Najnovšie - Právo - Trestné právo strana 4 z 11

V porovnaní s predchádzajúcim 4. vydaním diela sú v 5. aktualizovanom vydaní zapracované všetky zmeny a aktualizované aj uvádzané súvisiace predpisy tak, aby zodpovedali právnemu stavu k 15. 8. 2021. Veľký komentár je doplnený o novú judikatúru, čím stúpa jeho informačná hodnota pre čitateľa. Pokiaľ ide o systematiku spracovania komentára, k jednotlivým ustanoveniam zákona sa uvádzajú súvisiace medzinárodné zmluvy a predpisy EÚ, súvisiace právne predpisy SR, súvisiace ustanovenia, vzťah k iným ustanoveniam; komentáre; judikatúra. Dielo má všetky predpoklady stať sa publikáciou, ktorá bude obohatením trestnoprávnej teórie i praxe orgánov činných v trestnom konaní a justície.

Kniha je rozdelená na päť častí, v ktorých sa autor venuje téme práva na spravodlivý proces so zameraním na trestnoprávne osobitosti tohto inštitútu, jeho vymedzeniu, garancii a špecifikám. Kniha je určená širokej odbornej verejnosti z oblasti teoretického, ako aj praktického pôsobenia.

Publikace srozumitelným způsobem vysvětluje problematiku (a upozorňuje na to nejdůležitější) právníkům a dalším osobám činným v trestním řízení v rozsahu nezbytně nutném pro vykonávání jejich činností. Soudní lékařství se na právnických fakultách vyučuje jako součást předmětu trestní právo. Proto je kniha rozdělena do dvou oblastí. První část tvoří stručné právní aspekty, druhá část publikace je věnována vlastnímu soudnímu lékařství. Závěr publikace tvoří terminologický slovník a rejstřík.

Veľký komentár k zákonu o TZPO prináša podrobné komentáre jednotlivých ustanovení k časovej verzii zákona k júlu 2021. Analyzované sú všetky paragrafové ustanovenia, ktoré sú zároveň doplnené o teoretické poznatky. Postupne je analyzovaná hmotnoprávna časť, ako aj procesnoprávna časť či ďalšie relevantné ustanovenia zákona. Prezentované teoretické poznatky pomôžu čitateľom lepšie pochopiť postup prijímania trestnej zodpovednosti právnických osôb do nášho právneho poriadku, ako aj samotnú potrebu zakotvenia tohto inštitútu. Trestná zodpovednosť právnických osôb je dlhodobo diskutovaným inštitútom, ktorému je v podmienkach Slovenskej republiky venovaná pozornosť už viac ako desať rokov. Hlavným účelom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb je vytvorenie trestnoprávneho mechanizmu postihovania protiprávnej činnosti právnických osôb a ich následného sankcionovania trestami či ochrannými opatreniami, ktoré sú právnym následkom protiprávneho konania právnickej osoby.

Samotné tematické zameranie monografie evokuje jej prierezový charakter... Osobitné ocenenie patrí argumentačnej presvedčivosti, s akou autor formuluje prezentované názory na jednotlivé parciálne problémy. prof. JUDr. Sergej Romža, PhD. Autor zpracoval téma v odborné literatuře na Slovensku nepříliš často zpracovávané, které je nepochybně mimořádně aktuální, neboť příčinný vztah mezi jednáním a následkem je jedním ze základů trestní odpovědnosti pachatele. prof. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D. Z hlediska obsahové kvality dosahuje práce výtečné úrovně. To má svůj základ v širokém okruhu odborné literatury, z níž autor ve své práci vychází a v níž je bohatě zastoupena i literatura zahraniční. doc. JUDr. Filip Ščerba, Ph.D.

Predkladaný výber 82 súdnych rozhodnutí je zameraný na hmotnoprávne aj trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Znalecké dokazovanie tvorí neodmysliteľnú súčasť dokazovania v trestnom konaní. Nielen v zmysle výsluchu znalca či čítania znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, ale aj v širších súvislostiach hmotnoprávnych aj trestno-procesných. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti (napr. otázky príčetnosti páchateľa v čase spáchania trestného činu) alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Neraz ide o zložité odborné otázky, ktoré nemôžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy posúdiť sami a ktoré si vyžadujú odbornú (vedeckú) analýzu či expertízu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, pretože zákonnosť je vlastnosť dôkazu, ktorá sa týka akéhokoľvek dôkazu vrátane znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Trestno-procesné hľadisko znaleckého dokazovania, samozrejme, zahŕňa aj ďalšie trestno-procesné aspekty dokazovania, ktoré sa týkajú napríklad zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predkladaný výber zo súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto i niektoré ďalšie hmotnoprávne a trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Právnikovi, ktorý sa venuje trestnému právu, môže pomôcť zorientovať sa v dôkazných súvislostiach v trestných veciach, ak sa na dokazovaní podieľajú znalecké ústavy, znalci či rôzni experti.

