Knihy - Trestné právo strana 1 z 24

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví.Zatiaľ čo v minulosti bolo trestné právo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie a inými medzinárodnými záväzkami. Dôkazom toho je skutočnosť, že od účinnosti Trestného poriadku v roku 2006, bol uvedený predpis novelizovaný viac ako 60-krát, čo je výrazne viac ako starý Trestný poriadok z roku 1961 za viac ako 40-ročnú účinnosť. Preto je potrebné, aby komentáre flexibilne reagovali aj na túto situáciu. Autori, vedecko-pedagogickí pracovníci Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a sudca Najvyššieho súdu SR, na základe dlhoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú obsiahly komentár k Trestnému poriadku. Autori si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi podrobný výklad jednotlivých ustanovení uvedenej normy, kde zvýšený dôraz kladú na nedávne legislatívne zmeny. Komentár je doplnený o relevantnú judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, alebo európskych súdov, a doktrinálny výklad jednotlivých ustanovení.

Úplné znenie zákona. Právny stav k 1. septembru 2023 Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnikých osôb s právnym stavom k 1. septembru 2023 a so zmenami poslednej novelizácie - zákona č. 117/2023 Z. z.

Úplné znenie zákona. Právny stav k 1. septembru 2023 a s účinnosťou od 1. októbra 2023 Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. s právnym stavom k 1. septembru 2023 a s výraznenými zmenami poslednej novelizácie: - zákona č. 192/2023 Z.z. s účinnosťou od 1. októbra 2023.

Autori publikácie prinášajú v tejto jedinečnej monografii dôkladný pohľad na problematiku drogových trestných činov z teoretického, ako aj praktického pohľadu a tiež z hľadiska vnútroštátnej, ako aj medzinárodnej právnej úpravy. Kniha neopomína ani prínos v podobe úvah de lege ferenda a je obohatená o vybrané aktuálne súdne rozhodnutia. Monografia analyzuje mimoriadne aktuálnu problematiku a vypĺňa doterajšiu absenciu komplexného spracovania témy drogových trestných činov.

Monografia sa zaoberá vybranými zásadami trestného konania v kontexte spravodlivého trestného procesu, ktorý je ústredným motívom celej publikácie. Autori sa snažili o výber tých zásad, ktoré majú na realizáciu spravodlivosti v trestnom procese podstatný vplyv, a sú preto pre čitateľa najzaujímavejšie. Prvá kapitola obsahuje rozpravu o zásade kontradiktórnosti trestného konania ako piliera spravodlivého trestného procesu. Druhá kapitola sa zaoberá zásadou nemo tenetur se ipsum accusare („zákaz donucovania k sebaobviňovaniu“ alebo „nikto nie je povinný obviňovať sám seba“). Tretia kapitola obsahuje dišputu o zásade prezumpcie neviny a jej uplatnení v praxi. Autori okrem teoretického základu spracúvajú aj judikatúru súdov, a to či už z dielne vnútroštátnej, alebo medzinárodnej. Monografia osloví najmä odbornú verejnosť, či už z radov praktizujúcich právnikov (vyšetrovateľov, sudcov, prokurátorov, advokátov), alebo právnikov z akademickej sféry, ale pre svoj obsah a spôsob výkladu bude zrozumiteľná aj pre každého, kto sa nejakým spôsobom podieľa na priebehu trestného konania u nás.

Monografia sa zaoberá dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku (procesné dôkazné prostriedky) a najmä podľa osobitných zákonov (mimoprocesné dôkazné prostriedky). V úvodných častiach rámcovo predstavuje zákonnosť a prípustnosť dôkazov v trestnom konaní vo všeobecnej rovine, vrátane použiteľnosti nezákonne získaného dôkazu v trestnom konaní. Dielo odlišuje dôkazné prostriedky podľa Trestného poriadku od dôkazných prostriedkov podľa osobitných zákonov, ktoré sú predmetom spracovania jednotlivých ťažiskových kapitol. V nich autor skúma možnosti využitia dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov na základe osobitných zákonov, charakterizuje možnosti využitia informácií získaných pri výkone utajovanej činnosti detektívnej služby na dôkazné účely a rozoberá použitie informačno-technických prostriedkov z pohľadu Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. V závere ponúka úvahy a návrhy de lege ferenda. Publikácia je určená pre justičnú prax, ale aj pre študentov, ktorí sa téme dokazovania venujú. Zároveň má byť výrazným obohatením odbornej vedeckej literatúry a prispieť k zvyšovaniu kvality aplikačnej praxe a vysokoškolskej prípravy v študijnom programe právo.

