Knihy - Dejiny práva strana 1 z 4

V štúdiách i vo vedeckých článkoch profesora Petra Blaha je ukryté bohatstvo poznatkov rímskeho práva, zároveň je v nich však prítomná aj neustále zdôrazňovaná téza významu rímskeho práva pre utváranie európskej kontinentálnej právnej kultúry, ako i pre formovanie a podobu európskej civilizačnej identity: „Tri mohutné ideové prúdy antiky zásadným spôsobom ovplyvnili európsku kultúru: grécka filozofia, katolícke náboženstvo a rímske právo.“ A práve táto téza Blahovho diela, hoci je kľúčová, zostáva akosi v úzadí. Cieľom publikácie Rímsko-právny gén európskej identity je upriamiť pozornosť slovenskej právnickej verejnosti práve na ňu.Predstavovať profesora Petra Blaha (1939 – 2018) slovenskej právnickej verejnosti by predstavovalo „nosenie dreva do lesa“. Jeho pedagogické pôsobenie a rozsiahla spisba rozprestierajúce sa v období od šesťdesiatych rokov 20. storočia do záveru dvadsiatych rokov 21. storočia, jeho akademické angažmán po roku 1989 na právnických fakultách v Bratislave a neskôr v Trnave nemohlo obísť nikoho, kto v týchto rokoch vyrastal, formoval sa a pôsobil v právnickom povolaní.Knižná publikácia Rímsko-právny gén európskej identity šestnásť štúdií rozčlenených podľa zamerania do troch oblastí: právnici a právnický stav; pojmy, princípy, kategórie – ich zrod a formovanie a na záver rímske právo dnes, vytvára obsahovo konzistentný monografický celok. Všetkými kapitolami knihy sa vinie myšlienka prelínania sa pojmov, ideí rímskeho práva európskymi dejinami, a to až do súčasnosti. Opakovane vyúsťuje nielen do spomínanej Európu identifikujúcej tézy, ale aj do naliehavého odporúčania oprieť harmonizáciu európskeho práva o odkaz rímsko-právnej vzdelanosti. Publikácia Rímsko-právny gén európskej identity vychádza pod editorskou taktovkou Pavla Holländera v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.

Co je to vlastnictví? aneb Hledání principů práva a vlády (1840) je poměrně raný, ale snad nejznámější text Pierra-Josepha Proudhona. Začíná často citovanou větou „Vlastnictví je krádež.“ Nutno upřesnit, že nebrojí proti jakémukoli soukromému vlastnictví, ale spíše proti vlastnění nemovitostí, pozemků, a výrobního kapitálu, které vynášejí kapitálový zisk, považovaný za neoprávněný. Dopis panu Blanquimu o vlastnictví (1841) je věnován Adolphu Blanquimu, což byl bratr známějšího francouzského revolucionáře Augusta Blanquiho. Ve skutečnosti jde o jakési pokračování pojednání Co je to vlastnictví?, v němž Proudhon rozvíjí a upřesňuje své názory.

Vývoj ústavného a správneho práva na Slovensku od najstarších čias po súčasnosťDlho očakávaná učebnica vypĺňa medzeru v právnohistorických skriptách. Osobitne treba oceniť, že spracované obdobie sa nekončí rokom 1945, ale historickú matériu spracováva až do súčasných dejín. Novú, modernú koncepciu učebnice vidieť v štruktúrovaní textu podľa jednotlivých právnych inštitútov, resp. inštitúcii a nielen výlučne na základe chronologického kritéria. Autor sa úspešne zhostil náročnej úlohy uchopiť rozsiahlu problematiku právnych dejín Slovenska v kompaktnej, logickej a prehľadnej štruktúre. Odborný text je napísaný živým štýlom, na ktorom sa odzrkadľuje autorova odborná erudícia v oblasti histórie a práva i dlhoročná pedagogická skúsenosť.

