúsenosť, že je vydaný napospas osudu a prerušenie všetkých vzťahov. Tým sa radikálnym spôsobom nastoľuje otázka zmyslu života a kvality posledných ľudských vzťahov. Heinrich Pompey v tejto knihe ozrejmuje náboženský rozmer a význam kresťanskej životnej múdrosti a význam kresťnskej životnej múdrosti pri sprevádzaní ťažko chorých a umierajúcich ľudí. Vznikla tak praktická príručka určená predovšetkým na výučbu a ďalšie vzdelávanie ošetrovateľského a opatrovateľského personálu, spolupracovníkov a dobrovoľných hospicových pracovníkov. Diplomovaný psychológ Prof. Heirich Pompey (1936) je od roku 1988 riaditeľom Inštitútu pre vedeckú podporu charity a kresťanskej sociálnej práce vo Freiburgu. Je popredným činiteľom hospicového hnutia v Nemecku. No Slovensku spolupracuje so Spoločnosťou svätého Vincenta.

Poznáte to. Stretnete na ulici atraktívneho mladého muža. Oko každého dievčaťa sa na ňom ohreje. Vrstovníčky jeho rodičov uznanlivo pokyvkávajú hlavami: "Fešáka vychovala tá Žofka, veru hej." Potom sa sčista jasna dozviete, že odchádza do kláštora. Alebo sa na vás pred kostolom usmeje ružovolíca veselá mladá žena v rehoľnom rúchu. Radosť a živosť jej očí býva podmanivá. A vy sa pýtate: "Ako je možné, že takíto skvelí ľudia sa zriekajú toľkých dobrých vecí, ktoré svet ponúka?" Dobrovoľne si volia chudobu, čistotu, poslušnosť. Evanjeliové rady zachovávania chudoby, čistoty a poslušnosti sú už stáročia v Cirkvi znamením i provokáciou. Páter Jozef Augustyn SJ, jeden z najobľúbenejších katolíckych autorov v strednej Európe, v tejto útlej knižočke možno dá odpoveď aj na naše nechápavé: "Ako je to možné...?" Nenapísal ju pre tých, ktorí už pochopili a sľúbili, že budú chudobní, čistí a poslušní. Napísal ju pre nás, ktorí nechápeme...

Úlovek velkého sumce nakonec vždy přinese úspěšnému lovci velké dilema. Ono nerudovské, byť trochu pozměněné-co s ním? Opravdu velký sumec na rozdíl od svého menšího bratra rozhodně není vyhledávanou kulinářskou lahůdkou. A zbavit života tak velkou r ybu pro pár kousků masa by bylo škodou a příliš by to zavánělo barbarstvím. Drtivá většina rybářů v tomto případě volí variantu vpravdě sportovní. Sumce si nafotí nebo nafilmují a potom již jen sledují jak se tento legendami opředený král našich vod vrací do své rodné řeky či přehrady. Tam, kde tak vyrostl a získal svoji úža snou sílu.

Toto je kniha o důvěrné kráse židovství. Opravdu to není další kniha o holokaustu ani o bratrovražedných bojích Izraelců s Palestinci o jejich společnou vlast, kterou dodnes nedokázali ani vstřícně sdílet, ani poctivě rozdělit. Je to intimní kniha o vší kráse, bohatství i bolesti tisíciletí židovské kulturní tradice. Tím je to i kniha o nás, o důležité a opomínané složce naší vlastní kulturní totožnosti. Je to kniha o židovství, se kterým žijeme a jež nosíme i v sobě, leč pramálo je známe.