Titul obsahuje trestné a správne právo po novelách 2023, doplnený Vyhláškou o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Nakoľko bola schválená novela Trestného poriadku a zákona o obetiach trestných činov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 4. 2023, rozhodli sme sa pre druhé rozšírené vydanie publikácie z oblasti trestného práva v roku 2023. Publikácia je rozdelená do dvoch tematických kapitol Trestné právo a Správne právo, do ktorých sme pridali aj Vyhlášku o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, nakoľko ide o vykonávací predpis pre celú súdnu administratívu. Cieľom novely Trestného poriadku je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ochrániť ich. V prípade vybraných trestných činov, vrátane trestných činov proti ľudskosti, vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody, právo na to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla spravidla osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba. Novela zákona ustanovila, aby obeti bolo umožnené vybrať si pohlavie vypočúvanej osoby a toto oprávnenie rozšíriť aj voči tlmočníkom.

Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. s právnym stavom k 1. februáru 2023 s výraznenými zmenami poslednej novelizácie: zákona č. 150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov s účinnosťou od 1. júna 2023, zákona č. 340/2022 Z. z. a zákona č. 398/2022 Z.z.

Kniha obsahuje aktuálnu analýzu problematiky extrémizmu a jeho prejavov v trestnej činnosti na Slovensku v období od roku 2017 do súčasnosti. Autorka sa zaoberá teoretickým a legislatívnym rámcom extrémizmu, rozborom jednotlivých skutkových podstát trestných činov extrémizmu uvedených v Trestnom zákone spolu s opisom skutkových okolností konkrétnych trestných vecí a následne skúma rozhodovaciu prax Špecializovaného trestného súdu týkajúcu sa trestných činov extrémizmu v období od roku 2017 do súčasnosti. „Autorka v monografii približuje najmä praktické aspekty kriminality spojenej s extrémizmom, pričom sa zameriava na analýzu relevantných dát a poskytuje náhľad do rozhodovacej praxe špecializovaného trestného súdu týkajúcej sa trestných činov extrémizmu. Publikácia tak poskytuje dobrý prehľad nielen na zhodnotenie rozhodovacej praxe, ale najmä predstavuje potrebný podklad na nastavenie trestnej politiky v danej oblasti rešpektujúc princíp evidence-based policy.“ JUDr. Jakub Ľorko, PhD. „Rozsah, spôsob spracovania, ako i výskum v tejto oblasti je nadštandardný a v rámci odborného diskurzu doposiaľ spracovaný nebol.“ doc. JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD. „Kniha je výsledkom serióznej a dôkladnej práce autorky, ktorá preukázala vysokú odbornosť a zodpovednosť pri spracovaní citlivej a aktuálnej témy.“ Mgr. Michal Porubský LL.B., LL.M.

Komentár k Trestnému zákonu, II. zväzok, od kolektívu renomovaných autorov ponúka záujemcom, po predchádzajúcom vydaní všeobecnej časti Trestného zákona v rámci I. zväzku, hĺbkovú, právnu analýzu ustanovení osobitnej časti Trestného zákona v zmysle § 144 - § 435, ako aj následným spoločným, prechodným a záverečným ustanoveniam. Autorský kolektív nadväzuje na predchádzajúce vydanie I. zväzku, pričom v komentovaných ustanoveniach sa venuje aktuálnej právnej úprave v kontexte jednotlivých legislatívnych zmien. V diele sa autori venujú trestným činom, ktoré sú uvedené v dvanástich hlavách osobitnej časti, pričom prinášajú pohľad na komplexnú analýzu jednotlivých ustanovení s dôrazom na výklad pojmov, vzťahujúcich sa na objektívne znaky skutkových podstát trestných činov, ako aj na vzájomné súvislosti, či praktické problémové oblasti, ale aj prepojenie na výkladové ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona. Ambíciou komentára je poukázať taktiež aj na súvisiacu judikatúru z predmetnej oblasti, ako aj praktické skúsenosti autorov, ktorí sú nielen odborníci v oblasti teórie, ale viacerí z nich sú súčasťou aj samotného trestného konania. Publikácia je určená sudcom, prokurátorom, advokátom, študentom právnických fakúlt, ale aj laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o problematiku trestného práva.

Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí je vnútroštátnou právnou úpravou SR, ktorá sa aplikuje pri styku s cudzinou, a to hlavne v prípade uznania a výkonu trestu odňatia slobody. Je uplatniteľný jednak v prípade odoslania rozhodnutia zo SR do iného členského štátu EÚ, ale taktiež v prípade prijatia rozhodnutia z iného členského štátu EÚ v SR. Je prejavom zavedenia (implementácie) požiadaviek EÚ vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v EÚ.V komentári sú spracované teoretické a praktické poznatky. Pramenia jednak z odbornej literatúry, dokumentov orgánov EÚ, súvisiacej vnútroštátnej a európskej právnej úpravy a v neposlednom rade z rozsiahlej judikatúry – hlavne Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Komentár obsahuje taktiež aplikačné poznatky expertov z príručiek vypracovaných na úrovni EÚ. Text komentára sa neobmedzuje iba na tie aplikačné otázky, ktoré sú upravené v ustanoveniach zákona, ale podáva výklad taktiež takých otázok, ktoré zákon síce výslovne neupravuje, ale aplikačná prax sa s nimi stretáva.Ide o jediný komentár k zákonu č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí na knižnom trhu.