Pohnuté dejiny 20. storočia neraz dramaticky zasiahli aj do života univerzitných profesorov. Na mnohých miestach to demonštruje táto vedecká monografia. Čitateľa zoznamuje s osudmi a vedeckou tvorbou štyroch významných profesorov rímskeho práva, ktorí pôsobili na Slovensku v priebehu 20. storočia. Obsahuje vedecky spracované biografie Otakara Sommera Miroslava Boháčka, Karola Rebra a Petra Blaha.Na tomto základe monografia predstavuje ucelený pohľad na vývoj právnického vzdelávania v Československu, pričom reflektuje najmä zmeny vo výučbe rímskeho práva presadených pod vplyvom dobových udalostí. Prostredníctvom pútavého výkladu o zaujímavostiach zo života profesorov však poukazuje aj na dôležitú metodologickú otázku, prečo je výučba rímskeho práva dôležitá. Svojím biografickým charakterom môže kniha zaujať prakticky každého, ocenia ju však predovšetkým záujemcovia o problematiku právnického vzdelávania a jeho novších dejín.

Encyklopedii českých právních dějin vydává Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. v koedici s KEY Publishing s.r.o.Encyklopedie českých právních dějin je zcela unikátní projekt skupiny právních historiků soustředěných v právněhistorické společnosti The European Society for History of Law založené v roce 2009 v Brně. Ve spolupráci s předními právněhistorickými pracovišti v ČR a SR a řadou historických pracovišť, vědeckých ústavů, archivů, muzeí, ale i odborníků z praxe se podařilo vytvořit několikasetčlenný kolektiv autorů z České republiky a Slovenské republiky, ale i z Rakouska, Maďarska, Polska, Německa a dalších evropských států. Výsledkem jejich několikaleté práce je mnohosvazková encyklopedie sumarizující všechny důležité poznatky z historie státu a práva na území České republiky.Encyklopedie českých právních dějin je strukturována do několika částí. Kromě vstupních úvodních studií osvětlujících vznik a podstatu práva, vztah státu a práva, periodizaci vývoje státu a práva na území dnešní České republiky a vývoj právní vědy, je stěžejní částí encyklopedie komplex obsahující věcná hesla. Samostatnou část encyklopedie tvoří několikasetčlenný soubor životopisů předních českých a československých právníků. Doplňky encyklopedie jsou přílohy a podrobný přehled právních dějin v datech. Jednotlivá hesla jsou doplněna podrobnou bibliografií a odkazy, provázanými s ostatními hesly.Encyklopedie českých právních dějin dokráčela k posledním dvěma svazkům (č. XXI a XXII), která obsahují věcná hesla. Kromě toho, že v XXI. svazku pokračují hesla věnovaná volbám, jsou tyto dva svazky dost specifické a odlišné od předchozích dvaceti. Obsahují totiž pojednání o zákonech, které jsou převážně platné v době vydání těchto svazků. Editoři dlouho zvažovali, zda tato hesla do encyklopedie zaměřené na právní dějiny zařadit. Nakonec usoudili, že i tato hesla jsou nutná, a to ze dvou důvodů.Vycházíme z pravdy, která je v právu známá: To, co je v právu platné dnes, zítra je historií. Hlavní důvod ale spočívá v tom, že výklady většiny hesel v předchozích dvaceti svazcích u současné právní úpravy končí. Aby čtenáři získali komplexní pohled na vývoj dané problematiky, je nezbytné se podívat i na současnost. Výběr zákonů v těchto dvou svazcích tedy není nahodilý. Hesla mají doplňovat historické výklady dané problematiky současným pohledem. Doufáme, že se tento záměr editorů naplnil.

Výklad práva je nedílnou součástí mechanismu fungování práva. Interpretace je pak o to těžší, pokud jeho předmětem má být právo tak staré, jako v Digestech, zákoníku císaře Justiniana z roku 533. Jde o text, který je kompilací úryvků stovek děl několika desítek autorů žijících v rozmezí tří set let. Kapitoly tvořící tuto knihu jsou zaměřeny na různé oblasti římského práva. Jedná se o rozbor použití termínu familia označující obvykle rodinu, ale nejen ji. Dále zde čtenář nalezne problematiku stručně označovanou jako fructus sine usu, tedy nabývání plodů z věci, k níž nabyvatel nemá užívací právo a otázky vztahu dědické posloupnosti podle závěti a posloupnosti intestátní. Závěrečná kapitola je pak z oblasti římského trestního práva a věnována je specifickému trestnému činu zvanému crimen falsi. Jako celek si tedy kniha klade ambici ilustrovat úskalí, kterým musí čelit právník studující římské právo obsažené v justiniánských Digestech.

