Knihy - Trestné právo strana 2 z 24

Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie - Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a - zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnikých osôb, s výraznenými zmenami poslednej novelizácie - zákona č. 105/2022 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2022 a - zákona č. 111/2022 Z.z. s účinnosťou od 17. júla 2022.

Predkladaná monografia s vybranou judikatúrou sa zaoberá problematikou kriminalizácie marihuany v rámci Slovenskej republiky. Na základe oficiálnych štatistických údajov trestná činnosť súvisiaca s marihuanou, a to najmä prechovávanie malého množstva pre vlastnú potrebu, je najvyššia vzhľadom na ostatné omamné a psychotropné látky. Taktiež je možné poukázať na vysoký počet užívateľov tejto návykovej látky a v spoločnosti je čoraz viac rozšírená najmä medzi mladými ľuďmi. Užívanie marihuany je odporúčané Európskou úniou z medicínskeho hľadiska, avšak ani takéto užívanie nie je v Slovenskej republike legislatívne upravené. Viaceré štáty na túto skutočnosť reagovali liberalizáciou svojej drogovej politiky a prestali za určitých pravidiel marihuanu kriminalizovať v režime trestného práva a využívajú miernejšie alebo žiadne sankcie pri prechovávaní a pestovaní množstva, ktoré slúži pre vlastnú potrebu. Monografia poukazuje na minulé a súčasné trendy a vývoj spoločnosti v oblasti protidrogovej politiky ostatných štátov, ako aj poskytuje rozbor aktuálnej legislatívy platnej v Slovenskej republike s návrhmi de lege ferenda a aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.

Výber obsahuje 68 rozhodnutí k zásade náležitého zistenia skutkového stavu, k zásade voľného hodnotenia dôkazov, k zásade prezumpcie neviny, k právu na obhajobu a k zásade in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), k nezákonným dôkazom a k zásade nemo tenetur se ipsum accusare (nikto nie je povinný obviniť sám seba) a tiež k zásade bezprostrednosti. Dokazovanie v trestnom konaní sa odvíja od zásad dokazovania, ktoré patria medzi základné zásady trestného konania. Ide o vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon a ktorými je ovládané celé dokazovanie v trestnom konaní. Vyhľadávacia zásada, zásada prezumpcie neviny, zásada bezprostrednosti a ústnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyjadrujú takpovediac základné pravidlá dokazovania zakotvené v zákone a dotvorené judikatúrou, ktoré v užšom kontexte determinujú zákonnosť dokazovania a dosiahnutie účelu trestného konania vyjadreného v § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len Trestný poriadok alebo TP), ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. V širšom kontexte však majú zásady dokazovania aj určitú nadväznosť na niektoré ďalšie základné zásady trestného konania, najmä na všeobecné zásady trestného konania, resp. zásady platiace pre celé trestné konanie, napr. na právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu, pretože práve od zákonnosti dokazovania do značnej miery závisí zákonnosť a spravodlivosť celého trestného konania. Nerešpektovanie, resp. porušovanie procesných pravidiel/štandardov pri vykonávaní dôkazov, napr. zákazu inkriminácie vlastnej osoby, kontradiktórnosti výsluchu svedkov či zákonných podmienok použitia informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, by totiž znamenalo také procesné chyby, že trestné konanie, v ktorom by sa vyskytli, by nespĺňalo parametre zákonnosti ani spravodlivosti. Zásady dokazovania upravené v § 2 Trestného poriadku sú charakteristické pre trestné konanie upravené v demokratickom štáte. Tieto zásady, samozrejme, spoločne s ďalšími zásadami trestného konania, poskytujú priestor stranám trestného konania na uplatnenie častokrát aj ich protichodných záujmov. V tomto kontexte sú aj dotvárané, resp. vykladané súdmi, ktorých rozhodnutia obsahuje aj tento výber súdnych rozhodnutí. Verím, že odbornej verejnosti predkladaná zbierka súdnych rozhodnutí pomôže ľahšie sa zorientovať v sudcovskom výklade základných zásad dokazovania v trestnom konaní aj niektorých pojmov či pravidiel, ktoré z týchto zásad vyplývajú, a aj pri samotnej realizácii práva Zásady dokazovania v trestnom konaní patria medzi základné zásady trestného konania.

Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami. Pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky je to napríklad použiteľnosť záznamu v inej trestnej veci, pri agentovi je to napríklad otázka právomoci agenta, konkrétne zákonné podmienky policajnej provokácie. Právne vety, ktoré tento výber súdnych rozhodnutí zahŕňa, preto čitateľovi môžu poskytnúť minimálne základnú orientáciu či prehľad v relevantnej judikatúre vrátane riešení konkrétnych aplikačných problémov týkajúcich sa problematiky informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. V procese dokazovania sa orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy môžu neraz ocitnúť v dôkaznej núdzi, v ktorej takpovediac bežné dôkazné prostriedky, akými sú napríklad výsluchy, nevedú k dosiahnutiu účelu trestného konania, ktorým je náležité zistenie trestných činov, aby ich páchatelia mohli byť spravodlivo potrestaní. V takýchto situáciách, ak nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ šetrnejšími dôkaznými prostriedkami, alebo ak by dosiahnutie tohto cieľa bolo podstatne sťažené, a za splnenia príslušných zákonných podmienok, im Trestný poriadok umožňuje použiť prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie – informačno-technické prostriedky (napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (napríkladagent). S prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie sú nevyhnutne spojené zásahy do základných práv a slobôd, najmä do práva na súkromie, preto predkladaný výber súdnych rozhodnutí čitateľovi ponúka základný prehľad rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, z komparatívneho hľadiska aj Najvyššieho súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto judikatúra predovšetkým obsahuje relevantný výklad práva na súkromie a základné zásady, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Výber 56 rozhodnutí k výkladu práva na súkromie a základným zásadám, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami.

V porovnaní s predchádzajúcim 4. vydaním diela sú v 5. aktualizovanom vydaní zapracované všetky zmeny a aktualizované aj uvádzané súvisiace predpisy tak, aby zodpovedali právnemu stavu k 15. 8. 2021. Veľký komentár je doplnený o novú judikatúru, čím stúpa jeho informačná hodnota pre čitateľa. Pokiaľ ide o systematiku spracovania komentára, k jednotlivým ustanoveniam zákona sa uvádzajú súvisiace medzinárodné zmluvy a predpisy EÚ, súvisiace právne predpisy SR, súvisiace ustanovenia, vzťah k iným ustanoveniam; komentáre; judikatúra. Dielo má všetky predpoklady stať sa publikáciou, ktorá bude obohatením trestnoprávnej teórie i praxe orgánov činných v trestnom konaní a justície.

Kniha je rozdelená na päť častí, v ktorých sa autor venuje téme práva na spravodlivý proces so zameraním na trestnoprávne osobitosti tohto inštitútu, jeho vymedzeniu, garancii a špecifikám. Kniha je určená širokej odbornej verejnosti z oblasti teoretického, ako aj praktického pôsobenia.

Komentár k Trestnému poriadku predstavuje podrobné, dvojzväzkové dielo popredných odborníkov pôsobiacich nielen na poli právnej teórie, ale aj praxe v oblasti trestného práva. Na jeho príprave sa podieľal široký, 32 členný autorský kolektív. Publikácia stelesňuje kvalitné spracovanie trestnoprávnej tematiky vrátane novely č. 308/2021 Z. z. a okrem podrobného výkladu obsahuje aj rozsiahlu judikatúru. Komentár predstavuje v súčasnej slovenskej trestnoprávnej literatúre snahu o čo najkomplexnejší výklad jednotlivých ustanovení Trestného poriadku vo vzájomných súvislostiach. Je určený širokej odbornej verejnosti, advokátom, prokurátorom, sudcom, ako aj študentom práva. Kolektív autorov Lukáš Turay, Vincent Filip, Miroslava Vráblová, Timotej Baďo, Andrej Beleš, Radovan Blažek, Libor Duľa, Denisa Hamranová, Adrián Jalč, Dominika Juhásová, Jaroslav Klátik, Marta Kolcunová, Marek Kordík, Ondrej Laciak, Tomáš Lisánsky, Jakub Ľorko, Marek Mezei, Stanislav Mihálik, František Mozner, Lilla Ozoráková, Peter Polák, Ondrej Prikryl, Margita Prokeinová, Sergej Romža, Ondrej Samaš, Igor Slovák, Tomáš Strémy, Eva Szabová