Predkladaný výber súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa väzby. Celá zbierka právnych viet je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí a zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba v trestnom konaní predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší zaisťovací prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam a slobodám, predovšetkým osobnej slobode. Práve kvôli závažnosti tohto zaisťovacieho prostriedku, s ktorým sú nevyhnutne spojené takéto zásahy, sa väzba označuje ako prostriedok zaistenia osôb (obvinených) ultima ratio, tzn. že do väzby by mali byť obvinení braní iba vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania, najmä ak berieme ohľad na to, že vo výkone väzby sú osoby (obvinených), ktoré sú z formálneho hľadiska nevinné. Hoci väzba znamená porovnateľný zásah do osobnej slobody ako trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, väzba nemá sankčnú povahu. Pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o otázke viny a trestu, preto sa ani dôkazy nehodnotia vo vzťahu k týmto otázkam, ale výlučne iba vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam väzby, vrátane dôvodov väzby. Väzba nie je trestom, preto aj účel väzby je úplne iný ako účel trestu odňatia slobody. Podľa povahy konkrétnych skutočností napĺňajúcich konkrétne dôvody väzby môže ísť napríklad o zabránenie úteku obvineného (úteková väzba), marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba) alebo pokračovania v trestnej činnosti (preventívna väzba). No práve dôvody väzby celkom jasne ukazujú, že aj napriek naznačeným závažným súvislostiam realizácie tohto zaisťovacieho prostriedku, väzba je v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri jej realizácii, rozhodovaní o samotnej väzbe aj súvisiacich otázkach, však treba postupovať striktne v zmysle zákona.

Komentár k Trestnému zákonu, I. zväzok, od kolektívu renomovaných autorov ponúka záujemcom hĺbkovú, právnu analýzu všeobecnej časti tohto dôležitého právneho predpisu. Autorský kolektív sa v komentári venuje aj aktuálnym legislatívnym zmenám a ich dopadom na všeobecnú časť Trestného zákona. Odborná verejnosť pomocou predmetnej publikácie nájde riešenia nielen v teoretických otázkach súvisiacich s touto právnou disciplínou, ale v aj praktických prípadoch, s ktorými sa čitatelia stretávajú v rámci svojej právnej praxe. Publikácia je určená sudcom, prokurátorom, advokátom, študentom právnických fakúlt, ale aj laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o problematiku trestného práva. Komentár vychádza v dvoch zväzkoch - všeobecná a osobitná časť, pričom osobitná časť bude čitateľom k dispozícii v jesenných mesiacoch r. 2022.

Z hľadiska potenciálu učebného textu možno vysloviť, že spracovaná publikácia predstavuje v rukách študenta práva nielen nástroj pre získanie najzásadnejších informácií a poznatkov plynúcich zo samotných ustanovení Trestného poriad-ku, ale rovnako pre osvojenie si súdnych rozhodnutí vytvárajúcich prelomy v oblasti výkladu a chápania najvýznamnejších trestnoprocesných nástrojov. Učebnica tak predstavuje ideálny prostriedok pre správne pochopenie najzásadnejších tresnoprocesných inštitútov, pre poznanie zmyslu relevantných právnych noriem ako aj pre samotné kreovanie právneho myslenia budúceho právnika. Na základe uvedeného možno tiež vysloviť, že publikácia nemá výlučne charakter učebnej pomôcky pre študentov právnických fakúlt, ale vzhľadom na jej vysokú kvalitu, odbornosť koncipovania textu a precíznosť jej spracovania má potenciál slúžiť aj ako zdroj cenných informácií pre odbornú verejnosť.

Učebnica „Trestné právo procesné. Osobitná časť“, spĺňa kritéria vysokoškolskej učebnice. Jej obsah je uspôsobený ob-sahutej časti predmetu trestné právo procesné, ktorá sa zaoberá skúmaním a výkladom právnej úpravy priebehu jednotlivých častí a štádií trestného konania, ako aj skúmaním a vysvetľovaním medzinárodnej spolupráce v trestných a spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Učebnica prezentuje systematizovaný súbor a výklad poznatkov k jednotlivým otázkam uvedenej časti trestného práva procesného, pričom vychádza predovšetkým z aktuálnej právnej úpravy predpisov trestného práva procesného a ich uznávaného výkladu. Jej vydanie obohatí odbornú trestnú literatúru na Slovensku a prispeje k zvýšeniu kvality výuky trestného práva procesného.