Učebnica politickej, právnej a sociálnej filozofie, ktorá predstavuje teoretické riešenia politicko-právnych a právno-filozofických problémov v jednotlivých etapách vývoja politického a právneho myslenia i spoločenských zmien, ktoré boli významnými ideovými počinmi reflektované. Ide najmä o prínos najvýznamnejších mysliteľov k poznaniu východísk a povahy prirodzeného a pozitívneho práva, vzťahu etiky, práva a politiky, slobody, rovnosti a spravodlivosti, slobody a spoločenského poriadku, štátu a moci, ľudských práv. Zámerom autorov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk, rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Jej cieľom je prispieť ku kultivácii myslenia študentov a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.

Monografia predstavuje inštitút darovania s príkazom podľa rímskeho práva. Analyzuje darovania sprevádzané obdarovanému uloženou povinnosťou, ktorá nemusela spočívať iba v určitom použití darovanej veci (nemusela byť len účelovým určením), ale mohla mať aj širší zámer a jej splnenie mohlo byť v záujme darcu alebo tretej osoby. Autorka sa usiluje o zodpovedanie otázok, ktoré sú rovnako aktuálne i v modernom občianskom práve: Je darovanie s príkazom ešte stále darovaním alebo už zmiešaným, prípadne výlučne odplatným právnym úkonom? Aký nárok darcovi, respektíve tretiemu z príkazu vznikol? Aký je rozdiel medzi darovaním s príkazom a negotium mixtum cum donatione, či aký je vzťah medzi nesplnením príkazu a nevďakom obdarovaného?

Podvod je delikt, jehož definice existovala ve všech moderních právních systémech a zůstává určený až do dnešní doby. Kromě toho jde o jednání, které je vnímáno a také diskutováno v širokém obecně společenském, ne jenom striktně právním vymezení. Každá doba však podvodné jednání zpracovává svým způsobem, brání se mu prostředky sobě vlastními, vymezuje se proti němu podle aktuálních zvyklostí, případně jeho určitou variantu toleruje, resp. dokonce v jistém smyslu akceptuje, v krajní poloze výjimečně i oceňuje. Nad tím vším se zamýšleli autoři kolektivní monografie zachycující problematiku v časovém rozpětí od 16. až po 20. století především na území českých zemí, ovšem v širokých souvislostech nejenom geografických.

Predkladané druhé doplnené vydanie učebného textu nadväzuje na prvú časť učebnice Dejiny štátu a práva na území Slovenska. Svojím právno-historickým pojednaním začína zásadnými zmenami prevratových rokov meruôsmych a končí opäť zásadnou spoločenskou premenou - februárovými udalosťami roku 1948. Značná rozdielnosť sledovaného časového vymedzenia však neovplyvňuje zachovanie rovnakej metodiky i metodologického prístupu predkladanej druhej časti našej štátoprávnej histórie v porovnaní s prvým dielom. Predovšetkým je to zvýraznenie priority maximálnej zrozumiteľnosti pre čo najširšiu skupinu, či už odbornej, alebo aj laickej verejnosti. Spôsob spracovania a chápania predloženej druhej časti učebnice je vedený snahou autorov podať najprv ucelený vývoj štátnej organizácie, foriem a prameňov práva. Jeho cieľom je dosiahnuť u čitateľa nevyhnutne prehľadné a ľahšie osvojiteľné penzum vedomostí pozostávajúcich z rozhodujúcich nosných prvkov oboch sledovaných kategórií. Následne nadväzujúcimi sú náčrty právnych inštitútov v ich historickom vývoji, ktoré umožňujú predstavenie i poznanie jednotlivých právnych odvetví. Predkladaná učebnica zahŕňa náš štátoprávny vývoj tak v monarchistickom období do roku 1918 spolu s nasledujúcim republikánskym obdobím predmníchovského i pomníchovského Československa, Slovenska rokov 1939 až 1945, ako aj zahraničnej i domácej rezistencie počas druhej svetovej vojny s východiskom do povojnovej etapy končiacej februárovými udalosťami roku 1948 nastoľujúcimi totalitarizmus sovietskeho socialistického typu

