Najnovšie - Právo - Trestné právo strana 5 z 11

Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladú nové a nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú možno zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Preto sme sa rozhodli prísť na trh s Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou, v znení neskorších predpisov. Do rúk sa vám dostáva už VIII. vydanie Trestného zákona po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 474/2019 Z. z. Kniha je doplnená Zákonom o výkone trestu odňatia slobody po poslednej novele s komentárom (zákon NR SR č. 474/2005 Z. z.) v znení neskorších predpisov a Zákonom o výkone väzby po poslednej novele s komentárom (zákon NR SR č. 221/2006 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 214/2019. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe.

Trest povinnej práce predstavuje jednu z trestnoprávnych sankcií, konkrétne jeden z druhov trestov, ktoré je možné v zmysle trestnoprávnej úpravy ukladať páchateľom trestných činov – fyzickým osobám. Jeho uloženie sa obmedzuje výhradne na fyzické osoby, no uloženie trestu povinnej práce je možné tak v prípade dospelých, ako aj v prípade mladistvých páchateľov (s určitými modifikáciami). Ide o jeden z alternatívnych trestov, konkrétne ide o alternatívu ku krátkodobému trestu odňatia slobody, resp. o jednu z alternatív, ktorá je súdu dostupná v prípade menej závažných trestných činov (prečiny s hornou hranicou trestu odňatia slobody do 5 rokov, ak súčasne na dosiahnutie účelu trestu je tento trest dostačujúci). Problematika trestnoprávnych sankcií predstavuje jednu z kľúčových tém trestného práva ako takého. Sústavne je to jedna z aktuálnych tém, keďže trestné činy a tresty predstavujú kľúčové pojmy trestného práva. Predkladané komentované spracovanie ustanovení zákona o výkone trestu povinnej práce si za cieľ kladie ucelene a interdisciplinárne spracovať pohľad na možnosti využívania tohto druhu alternatívneho trestu – trestu povinnej práce a súčasne identifikovať jeho kritické, problematické časti a navrhnúť možnosti riešenia. Pre porovnanie autorky súčasne uvádzajú stručný exkurz do českej trestnoprávnej úpravy, ktorá je v niektorých aspektoch síce rovnaká, no v iných sa zásadnejším spôsobom odlišuje. Publikácia je určená nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach ako odborná teoretická aj aplikačná pomôcka na lepšie zorientovanie sa v základných aj hĺbkových oblastiach výkonu trestu povinnej práce.

Restorativní justice je konceptem, hnutím a moderní vizí trestněprávní politiky, která říká, že trestný čin primárně nenarušuje jen právní normy, ale též způsobuje újmu a narušuje mezilidské vztahy. Nalézání spravedlnosti z restorativního úhlu pohledu žádá, abychom změnili naši perspektivu řešení následků trestné činnosti a hledali taková řešení, která povedou k nahrazení způsobené újmy, motivují pachatele k převzetí odpovědnosti a napomáhají obětem, pachatelům a dotčeným komunitám uzdravit jejich trestným činem zasažené životy. Tato publikace představuje hlavní myšlenková schémata restorativního konceptu a zaměřuje se na právní aspekty dané problematiky. Vedle shrnutí mezinárodního vývoje, představení základních východisek, cílů a definic restorativní justice se zaměřuje na zapojení restorativních přístupů do české trestněprávní legislativy, teorie i praxe. Současně autorka předkládá vlastní legislativní návrh, jak tyto přístupy více zapojit do české hmotněprávní i procesní úpravy trestního práva. Speciální pozornost je věnována využití restorativní justice v oblasti vězeňství. Publikace je určena všem zájemcům o dané téma, a to jak z odborné, tak široké veřejnosti.

Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov patrí medzi najkomplikovanejšie právne predpisy trestného práva. Dôvodom častého nepochopenia tohto zákona je jeho zdanlivá „cudzosť“. Tento zákon sa vymyká klasickým trestnoprávnym zákonom svojím účelom (úprava osobitného inštitútu a konania v európskom rozmere), vznikom (požiadavka Európskej únie), aplikáciou (medzištátna na európskej úrovni), ako aj judikatúrou (vnútroštátna a tiež Súdneho dvora EÚ). Komentár ku každému ustanoveniu zákona je písaný veľmi zrozumiteľným jazykom a spôsobom. Jednotlivé ustanovenia sú doplnené rozsiahlou judikatúrou – hlavne Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Publikácia je prostriedkom na to, aby právna obec prekonala nevedomosť, ktorá spôsobuje „cudzosť“ tak európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj konania o európskom zatýkacom rozkaze. Ak ste dosiaľ nerozumeli zákonu č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, tak pri práci s týmto komentárom mu rozumieť budete. Je adresovaný hlavne aplikačnej praxi – najmä sudcom, prokurátorom a advokátom.

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi, ktorí budú obhajovať trestne stíhané právnické osoby, a príslušnými štatutárnymi či inými orgánmi právnických osôb najmä pri prijímaní príslušných opatrení na predchádzanie trestnej zodpovednosti v rámci právnickej osoby, na riadení ktorej sa podieľajú.

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Aplikačná prax vo svojom každodennom fungovaní často prináša situácie, ktoré zákonodarca dôsledne nedoriešil, prípadne s ktorými pri formulovaní jednotlivých právnych noriem nerátal. V praxi tiež nie sú ojedinelé situácie, kedy ten-ktorý subjekt trestného konania interpretuje, resp. aplikuje jednotlivé hmotnoprávne alebo procesnoprávne ustanovenia nesprávne, neúplne, prípadne ich opomína aplikovať. Tieto pochybenia či nesprávnosti možno často pripísať viacerým faktorom, no zaiste aj v niektorých prípadoch mechanickej práci orgánov činných v trestnom konaní, niekedy aj súdov alebo advokátov, čo je spôsobené najmä kvantitou prípadov, ktoré má konkrétny policajt, prokurátor či sudca na vybavenie a rozhodnutie. Nezriedka je ale príčinou procesných pochybení, dotýkajúcich sa aj práva na obhajobu, nedostatočné poznanie všetkých národných, európskych, ale aj medzinárodných právnych noriem. Publikácia má za cieľ zanalyzovať aplikáciu a niektoré podoby realizácie práva na obhajobu v trestnom konaní, reflektujúc právny poriadok Slovenskej republiky, právo Európskej únie, ale aj rozhodovaciu činnosť súdov a právne doktríny, ktoré subjekty aplikačnej praxe často dostatočne nepoznajú.

Uznávaný odborník spracoval základy kriminalistiky vo všeobecne prístupnej - zrozumiteľnej forme ako učebnicu pre špeciálne odborné školy, resp. ako študijný materiál pre prípravu členov súkromných bezpečnostných služieb.

Predkladaná publikácia zhromažďuje rozhodnutia súdov týkajúcich sa ukladania sankcií v trestnom konaní. Napriek skutočnosti, že ukladanie trestu či ochranného opatrenia je imanentnou súčasťou odsudzujúceho rozsudku, je táto problematika dosiaľ spracovaná pomerne okrajovo. Spracovaná judikatúra sústreďuje svoju pozornosť prednostne na trest odňatia slobody. Výberom predkladaných rozhodnutí súdov sa zostaviteľ usiloval reagovať na najčastejšie interpretačné problémy, s ktorými zápasí súčasná aplikačná prax. Osobitne v tejto súvislosti vyniká problematika poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, problematika vykladania zákonných kritérií na mimoriadne zníženie trestu alebo výklad zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Následne sa pridružuje problematika ostatných trestov či vybraných ochranných opatrení. Autormi predkladaných rozhodnutí sú prednostne súdy v Slovenskej republike. V prípade vybraných trestov alebo ochranných opatrení boli použité aj rozhodnutia súdov Českej republiky, keďže vzájomný prienik právnych úprav v oblasti trestného práva je do dnešného dňa pomerne obsiahly. Publikácia svojím obsahom napomôže jednotlivým právnickým profesiám, ako aj študentom práva lepšie porozumieť zákonným kritériám na ukladanie sankcií v trestnom práve a súčasne pomôže priblížiť aktuálne názorové prúdy týkajúce sa vybraných interpretačných problémov aplikačnej praxe.