Aplikácia mimoriadneho opravného prostriedku dovolania odhaľuje nedostatky tohto inštitútu. Sporné situácie rieši judikatúra, ktorá je strelkou na aplikačnom kompase odborníkov, ako aj informovaných laikov. Táto monografia ju systematicky usporiadava v jeden celok nad rámec parciálních potrieb právnickej literatúry.

Publikácia obsahuje výber 60 súdnych rozhodnutí je zameraný na výsluch obvineného, ale tiež na súvisiace práva obvineného vo všeobecnosti ako subjektu trestného konania, a tiež na práva obvineného pri jeho výsluchu i pri vykonávaní iných dôkazov, ako napr. pri výsluchu svedkov alebo iných dôkazov. Pri spracovaní tohto výberu súdnych rozhodnutí je vychádzané z toho, že osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie a ktorá sa v závislosti od štádia trestného konania označuje ako podozrivá, obvinená, obžalovaná a odsúdená, disponuje najväčším penzom informácií o trestnom čine, ktorý sama spáchala. Iba páchateľ trestného činu najlepšie vie, aký mal motív spáchať trestný čin, ako sa na trestný čin pripravoval, čo robil bezprostredne pred spáchaním trestného činu, akým spôsobom spáchal trestný čin, ako sa ho prípadne snažil utajiť a čo robil bezprostredne po jeho spáchaní. Svedkovia sú spravidla schopní svedčiť iba o niektorých epizódach jeho konania v rámci skutkového deja, ktoré vnímali svojimi zmyslami a ktoré sa odrazili v objektívnej realite. Vyšetrovatelia, znalci a technici prostredníctvom vyhľadávania, zaisťovania a dekódovania kriminalistických stôp sú zasa schopní až následne objasniť páchateľom spáchaný trestný čin na základe zmien kriminalistických stôp ktoré páchateľ trestného činu spôsobil (vytvoril) svojím konaním. Objasňovanie trestného činu je totiž objasňovaním minulej udalosti do značnej miery to platí aj pre situácie, v ktorých sú páchatelia prichytení pri páchaní trestných činov alebo bezprostredne po ich spáchaní. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti, že výsluch obvineného (osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie) je nezastupiteľným dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého môžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy získať informácie, ktoré by inak nezískali, resp. ktorých získanie iným spôsobom by bolo o poznanie náročnejšie (z kriminalistického i trestno-procesného hľadiska). Samozrejme, že obvinený si môže zvoliť aj pasívnu formu obhajoby a využiť svoje právo nevypovedať, ale to nič nemení na fakte, že ak by sa rozhodol vypovedať, mohol by svojou výpoveďou poskytnúť orgánom činným v trestom konaní a trestným súdom nenahraditeľné informácie o trestnom čine. Ak sa však rozhodne vypovedať, pre jeho výsluch platia medzinárodné, ústavno-právne i trestno-procesné štandardy, pri ktorých dodržaní môže byť jeho výsluch považovaný za zákonný a ktoré sú o. i. zahrnuté v tejto zbierke súdnych rozhodnutí. No nielen na výsluch obvineného je zameraná táto zbierka súdnych rozhodnutí. Zaoberá sa právami obvineného vo všeobecnosti ako subjektu trestného konania, právami obvineného pri jeho výsluchu i pri vykonávaní iných dôkazov, ako napr. pri výsluchu svedkov alebo iných dôkazov. Bez ohľadu na to, či je právo na obhajobu realizované prostredníctvom materiálnej obhajoby alebo formálnej obhajoby. A bez ohľadu na to, či tieto dôkazy svedčia v prospech obvineného alebo v jeho neprospech.