Veľký komentár k zákonu o TZPO prináša podrobné komentáre jednotlivých ustanovení k časovej verzii zákona k júlu 2021. Analyzované sú všetky paragrafové ustanovenia, ktoré sú zároveň doplnené o teoretické poznatky. Postupne je analyzovaná hmotnoprávna časť, ako aj procesnoprávna časť či ďalšie relevantné ustanovenia zákona. Prezentované teoretické poznatky pomôžu čitateľom lepšie pochopiť postup prijímania trestnej zodpovednosti právnických osôb do nášho právneho poriadku, ako aj samotnú potrebu zakotvenia tohto inštitútu. Trestná zodpovednosť právnických osôb je dlhodobo diskutovaným inštitútom, ktorému je v podmienkach Slovenskej republiky venovaná pozornosť už viac ako desať rokov. Hlavným účelom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb je vytvorenie trestnoprávneho mechanizmu postihovania protiprávnej činnosti právnických osôb a ich následného sankcionovania trestami či ochrannými opatreniami, ktoré sú právnym následkom protiprávneho konania právnickej osoby.

Samotné tematické zameranie monografie evokuje jej prierezový charakter... Osobitné ocenenie patrí argumentačnej presvedčivosti, s akou autor formuluje prezentované názory na jednotlivé parciálne problémy. prof. JUDr. Sergej Romža, PhD. Autor zpracoval téma v odborné literatuře na Slovensku nepříliš často zpracovávané, které je nepochybně mimořádně aktuální, neboť příčinný vztah mezi jednáním a následkem je jedním ze základů trestní odpovědnosti pachatele. prof. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D. Z hlediska obsahové kvality dosahuje práce výtečné úrovně. To má svůj základ v širokém okruhu odborné literatury, z níž autor ve své práci vychází a v níž je bohatě zastoupena i literatura zahraniční. doc. JUDr. Filip Ščerba, Ph.D.

Predkladaný výber 82 súdnych rozhodnutí je zameraný na hmotnoprávne aj trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Znalecké dokazovanie tvorí neodmysliteľnú súčasť dokazovania v trestnom konaní. Nielen v zmysle výsluchu znalca či čítania znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, ale aj v širších súvislostiach hmotnoprávnych aj trestno-procesných. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti (napr. otázky príčetnosti páchateľa v čase spáchania trestného činu) alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Neraz ide o zložité odborné otázky, ktoré nemôžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy posúdiť sami a ktoré si vyžadujú odbornú (vedeckú) analýzu či expertízu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, pretože zákonnosť je vlastnosť dôkazu, ktorá sa týka akéhokoľvek dôkazu vrátane znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Trestno-procesné hľadisko znaleckého dokazovania, samozrejme, zahŕňa aj ďalšie trestno-procesné aspekty dokazovania, ktoré sa týkajú napríklad zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predkladaný výber zo súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto i niektoré ďalšie hmotnoprávne a trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Právnikovi, ktorý sa venuje trestnému právu, môže pomôcť zorientovať sa v dôkazných súvislostiach v trestných veciach, ak sa na dokazovaní podieľajú znalecké ústavy, znalci či rôzni experti.