Publikácia po prvýkrát poskytuje v slovenskom jazyku ucelený prehľad o pôsobení rímskeho a kanonického práva ako súčastí supranacionálneho učeného práva (ius commune) v Anglicku. Počas väčšiny historického vývoja existovali v Anglicku rôzne sústavy súdov, ktoré aplikovali rôzne hmotné právo. Dominantnými boli kráľovské súdy aplikujúce anglické krajinské právo (common law), popri nich však existovali aj cirkevné súdy aplikujúce kanonické právo, ako aj súdy aplikujúce rímske (tzv. civilné) právo (napr. Súd admirality, vojenské súdy a súdy univerzít). Odmietavý prístup kráľovských súdov viazaných po väčšinu svojho vývoja formálnymi žalobami striktne separoval anglické common law od európskeho ius commune, čím tieto súdy na jednej strane zabránili rozsiahlejšej recepcii rímskeho práva v Anglicku, no zároveň umožnili pôsobenie rímskeho práva vo vymedzených oblastiach (napr. v oblasti medzinárodných obchodných vzťahoch spadajúcich pod právomoc Súdu admirality) takmer vo svojej čistej podobe, t. j. len v minimálnej fúzii s domácim právom. Publikácia sa vo svojej nosnej časti zaoberá infraštruktúrou učeného práva v Anglicku tvorenou právnickými fakultami univerzít ako vzdelávacími inštitúciami, súdmi ako právnoaplikačnými inštitúciami a profesionálnym zborom právnikov aplikujúcich rímske a kánonické právo. Súčasť diela tvorí aj prehľad najvýznamnejších predstaviteľov učeného práva v Anglicku. Je určená najmä záujemcom o rímske právo, dejiny kanonického práva, anglické common law a pre čitateľov zaujímajúcich sa o právnu komparatistiku, keďže približuje dôvody, pre ktoré sú niektoré oblasti súčasne platného anglického práva oveľa viac podobné kontinentálnym právnym poriadkom ako iné.

Vlastnictví patří mezi základní instituty soukromého práva již od starověku. Moderní pojetí vlastnictví má své kořeny v právu římském, které položilo základy většině jeho hlavních atributů. Římská právní věda se velmi podrobně zabývala především praktickými stránkami vlastnictví, zejména pak rozličnými způsoby jeho nabývání, které rozdělila do několika typů a vytvořila pro ně speciální pravidla. Předkládaná kniha se soustředí na nabývání vlastnictví způsoby odlišnými od převodu vlastnictví, jmenovitě pak vydržením, přírůstkem, zpracováním, smísením, nálezem pokladu a dalšími. Autoři přistoupili k tématu komparativním způsobem, a proto srovnávají konkrétní nabývací instituty římského práva s platným občanským zákoníkem.

Vydržení je jedním z tradičních institutů kontinentálního majetkového práva. Jeho kořeny spočívají v právu římském, kde se formovalo společně se dvěma základními instituty majetkového práva vlastnictvím a držbou, které vydržení organicky propojuje. Ačkoli vydržení běžně označujeme za jeden ze způsobů nabývání vlastnictví, je tento aspekt jeho existence spíše důsledkem než příčinou. Smyslem vydržení, jak o tom hovoří již právník Gaius, je zejména ochrana poctivého držitele věci, stejně jako zajištění právní jistoty při dispozici s majetkem. Jde svým způsobem o nutnost danou konstrukcí vlastnictví, resp. rozdílem mezi vlastnictvím, coby právem k věci, a držbou, coby faktickou mocí nad věcí. O klikatých cestách historického vývoje vydržení nejen v právu římském, ale také v československém právu 20. století a českém právu 21. století, pojednává tato kniha.

Učebnica prináša po dlhom čase komplexný výklad k predmetu Dejiny cirkevného práva, ktorý je súčasťou študijného programu najlepších právnických a teologických fakúlt. Jej hlavným cieľom je poskytnúť najdôležitejšie poznatky o vývoji Katolíckej cirkvi z právneho hľadiska, zohľadňujúc aj vzájomné vzťahy medzi ňou a štátom ako dvoma právne dokonalými spoločnosťami (societates iuridicae perfectae).Chronologicky sa zameriava na obdobie od prvopočiatkov Cirkvi až do dnešných čias, pričom jednotlivé periódy analyzuje rovnomerne, zasadzujúc ich do celkového obrazu dejín ľudstva. Z toho dôvodu neopomína ani ideové, sociálne, politické, ekonomické a ďalšie prvky, ktoré významným spôsobom ovplyvnili vývoj ľudskej society.Učebnica sa neobmedzuje ani v geografickom zábere a popri krajinách s prevažujúcim kresťanským náboženstvom sa zaoberá i časťami sveta, v ktorých prebiehala, respektíve dodnes prebieha evanjelizačná misia. Osobitná pozornosť je venovaná aj cirkevnoprávnemu vývoju na území Slovenska.Dielo tak môže poslúžiť študentom právnických fakúlt, ako i fakúlt teologických a filozofických. Okrem odbornej verejnosti disponuje potenciálom osloviť aj laického čitateľa, ktorý má záujem o získanie objektívneho pohľadu na právne aspekty dejín Katolíckej cirkvi a jej úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti, ale i právnictva ako takého.