Predkladaná učebnica je reakciou na početné zmeny, ktoré priniesla legislatíva od nadobudnutia účinnosti Trestného zákona. Zmeny Trestného zákona sa významným spôsobom dotkli mnohých trestnoprávnych inštitútov. Prijatím viacerých transpozičných zákonov pokročila významným spôsobom aj europeizácia trestného práva. Prostredníctvom právnej vedy a jednotlivých novelizácií boli vyriešené viaceré teoretické a aplikačné problémy. Autori spracovali prehľadnú učebnicu reagujúcu na spomínané legislatívne zmeny a pri jej tvorbe vychádzali z dlhoročných teoretických a praktických skúseností. Pri tvorbe učebnice autori rešpektovali systematiku Trestného zákona, ako aj systematiku a pozitívne skúsenosti z doteraz vydaných slovenských a českých učebníc trestného práva hmotného. Systematika učebnice vychádza z obsahu predmetu trestné právo hmotné. Autori v jednotlivých kapitolách zrozumiteľným spôsobom vysvetľujú jednotlivé trestnoprávne inštitúty. Výklad je doplnený aj o názory zahraničných autorov. Pre didaktické účely autori predkladajú čitateľovi praktické príklady a výklad dopĺňajú aj relevantnou judikatúrou. Nad rámec tradičnej systematiky učebníc trestného práva hmotného je do učebnice doplnený aj výklad týkajúci sa trestnej zodpovednosti právnických osôb a vplyvu práva Európskej únie na trestné právo hmotné. Na konci jednotlivých kapitol autori predkladajú čitateľovi základné „repetitórium“ formou tabuliek alebo grafických znázornení. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt, využitie nájde aj u odborníkov z trestnoprávnej teórie a praxe a informácie z nej sú využiteľné aj pre širší okruh záujemcov o trestné právo.

Popri pozitívnom vplyve poskytovania globálneho dosahu je internet náchylný na rôzne zneužívania. S touto zvýšenou dostupnosťou prišla nová forma trestnej činnosti, konkrétne počítačovej kriminality a počítačových podvodov. V súčasnosti tieto formy trestnej činnosti narastajú a pre orgány činné v trestnom konaní na všetkých úrovniach predstavujú novú a trvalú výzvu v oblasti prevencie, vyšetrovania a stíhania týchto trestných činov. Počítačová kriminalita predstavuje pre orgány činné v trestnom konaní náročnú úlohu, pretože ide o vysoko technické trestné činy. Na správne vyšetrovanie počítačových zločinov musia mať orgány činné v trestnom konaní osoby trénované v oblasti informatiky a/alebo počítačovej forenznej analýzy. Štáty musia, navyše, aktualizovať a vytvoriť právne predpisy, ktoré zakazujú počítačové trestné činy a stanovujú príslušné tresty za tieto trestné činy. V prvej časti komentára sa zameriavame na Dohovor o počítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor) a príloha komentára obsahuje text znenia dodatkového protokolu (vrátane krátkeho komentára). Publikácia v nadväznosti na poznatky právnej vedy a praxe rozvíja vlastné originálne pohľady a upozorňuje na zaujímavé problémy v praxi, čím získava skutočne praktický dosah. Výsledkom je teóriou podporený a prakticky orientovaný text, ktorý čitateľa uvedie do nesmierne dynamickej problematiky. Z týchto dôvodov veríme, že tento komentár bude nielen vítaným sprievodcom pre široký okruh právnickej a laickej verejnosti, ale bude tiež impulzom k ďalšiemu diskurzu v tejto oblasti.

Publikácia sa snaží svojím obsahom veľmi citlivo reagovať na potreby aplikačnej praxe a ponúknuť čitateľovi široké spektrum veľmi zaujímavých sankčných rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva. Predkladané judikáty sa týkajú rozsiahlej problematiky správnych deliktov z rôznych oblastí verejnej správy. V mnohých judikátoch a ich dôvodoch je možné nájsť vhodnú interpretačnú pomôcku i pre rozhodovacie procesy jednak v oblasti rozhodovania vo verejnej správe, ako i v správnom súdnom konaní. Publikácia obsahuje "skutočnú judikatúru" Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú tu zaradené iba tie sankčné rozhodnutia, ktoré prešli kvalifikovaným judikatúrnym procesom na najvyššom súde. Predmetná judikatúra je zaradená do určitých systematických celkov z dôvodu jej lepšej prehľadnosti. Predkladané judikáty predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a po prijatí Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, mnohé rozhodnutia môžu byť inšpiráciou a zároveň významnou pomôckou nielen pre rozhodovacie procesy vo verejnej správe, ale i pre podanie napr. žaloby vo veciach správneho trestania, ako i kasačnej sťažnosti v správnom súdnom konaní. Autori do tejto publikácie okrem rozhodnutí správneho kolégia NS SR zaradili aj najvýznamnejšie rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti správneho trestania. Ide o logický krok vzhľadom na to, že tieto dva kľúčové "európske" súdy túto oblasť svojimi judikátmi aktívne kreujú - na základe skutkových okolností, ktoré sa odohrávajú v jednotlivých európskych krajinách. Inými slovami, aspoň základný prehľad o prelomových judikátoch týchto dvoch súdov bude veľkou devízou kohokoľvek, kto sa s oblasťou správneho trestania stretne vo vnútroštátnom kontexte. Publikácia obsahuje 86 veľmi zaujímavých sankčných rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva.