Učebnica Trestné právo hmotné II. - osobitná časť bezprostredne nadväzuje na učebnicu Trestného práva hmotného I. - všeobecnú časť. Základnou úlohou osobitnej časti Trestného zákona je konkretizovať všeobecný pojem trestného činu vymedzený vo všeobecnej časti Trestného zákona a ustanoviť príslušné sankcie. Táto konkretizácia je legislatívne vyriešená tak, že jednotlivé trestné činy sú opísané ich typickými znakmi, ktorými sa navzájom odlišujú. Súhrn týchto typických znakov tvorí skutkovú podstatu príslušného trestného činu. Aj o trestných sankciách platí, že osobitná časť určuje len ich základ, ktorý je doplnený ustanoveniami vo všeobecnej časti. Je všeobecne uznávaným faktom, že pre správny výklad osobitnej časti Trestného zákona sa vyžaduje nielen znalosť príslušných ustanovení Trestného zákona, ale aj tých odvetví právneho poriadku, na ktoré sa ochrana vzťahuje. Pre správnu aplikáciu týchto trestnoprávnych ustanovení je nevyhnutné poznať aj širšie súvislosti, teda celý systém boja so zločinnosťou a trestnú politiku štátu. Autori spracovali učebnicu zohľadňujúcu neustály vývoj v odbore trestného práva a reagujúcu aj na početné legislatívne zmeny, ktorými prešlo trestné právo za ostatné roky. Učebnica umožňuje získať základný prehľad o skutkových podstatách trestných činov v súlade s existujúcou systematikou osobitnej časti Trestného zákona s odkazmi na príslušné blanketové predpisy. Výklad sa podáva pri rešpektovaní obligatórnych znakov skutkovej podstaty jednotlivých trestných činov (objekt, objektívna stránka, páchateľ a subjektívna stránka trestného činu). Výklad nie je obmedzený iba na juristické aspekty, ale snaží sa predstaviť príslušnú právnu úpravu v širších spoločensko-právnych, resp. historických súvislostiach, s komparáciou na medzinárodné záväzky nášho štátu, prípadne aj úpravu v právnych poriadkoch niektorých štátov Európskej únie. Výklad je tiež doplnený relevantnou judikatúrou. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt, využitie nájde aj u odborníkov z trestnoprávnej teórie a praxe a informácie z nej sú využiteľné aj pre širší okruh záujemcov o trestné právo.

Publikácia obsahuje výber 60 súdnych rozhodnutí je zameraný na výsluch obvineného, ale tiež na súvisiace práva obvineného vo všeobecnosti ako subjektu trestného konania, a tiež na práva obvineného pri jeho výsluchu i pri vykonávaní iných dôkazov, ako napr. pri výsluchu svedkov alebo iných dôkazov. Pri spracovaní tohto výberu súdnych rozhodnutí je vychádzané z toho, že osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie a ktorá sa v závislosti od štádia trestného konania označuje ako podozrivá, obvinená, obžalovaná a odsúdená, disponuje najväčším penzom informácií o trestnom čine, ktorý sama spáchala. Iba páchateľ trestného činu najlepšie vie, aký mal motív spáchať trestný čin, ako sa na trestný čin pripravoval, čo robil bezprostredne pred spáchaním trestného činu, akým spôsobom spáchal trestný čin, ako sa ho prípadne snažil utajiť a čo robil bezprostredne po jeho spáchaní. Svedkovia sú spravidla schopní svedčiť iba o niektorých epizódach jeho konania v rámci skutkového deja, ktoré vnímali svojimi zmyslami a ktoré sa odrazili v objektívnej realite. Vyšetrovatelia, znalci a technici prostredníctvom vyhľadávania, zaisťovania a dekódovania kriminalistických stôp sú zasa schopní až následne objasniť páchateľom spáchaný trestný čin na základe zmien kriminalistických stôp ktoré páchateľ trestného činu spôsobil (vytvoril) svojím konaním. Objasňovanie trestného činu je totiž objasňovaním minulej udalosti do značnej miery to platí aj pre situácie, v ktorých sú páchatelia prichytení pri páchaní trestných činov alebo bezprostredne po ich spáchaní. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti, že výsluch obvineného (osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie) je nezastupiteľným dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého môžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy získať informácie, ktoré by inak nezískali, resp. ktorých získanie iným spôsobom by bolo o poznanie náročnejšie (z kriminalistického i trestno-procesného hľadiska). Samozrejme, že obvinený si môže zvoliť aj pasívnu formu obhajoby a využiť svoje právo nevypovedať, ale to nič nemení na fakte, že ak by sa rozhodol vypovedať, mohol by svojou výpoveďou poskytnúť orgánom činným v trestom konaní a trestným súdom nenahraditeľné informácie o trestnom čine. Ak sa však rozhodne vypovedať, pre jeho výsluch platia medzinárodné, ústavno-právne i trestno-procesné štandardy, pri ktorých dodržaní môže byť jeho výsluch považovaný za zákonný a ktoré sú o. i. zahrnuté v tejto zbierke súdnych rozhodnutí. No nielen na výsluch obvineného je zameraná táto zbierka súdnych rozhodnutí. Zaoberá sa právami obvineného vo všeobecnosti ako subjektu trestného konania, právami obvineného pri jeho výsluchu i pri vykonávaní iných dôkazov, ako napr. pri výsluchu svedkov alebo iných dôkazov. Bez ohľadu na to, či je právo na obhajobu realizované prostredníctvom materiálnej obhajoby alebo formálnej obhajoby. A bez ohľadu na to, či tieto dôkazy svedčia v prospech obvineného alebo v jeho neprospech.