Kniha Rabíni dnešní doby obsahuje několik desítek portrétů významných rabínských autorit, a to jak mladší generace rabínů, kteří jsou činní v naší době, tak i těch, kteří působili hlavně ve dvacátém století a kteří se výrazně podepsali na podobě současného judaismu. Publikace se zaměřuje především na centra současného židovského myšlení, jako jsou Izrael a Spojené státy americké, z hlediska moderní židovské historie se však snaží neopomíjet ani další důležitá střediska judaismu, jako byla především předválečná Evropa. V knize najdete portréty rabínských osobností, jako například Avraham Kook, Jisrael Meir Lau, Moše Levinger, Ovadja Josef, Karol Sidon, Menachem Mendel Schneersohn, Elazar Menachem Šach, Joel Teitelbaum, Chajim Michael Weissmandl a řada dalších.

„...moderný človek ženie sa len za zovňajškom, len za tým, čo ho nevzrušuje, cení si len to, čo mu hneď osoží...” Tento citát Janka Silana (z prednášky Vďačnosť poézie) možno vnímať ako jeden z dominantných motivačných impulzov knihy Literatúra ako svetlo (LÚČ 2004), odhaľujúci príčinu ale aj dôsledok hodnotovej dezorientácie človeka dnešného sveta. Už v názve knihy autor Július Paštéka akcentuje základnú líniu svojho vnímania literatúry a kultúry vôbec. Poukazuje na to, že práve ona by svojou vernosťou k hodnotám pravdy, dobra i krásy mala vnášať svetlo do procesu vnútorného formovania sa človeka. Myšlienka o „životodarnej” sile umeleckej tvorby je zjednocujúcim momentom celej knihy i napriek tomu, že jednotlivé kapitoly tvoria „sólotexty”, staršie i novšie, publikované pôvodne knižne i časopisecky v podobe obšírnejších komentárov k vydaným dielam dlho zakazovaných slovenských katolíckych autorov. V tejto galérii „sprostredkovateľov svetla” chce Paštéka cez ich portréty vzbudiť záujem čitateľa o vyššie, duchovné hodnoty a aktivizovať ho pre ne, v duchu slov Jána Pavla II.: „Stvorený svet bol darovaný a zverený človeku ako úloha, a teda nemá byť pre neho prameňom utrpenia, ale základom tvorivej existencie.” Texty sú tematicky rozdelené do štyroch častí: I. Malý danteovský cyklus, II. Kresťanská mysliteľská línia, III. Z okruhu Katolíckej moderny, IV. S NÁRODOM V SRDCI. V každej z nich predstavuje „rytierov ducha”, ktorí nadčasovosťou svojich myšlienok pobádali k hľadaniu metafyzickej opory či základu nielen osobného, ale aj spoločenského a národného života. Vnútorným kľúčom k pochopeniu ich tvorby, a teda ich spoločnou konštantou, je kresťanský princíp, ktorý zacieľuje ich pozornosť na základné ľudské hodnoty. V prvej časti Július Paštéka popisuje komplikovanú cestu slovenského prekladu Danteho Božskej komédie a vyzdvihuje jej nadčasovosť – nielen pre vysoký umelecký štýl, obrazovú a myšlienkovú silu slova Danteho poézie, ale najmä pre jej schopnosť „odhaľovať najvyššie vertikály a ozrejmovať najhlbšie otázky ľudskej existencie”. V druhej časti predstavuje niekoľko pohľadov kresťanských mysliteľov na formovanie sa umeleckého myslenia a kultúry. Na počiatok tejto kresťanskej filozofickej línie kladie sv. Augustína, ktorého filozofia, rovnako ako Danteho poézia, presahuje veky a výrazne ovplyvnila aj slovenských kresťanských mysliteľov, odmietajúcich konzervatívny, až bezduchý tradicionalizmus a uvedomujúcich si nutnosť aktívneho prístupu každého člena spoločnosti v kultúrnom vývine moderného sveta. Kritickým rozborom filozofických a kulturologických prác tomistu F. Skyčáka, „teológa kultúry” – L. Hanusa, J. Kútnika