Predkladaná publikácia je medziodborová. Po prvýkrát v slovenskej odbornej literatúre definuje pojem trestnoprávna vina ako odlišný od pojmu zavinenie. Kriticky hodnotí prax súdov, legislatívu a jurisprudenciu zameranú na otázky trestnoprávnej viny, ale aj od nej odvodzované vymedzenie pojmov bezúhonnosť a spoľahlivosť v pracovnom a správnom práve. Poukazuje na konkrétne pochybenia v množstve zákonov. Kritizuje zamieňanie pojmov odsúdenie a s ním súvisiace zahladenie odsúdenia s pojmami potrestanie a zahladenie potrestania a prípady, keď v rozpore so zásadou prezumpcie neviny osoby nie sú považované za bezúhonné, aj keď sa trestné konanie, ktoré voči nim bolo vedené, neskončilo vyslovením ich viny (ich odsúdením), ale zmierom alebo zastavením trestného stíhania. Na argumentáciu využíva aj historický exkurz a komparatistiku. Publikácia je primárne určená právnickej obci (sudcom, prokurátorom, advokátom, legislatívcom, vedeckopedagogickým pracovníkom aj študentom), ocenia ju však aj zamestnávatelia a zamestnanci, ako aj verejné orgány.

Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladú nové a nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú možno zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Preto sme sa rozhodli prísť na trh s Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou, v znení neskorších predpisov. Do rúk sa vám dostáva už IX. vydanie Trestného zákona po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 312/2020 Z. z. Kniha je doplnená Zákonom o výkone trestu odňatia slobody po poslednej novele s komentárom a zákonom o výkone väzby po poslednej novele s komentárom.

Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 423/2020 Z. z.. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe.

Autorský kolektív predkladá 3. aktualizované a doplnené vydanie vysokoškolskej učebnice Trestné právo hmotné, ktorej obsahom je všeobecná časť Trestného zákona. Predmetom spracovania je systematicky usporiadaný súbor najnovších poznatkov o základných otázkach teórie trestného práva hmotného, ako aj analýza konkrétnych ustanovení a inštitútov Trestného zákona. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt na Slovensku. Autori sa však domnievajú, že informácie v nej obsiahnuté by mohli byť užitočné aj pre širší okruh záujemcov o trestné právo a mohli by poslúžiť aj právnej praxi. Učebnica vychádza z právneho stavu k 1. januáru 2021.

Zneužívanie trhu (angl. market abuse) je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií (angl. insider dealing), neoprávneného zverejňovania dôverných informácií (angl. unlawful disclosure of inside information) a manipulácie s trhom (angl. market manipulation). V očiach EÚ také konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch. Súčasnú právnu úpravu EÚ v oblasti zneužívania trhu predstavujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o trestných sankciách za zneužívanie trhu. Ich priamym predchodcom bola hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (bola zrušená nariadením č. 596/2014), ktorej predchodcom bola smernica Rady 89/592/EHS o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií (bola zrušená smernicou 2003/6/ES). Uvedená právna úprava EÚ bola doplnená judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach zneužívania trhu a súvisiacich trestnoprávnych otázok. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru SR. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.