Publikácia zahŕňa výber 55 súdnych rozhodnutí zahŕňa relevantné, systematicky usporiadané tematické okruhy týkajúce sa svedka a jeho výsluchu v trestnom konaní. Ide napríklad o povinnosť mlčanlivosti, právo svedka odoprieť výpoveď, zákaz výsluchu svedka, zákonnosť a kontradiktórnosť výsluchu svedka vrátane ústavno-právnych štandardov kontradiktórnosti výsluchu svedka. Tieto situácie priamo súvisia s právom obvineného na spravodlivé súdne konanie, ďalej prítomnosť advokáta pri výsluchu svedka, rozpory vo výpovediach svedka a čítanie zápisníc o jeho predchádzajúcej výpovedi (výpovediach), krivú výpoveď a krivú prísahu, či špecifické prípady výsluchov svedkov, ako napríklad výsluchov svedkov mladších ako 18 rokov, výsluchov utajených svedkov či agentov. Výsluch svedka patrí k najčastejšie vykonávaným dôkazným prostriedkom, ktorý sa vykonáva prakticky v každej trestnej veci. Osoba svedka, ktorá svojimi zmyslami vnímala relevantné skutočnosti tvoriace predmet dokazovania v konkrétnej trestnej veci, je prameňom dôkazu. Jej výsluch zasa dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého vypočúvajúcemu sprostredkuje (odovzdá) informácie dôležité pre trestné konanie, ktoré pre orgány činné v trestnom konaní a súdy majú z hľadiska dokazovania dôkaznú hodnotu. Výpoveď svedka je preto dôkazom, ktorý výrazným spôsobom prispieva k objasneniu trestného činu a zisteniu jeho páchateľa, ktorému tak môže byť uložený spravodlivý trest. Tento výber judikatúry a súdnych rozhodnutí obsahuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektorých krajských súdov.

Predkladaná učebnica je reakciou na početné zmeny, ktoré priniesla legislatíva od nadobudnutia účinnosti Trestného zákona. Zmeny Trestného zákona sa významným spôsobom dotkli mnohých trestnoprávnych inštitútov. Prijatím viacerých transpozičných zákonov pokročila významným spôsobom aj europeizácia trestného práva. Prostredníctvom právnej vedy a jednotlivých novelizácií boli vyriešené viaceré teoretické a aplikačné problémy. Autori spracovali prehľadnú učebnicu reagujúcu na spomínané legislatívne zmeny a pri jej tvorbe vychádzali z dlhoročných teoretických a praktických skúseností. Pri tvorbe učebnice autori rešpektovali systematiku Trestného zákona, ako aj systematiku a pozitívne skúsenosti z doteraz vydaných slovenských a českých učebníc trestného práva hmotného. Systematika učebnice vychádza z obsahu predmetu trestné právo hmotné. Autori v jednotlivých kapitolách zrozumiteľným spôsobom vysvetľujú jednotlivé trestnoprávne inštitúty. Výklad je doplnený aj o názory zahraničných autorov. Pre didaktické účely autori predkladajú čitateľovi praktické príklady a výklad dopĺňajú aj relevantnou judikatúrou. Nad rámec tradičnej systematiky učebníc trestného práva hmotného je do učebnice doplnený aj výklad týkajúci sa trestnej zodpovednosti právnických osôb a vplyvu práva Európskej únie na trestné právo hmotné. Na konci jednotlivých kapitol autori predkladajú čitateľovi základné „repetitórium“ formou tabuliek alebo grafických znázornení. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt, využitie nájde aj u odborníkov z trestnoprávnej teórie a praxe a informácie z nej sú využiteľné aj pre širší okruh záujemcov o trestné právo.