Šmálova či P. Straussa prispel Július Paštéka k novému vzkrieseniu myšlienok pluralizmu, univerzalizmu či europeizácie, ktoré v úzkej prepojenosti s princípmi kresťanskej etiky a spirituálneho humanizmu silne rezonovali nielen v čase represívneho politického systému, ale pre svoju nekompromisnosť naberajú na intenzite práve v dnešnom čase všeobecnej relativizácie hodnôt. Dôslednej textologickej analýze a novej interpretácii bez predsudkov podrobuje v ďalších dvoch častiach aj texty slovenských katolíckych básnikov, jednak členov Katolíckej moderny (R. Dilong, J. Silan, M. Šprinc, V. Turčány), jednak tých, ktorí svojím kresťanským svetonázorom a úsilím nájsť pravé ľudské hodnoty aktualizovali národne motivovanú poéziu (A. Žarnov, V. Beniak, K. Strmeň). I keď charakterizuje ich tvorbu ako náboženskú, neobmedzuje sa len na túto stránku jej myšlienkovej interpretácie. Nepovažuje ju za mýtickú, ale výsostne etickú, vyzývajúcu na cestu nápravy, prostredníctvom spoznávania vlastných hodnôt. Pri národne orientovaných básnikoch nepopiera ich politickú nacionálnu angažovanosť, ale tým, že si zároveň všíma ich schopnosť nadhľadu univerzálna, ich zmysel pre absolútne hodnoty, akou je napríklad sloboda, a tým, že navzájom prepojil oba pramene ich poézie – kresťanský i národný, našiel cestu k ich pochopeniu a potvrdil tak aj ich nadčasovosť. Paštéka vo svojich štúdiách tematický a jazykový rozbor jednotlivých zbierok, s dôrazom na emotívnu a expresívnu silu obrazov, prelína s opisom životných osudov a premien básnických charakterov ich autorov. Osobitne si pri tom všíma špecifiká exilových básnikov. Svoje hodnotenia dokumentuje množstvom textového materiálu a konfrontuje ich aj s dobovou literárnou kritikou či historickou kultúrno-spoločenskou reflexiou. Tvorbu týchto básnikov začleňuje do kontextu ostatných ich dobových súpútnikov (nachádza zaujímavé paralely aj so zahraničnými autormi), ale aj do kontextu rozvíjajúcich sa umeleckých smerov. Na jednej strane sa Paštéka snaží podať dôkaz o tom, že ich kresťanský etos nebol v rozpore s modernou poetikou či modernistickou technikou, na druhej strane však zdôrazňuje ich odpor voči „kultu slova”. Vysoko oceňuje, že nezapreli samých seba a zostali verní duchu humanizmu. Metafyzický základ ich poézie sa tak pre čitateľa stáva predpokladom dobrodružstva spoznávania, hľadania a utvárania samého seba i sveta. Kniha Literatúra ako svetlo vyšla v edícii Libri historiae slovaciae vydavateľstva LÚČ pri príležitosti osemdesiatin autora týchto štúdií, PhDr. Júliusa Paštéku, DrSc., literárneho, divadelného i filmového vedca, estetika a kulturológa, držiteľa najvyšších štátnych a cirkevných vyznamenaní, ktoré získal najmä za svoje nekompromisné životné postoje. Jeho zásluhou po roku 1989 mohli vyjsť viaceré diela reprezentatívnych mysliteľských i kultúrnych katolíckych osobností.

Szentek élete II.

„Közel kétezer esztendő telt el, mire az agykutatók között egyfajta konszenzus alakult ki abban, hogy miként segíti a kultúra, a spiritualitás – benne az imádság – kreativitásunkat. Tény, hogy a tanulás önmagában keveset ér; a kreativitáshoz szükség van az intuícióra is, ami pedig gazdag belső világot feltételez, ami Istenhez való odafordulásunkkal jön létre. Az Istennel való kapcsolat pedig legfőképpen a vele való beszélgetésben, vagyis az imádságban valósul meg. Az erről szóló tapasztalataimat teszem közzé e kis könyvben, vallomásként.”