V európskej právnej kultúre má inštitút zákazu reformatio in peius hlboké korene siahajúce do obdobia antiky. Jeho podstata spočíva v zákaze zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu, ak bol opravný prostriedok podaný len zo strany obžalovaného alebo ak ho podala iná oprávnená osoba v jeho prospech. V slovenskej právnej úprave inštitútu zákazu zmeny k horšiemu sa odzrkadľujú nedostatky právnej úpravy správneho trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Kým v oblasti trestného práva a v oblasti priestupkového práva ako zásada opravného konania inštitút zákazu reformatio in peius upravený je a v praxi sa uplatňuje, v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za iné správne delikty ako priestupky je situácia podstatne komplikovanejšia. Pre zodpovedanie otázky, či sa v určitom konaní o správnych deliktoch má zásada zákazu reformatio in peius použiť, prípadne v akom rozsahu, je nevyhnutné identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte. Vzniká tým však rozdielny právny režim uplatňovania zákazu reformatio in peius v prípade obvineného z priestupku a v prípade obvineného z iného správneho deliktu. Otázku uplatnenia zákazu reformatio in peius v konaniach o iných správnych deliktoch možno teda z pohľadu súčasnej právnej úpravy a názorov odbornej verejnosti označiť za ambivalentnú a za značne rozporuplnú. Predkladaná monografia obsahuje charakteristiku základných pojmov a inštitútov správneho trestania a zákazu reformatio in peius, ďalej analýzu vybraných medzinárodných prameňov správneho práva trestného (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, vybrané pramene správneho práva trestného na úrovni Európskej únie) a vnútroštátnych prameňov správneho práva trestného (Trestný poriadok, zákon o priestupkoch, Správny poriadok, osobitné predpisy upravujúce skutkové podstaty iných správnych deliktov, Správny súdny poriadok) z pohľadu nevyhnutnosti aplikácie zákazu reformatio in peius v správnom trestaní. Následne je podrobne analyzovaná súvisiaca medzinárodná aj národná súdna judikatúra, ktorá má vzhľadom na neurčitosť právnej úpravy tejto problematiky veľmi dôležitú interpretačnú úlohu. V monografii sa tiež nachádza právna úprava inštitútu zákazu reformatio in peius v právnych poriadkoch Poľska, Maďarska, Rakúska a Českej republiky.

Publikace je komplexním průvodcem právní úpravou vztahující se k obětem trestné činnosti. Druhé, aktualizované a podstatně doplněné vydání zahrnuje především komentovaná ustanovení zákona č. 45/2013 Sb., o obětech trestných činů, upravujícího práva obětí, poskytování peněžité pomoci obětem ze strany státu a vztahy mezi státem a subjekty, které poskytují obětem trestných činů služby, a to ve znění zákona č. 77/2015 Sb. a zákona č. 56/2017 Sb. Kromě toho byla autory okomentována také všechna relevantní ustanovení zákona č. 141/1961 Sb., trestního řádu, týkající se oběti a poškozeného a jejich vystupování v trestním řízení, a dále vybraná ustanovení dalších právních předpisů, která mohou mít z hlediska ochrany oběti a jejích práv význam například zákona č. 292/2013 Sb., o zvláštních řízeních soudních, zákona č. 273/2008 Sb., o Policii ČR, či zákona č. 108/2006 Sb., o sociálních službách. Součástí výkladu je přehled relevantních závěrů soudní praxe, včetně recentních rozhodnutí přijatých v letech 2019 a 2020, a upozornění na návrhy změn zákona o obětech trestných činů projednávané k datu vydání publikace v Parlamentu ČR. Problematika obětí je tak představena co nejaktuálněji a v širších souvislostech. Autorský kolektiv tvoří řada renomovaných odborníků včetně těch, kteří se podíleli na přípravě zákona o obětech trestných činů. Publikace je určena nejen právnické veřejnosti a posluchačům právnických fakult, ale též zástupcům orgánů veřejné moci, pracovníkům občanských organizací a dalším osobám zabývajícím se pomocí obětem trestných činů, jakož i obětem samotným a jejich nejbližším. Kolektiv autorů Miroslav Růžička, Jana Zezulová, Hana Šimánová

Cieľom predkladanej publikácie je objektívne zhodnotiť aktuálny status, ako aj rozvíjanie stavu trestnej politiky štátu a jeho odrazu v trestnom práve v teórii i praxi. Aká je trestná politika nášho štátu? Je záujem všetkých zainteresovaných inštitúcií vytvárať, zdokonaľovať zákony, zákonne využívať všetky ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku? Sú zákonné trestnoprávne ustanovenia v súlade s Ústavou SR a európskym právom? O čom svedčí fenomenológia jednotlivých druhov kriminality? Čo možno očakávať v budúcnosti, aké kroky predpokladať v trestnej politike SR? Aj tieto okruhy sú neoddeliteľnou súčasťou spracovanej témy, v ktorej sa autori zamerali predovšetkým na zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a na komparáciu trestnej politiky Slovenskej republiky s vybranými krajinami. Vedecká monografia je tak určená širokej odbornej verejnosti, osobitne advokátom, sudcom či prokurátorom, ale aj študentom práva a laickej verejnosti.