Idea osobní svobody byla ústředním momentem formulování moderního vztahu jednotlivce a státu, neboť právě v souvislosti s ní byl vyjádřen požadavek vyloučení svévole při zásahu do fyzické autonomie člověka uvězněním spojený s požadavkem spravedlivého vyvážení osobní svobody a veřejného zájmu. Politický vývoj moderních dějin a odbočky na cestě k prosazení ochrany lidských práv však ukazují, že tomu byla právě osobní svoboda jednotlivce, která byla kardinálním místem útoku na lidská práva jednotlivce a skupin. I z tohoto důvodu ochrana osobní svobody vždy byla a zůstává centrální součástí tradiční konstitucionalistické domény, kterou je ochrana lidských práv jednotlivce. Kniha v tomto kontextu provádí čtenáře dosaženým stavem rozvoje ústavních principů, které jsou rozhodné pro posuzování ústavnosti zásahů do osobní svobody, a to především v kontextu trestního práva. Činí tak na pozadí konstitucionalizace zákonného práva jako procesu, který vede k posílení role ústavních principů a jejich intepretace a aplikace v oblasti trestního práva. Ačkoliv ochrana osobní svobody v České republice dosáhla relativně vysokého standardu sdíleného s demokratickými právními státy Evropy, kniha poukazuje na celou řadu složitých a aktuálních otázek, které naznačují, že problém ochrany osobní svobody není redukovatelný pouze na otázku interpretace a aplikace spletitých ústavních principů, ale je ve své podstatě otázkou po hledání spravedlnosti v situacích, kdy je omezována osobní svoboda jednotlivce.

Popri pozitívnom vplyve poskytovania globálneho dosahu je internet náchylný na rôzne zneužívania. S touto zvýšenou dostupnosťou prišla nová forma trestnej činnosti, konkrétne počítačovej kriminality a počítačových podvodov. V súčasnosti tieto formy trestnej činnosti narastajú a pre orgány činné v trestnom konaní na všetkých úrovniach predstavujú novú a trvalú výzvu v oblasti prevencie, vyšetrovania a stíhania týchto trestných činov. Počítačová kriminalita predstavuje pre orgány činné v trestnom konaní náročnú úlohu, pretože ide o vysoko technické trestné činy. Na správne vyšetrovanie počítačových zločinov musia mať orgány činné v trestnom konaní osoby trénované v oblasti informatiky a/alebo počítačovej forenznej analýzy. Štáty musia, navyše, aktualizovať a vytvoriť právne predpisy, ktoré zakazujú počítačové trestné činy a stanovujú príslušné tresty za tieto trestné činy. V prvej časti komentára sa zameriavame na Dohovor o počítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor) a príloha komentára obsahuje text znenia dodatkového protokolu (vrátane krátkeho komentára). Publikácia v nadväznosti na poznatky právnej vedy a praxe rozvíja vlastné originálne pohľady a upozorňuje na zaujímavé problémy v praxi, čím získava skutočne praktický dosah. Výsledkom je teóriou podporený a prakticky orientovaný text, ktorý čitateľa uvedie do nesmierne dynamickej problematiky. Z týchto dôvodov veríme, že tento komentár bude nielen vítaným sprievodcom pre široký okruh právnickej a laickej verejnosti, ale bude tiež impulzom k ďalšiemu diskurzu v tejto oblasti.