Monografia Zákonnosť v trestnom práve predstavuje prvé ucelené vedecké dielo vzťahujúce sa k predmetnej oblasti skúmania. Jej hlavným účelom je priniesť tak odbornej, ako aj laickej verejnosti všeobecný pohľad na princíp zákonnosti v zmysle jej právnoštátneho chápania, teoretickoprávnych východísk, a taktiež praktických aspektov uplatňovania v rámci normatívnej činnosti slovenského zákonodarcu a aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Monografia sa neobmedzuje iba na zákonnosť z pohľadu orgánov verejnej moci, ale zohľadňuje taktiež realizačnú stránku princípu trestnoprávnej zákonnosti vzťahujúcu sa k súkromným subjektom trestného konania (najmä obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi trestného činu). Aj napriek snahe autora o čo najkomplexnejší pohľad na princíp zákonnosti v trestnom práve bolo objektívne nemožné vyčerpať zvolenú tému, ktorej rozsah je determinovaný už len samotnou existenciou právnej normy ako fundamentálneho prvku celého systému práva. Autor monografie je však presvedčený, že poznaním a správnou aplikáciou formulovaných vedeckých záverov je možné analogicky riešiť aj iné parciálne situácie, ktoré v rámci monografie nie sú explicitne zohľadnené.

Predkladaný výber 63 súdnych rozhodnutí je zameraný na rôzne aspekty týkajúce sa väzby. Celá zbierka je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí. Zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba v trestnom konaní predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší zaisťovací prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam a slobodám, predovšetkým osobnej slobode. Práve kvôli závažnosti tohto zaisťovacieho prostriedku, s ktorým sú nevyhnutne spojené takéto zásahy, sa väzba označuje ako prostriedok zaistenia osôb (obvinených) ultima ratio, tzn. že do väzby by mali byť obvinení braní iba vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania, najmä ak berieme ohľad na to, že vo výkone väzby sú osoby (obvinených), ktoré sú z formálneho hľadiska nevinné. Hoci väzba znamená porovnateľný zásah do osobnej slobody ako trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, väzba nemá sankčnú povahu. Pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o otázke viny a trestu, preto sa ani dôkazy nehodnotia vo vzťahu k týmto otázkam, ale výlučne iba vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam väzby, vrátane dôvodov väzby. Väzba nie je trestom, preto aj účel väzby je úplne iný ako účel trestu odňatia slobody. Podľa povahy konkrétnych skutočností napĺňajúcich konkrétne dôvody väzby môže ísť napríklad o zabránenie úteku obvineného (úteková väzba), marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba) alebo pokračovania v trestnej činnosti (preventívna väzba). No práve dôvody väzby celkom jasne ukazujú, že aj napriek naznačeným závažným súvislostiam realizácie tohto zaisťovacieho prostriedku, väzba je v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri jej realizácii, rozhodovaní o samotnej väzbe aj súvisiacich otázkach, však treba postupovať striktne v zmysle zákona. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa väzby. Celá zbierka právnych viet je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí a zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Verím, že tento výber súdnych rozhodnutí pomôže čitateľovi získať lepší prehľad a orientáciu v judikatúre slovenských súdov, a tým aj vo výklade niektorých otázok týkajúcich sa väzby. (doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.)

Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie - Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a - zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnikých osôb, s výraznenými zmenami poslednej novelizácie - zákona č. 105/2022 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2022 a - zákona č. 111/2022 Z.z. s účinnosťou od 17. júla 2022.

Predkladaná monografia s vybranou judikatúrou sa zaoberá problematikou kriminalizácie marihuany v rámci Slovenskej republiky. Na základe oficiálnych štatistických údajov trestná činnosť súvisiaca s marihuanou, a to najmä prechovávanie malého množstva pre vlastnú potrebu, je najvyššia vzhľadom na ostatné omamné a psychotropné látky. Taktiež je možné poukázať na vysoký počet užívateľov tejto návykovej látky a v spoločnosti je čoraz viac rozšírená najmä medzi mladými ľuďmi. Užívanie marihuany je odporúčané Európskou úniou z medicínskeho hľadiska, avšak ani takéto užívanie nie je v Slovenskej republike legislatívne upravené. Viaceré štáty na túto skutočnosť reagovali liberalizáciou svojej drogovej politiky a prestali za určitých pravidiel marihuanu kriminalizovať v režime trestného práva a využívajú miernejšie alebo žiadne sankcie pri prechovávaní a pestovaní množstva, ktoré slúži pre vlastnú potrebu. Monografia poukazuje na minulé a súčasné trendy a vývoj spoločnosti v oblasti protidrogovej politiky ostatných štátov, ako aj poskytuje rozbor aktuálnej legislatívy platnej v Slovenskej republike s návrhmi de lege ferenda a aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.