Napriek tomu, že nariadenie Rím I už niekoľko rokov predstavuje základnú reguláciu vzťahujúcu sa na otázku určenia rozhodného práva v zmluvných záväzkoch, nebola mu dosiaľ v odbornej literatúre venovaná vyššia pozornosť. To isté platí aj vo vzťahu k jeho „predchodcovi“, Rímskemu dohovoru, ktorý sa v európskom kontexte aplikuje od apríla 1991 a na Slovensku od augusta 2006. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu mobilitu osôb, tovaru, služieb a kapitálu obsahujú súvisiace právne vzťahy čoraz vo väčšej miere tzv. cudzí prvok. To spôsobuje, že oveľa častejšie je potrebné riešiť otázku určenia rozhodného práva. Táto otázka je pritom v mnohých prípadoch kľúčová a je potrebné ju riešiť skôr, ako dôjde k uzatvoreniu príslušnej zmluvy. Cieľom tejto publikácie je prispieť k objasneniu ustanovení nariadenia Rím I, a tým spôsobom uľahčiť interpretáciu zmluvných vzťahov, ktoré majú spojitosť s právnymi poriadkami viacerých štátov. Kvôli prehľadnosti je pri každom článku tohto nariadenia uvedená aj korešpondujúca úprava Rímskeho dohovoru, ktorého ustanovenia sa ešte stále môžu aplikovať na existujúce zmluvy (uzatvorené do 16. decembra 2009). Komentár je určený širokej právnickej verejnosti (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, exekútorom, ...), ale môže byť taktiež nápomocný zmluvným stranám, účastníkom (stranám) v rámci riešenia ich sporov.

Pramene k právnym dejinám Slovenska II. predstavujú výber z textov právnych predpisov, súdnych rozhodnutí a iných právne významných dokumentov, ktoré približujú najvýznamnejšie vývojové medzníky a trendy v práve platnom na území Slovenska od roku 1918 do súčasnosti. Okrem používania na seminárnych cvičeniach a pri príprave na semestrálnu skúšku, ambíciou učebnej pomôcky je sprostredkovať študentom práva pochopenie historických koreňov platného právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorého súčasťou sú v nezanedbateľnej miere aj právne predpisy spred vzniku Slovenskej republiky.

V názvu této knihy se hovoří o právnickém stavu a právnických profesích, tedy pojmech, které jsou alespoň zdánlivě neoddělitelně spjaty. Nebylo tomu tak ale vždy. V některých dobách sice celkem jasně vymezené právnické profese existovaly, avšak právnický stav jako takový, respektive příslušnost k němu, je možné stanovit jen obtížně – totéž někdy platilo také opačně. Co tedy pod právnickým stavem rozumět? Snad nejblíže skutečnosti bude říci, že obdobně jako (např. lékaři, stavitelé apod.) tvořili a tvoří právníci určitý stav vymezený nejen společenskými zájmy, ale především odborným zaměřením i pohledem na řešení různých pohledů a otázek. … (úryvek z předmluvy)

Kniha shrnuje dějiny ústavního práva v českých zemích od jejich počátku v polovině 19. století až do současnosti. Učebnice je přehledně členěná podle základních ústavních mezníků od revoluce roku 1848 přes vznik samostatné Československé republiky, ústavy z období komunismu až po přijetí nynější české ústavy. Usnadňuje tak čtenáři orientaci v mnohdy složitém vývoji ústavního práva v českých zemích.

Kniha približuje historický a kultúrny vývoj starovekého Ríma. Zahŕňa politické dejiny, ale aj hospodársky a sociálny vývoj a náboženské dejiny. Doplnené sú i niektoré kultúrne prvky.