Publikácia sa snaží svojím obsahom veľmi citlivo reagovať na potreby aplikačnej praxe a ponúknuť čitateľovi široké spektrum veľmi zaujímavých sankčných rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva. Predkladané judikáty sa týkajú rozsiahlej problematiky správnych deliktov z rôznych oblastí verejnej správy. V mnohých judikátoch a ich dôvodoch je možné nájsť vhodnú interpretačnú pomôcku i pre rozhodovacie procesy jednak v oblasti rozhodovania vo verejnej správe, ako i v správnom súdnom konaní. Publikácia obsahuje "skutočnú judikatúru" Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú tu zaradené iba tie sankčné rozhodnutia, ktoré prešli kvalifikovaným judikatúrnym procesom na najvyššom súde. Predmetná judikatúra je zaradená do určitých systematických celkov z dôvodu jej lepšej prehľadnosti. Predkladané judikáty predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a po prijatí Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, mnohé rozhodnutia môžu byť inšpiráciou a zároveň významnou pomôckou nielen pre rozhodovacie procesy vo verejnej správe, ale i pre podanie napr. žaloby vo veciach správneho trestania, ako i kasačnej sťažnosti v správnom súdnom konaní. Autori do tejto publikácie okrem rozhodnutí správneho kolégia NS SR zaradili aj najvýznamnejšie rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti správneho trestania. Ide o logický krok vzhľadom na to, že tieto dva kľúčové "európske" súdy túto oblasť svojimi judikátmi aktívne kreujú - na základe skutkových okolností, ktoré sa odohrávajú v jednotlivých európskych krajinách. Inými slovami, aspoň základný prehľad o prelomových judikátoch týchto dvoch súdov bude veľkou devízou kohokoľvek, kto sa s oblasťou správneho trestania stretne vo vnútroštátnom kontexte. Publikácia obsahuje 86 veľmi zaujímavých sankčných rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva.

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví a zatiaľ čo v minulosti bolo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie či inými medzinárodnými záväzkami. Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do právneho poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Autori na základe mnohoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú učebnice trestného práva procesného, reagujúce na nedávne početné legislatívnych zmeny. Vzhľadom na postupný nárast rozsahu jednotlivých tém trestného práva procesného autori zvolili rozdelenie obsahu učebnice trestného práva procesného do dvoch dielov, obdobne ako pri trestnom práve hmotnom. Štruktúra učebníc nadväzuje na dosiaľ vydané československé, české a slovenské učebnice trestného práva procesného s niektorými inováciami, ktoré majú pomôcť zvládnuť štúdium tejto náročnej problematiky. Okrem podrobnej analýzy a výkladu jednotlivých ustanovení je text učebníc vhodne doplnený aj relevantnou judikatúrou všeobecných súdov, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. V prvom zväzku Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť autori pojednávajú o všeobecných otázkach trestného práva procesného, základných zásadách trestného konania, ochrane základných ľudských práv a slobôd, subjektoch trestného konania, procesných úkonoch, inštitútoch na zaistenie osôb, vecí a zabezpečovanie informácií v trestnom konaní, o dokazovaní a rozhodnutiach. Na prvú časť nadväzuje druhá časť učebnice, Trestné právo procesné II. s podtitulom priebeh trestného konania. Učebnice sú určené predovšetkým študentom vysokoškolského štúdia práva, ale môžu ich veľmi dobre využiť aj všetci právnici aplikujúci trestné právo procesné v najrôznejších funkciách a pozíciách.

Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom, dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do Trestného poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Predkladaná učebnica trestného práva procesného II. s podtitulom priebeh trestného konania nadväzuje na učebnicu Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť. Vzhľadom na postupný nárast rozsahu jednotlivých tém trestného práva procesného autori netradične zvolili rozdelenie obsahu učebnice trestného práva procesného do dvoch dielov, obdobne ako pri trestnom práve hmotnom. V prvej časti, Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť, sa autori venujú všeobecným otázkam trestného práva procesného, subjektom trestného práva procesného, procesným úkonom, prostriedkom na zabezpečenie osôb, vecí a informácií, otázkam dokazovania a jednotlivým formám rozhodnutí. Do druhej časti učebnice trestného práva procesného s podtitulom priebeh trestného konania zaradili jednotlivé štádiá trestného konania, venujú sa postupu pred začatím trestného stíhania, prípravnému konaniu, predbežnému prejednaniu obžaloby a hlavnému pojednávaniu. Neopomínajú ani ďalšie formy súdneho rozhodovania, a to verejné a neverejné zasadnutie súdu. Osobitnú pozornosť venujú opravným prostriedkom, osobitným spôsobom konania, probácii a mediácii v trestnom konaní a vykonávaciemu konaniu. V záverečných kapitolách poskytujú informácie o jednotlivých inštitútoch medzinárodnej justičnej spolupráce v trestnom konaní, trovách trestného konania a základných východiskách konania na Medzinárodnom trestnom súde. Učebnice sú určené predovšetkým študentom vysokoškolského štúdia práva, ale môžu ich veľmi dobre využiť aj všetci právnici aplikujúci trestné právo procesné v najrôznejších funkciách a pozíciách.