OBSAH 1 HISTORICKO-PRÁVNE ASPEKTY 2 KOMPARATÍVNE ASPEKTY 3 JURISTICKÉ ASPEKTY 4 KRIMINOLOGICKÉ ASPEKTY 5 PENOLOGICKÉ ASPEKTY 6 VIKTIMOLOGICKÉ ASPEKTY 7 ORGANIZAČNO TECHNICKÉ ASPEKTY

Od prvého vydania publikácie s názvom „Trestné právo v zdravotníctve“ v roku 2015 došlo v trestnoprávnej a zdravotníckej legislatíve k niekoľkým novelizáciám či dokonca k prijatiu nových právnych predpisov. Trestný zákon bol od prvého vydania predmetnej publikácie niekoľkokrát novelizovaný, čo sa odrazilo aj v zmene názvov niektorých skutkových podstát trestných činov proti životu a zdraviu. Nielen Trestný zákon, ale aj zdravotnícka legislatíva prešla odvtedy niekoľkými novelizáciami. Nemožno opomenúť najdôležitejšie právne predpisy, na ktorých sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, a ktoré formujú aj niektoré medicínsko-právne inštitúty, a to zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, Civilný mimosporový poriadok, a samozrejme transplantačný zákon. Väčšina nosných téz vychádza z prvého a druhého vydania tejto publikácie, pričom jednotlivé kapitoly boli prepracované a doplnené v súlade so súčasným platným a účinným právnym stavom. Učebnica „Trestné právo v zdravotníctve“ má formou rozšíreného učebného textu, ktorý je zameraný na oblasť trestnej činnosti v zdravotníctve, napomôcť najmä študentom práva zorientovať sa v tejto náročnej problematike. Učebnica si rozhodne nájde svoje miesto aj medzi poslucháčmi rôznych zdravotníckych odborov, ktorí najmä pri štúdiu medicínskeho práva ocenia podrobnejšie spracovanú problematiku vybraných trestných činov v zdravotníctve, ktoré sú z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov najfrekventovanejšie.

Publikace podrobně vykládá otázky, které souvisejí s rozhodnutími vydávanými orgány činnými v trestním řízení. Čtvrté, aktualizované vydání reaguje především na změny v trestní legislativě (např. trestního řádu i zákona o trestní odpovědnosti právnických osob). Všechny vzory rozhodnutí a podání v trestních věcech byly aktualizovány a jejich počet byl zvýšen, abychom vyhověli přáním uživatelů o zařazení dalších, v praxi často používaných vzorů. V první části se autoři zabývají pojmem rozhodnutí ve věcech trestních, charakterizují jednotlivé druhy rozhodnutí a jejich náležitosti podle trestního řádu. Dále věnují pozornost institutu právní moci, zejména pokud jde o její podstatu, funkci a její účinky, jak se projevují u základních procesních rozhodnutí (rozsudku, usnesení, trestního příkazu). Těžiště trestního řízení je u soudu prvého stupně. Jisté výlučné postavení mezi rozhodnutími ve věcech trestních má proto rozsudek soudu prvého stupně. V samostatné kapitole je pojednáno o náležitostech písemného vyhotovení rozsudku soudu prvého stupně. Ve druhé části práce jsou uvedeny početné vzory rozhodnutí soudů a vzory podání advokáta ve věcech trestních. Autoři při podrobném výkladu přihlížejí k publikovaným i nepublikovaným stanoviskům aplikační praxe. Nevyhýbají se ani otázkám sporným, na jejichž řešení nejsou jednotné názory, a uvádí i některé návrhy de lege ferenda. Práce je určena jako učební text pro posluchače právnických fakult; jistě ji však ocení i ostatní zájemci o otázky trestního práva procesního, zejména justiční a právní čekatelé, asistenti soudců, advokátní koncipienti (jako ideální pomůcku při přípravě na justiční a advokátní zkoušky), soudci, státní zástupci, advokáti, policisté, pracovníci legislativní i aplikační praxe.

Publikácia spracovaná kolektívom renomovaných autorov prináša doposiaľ najucelenejší pohľad na problematiku trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ide o precízny komentár jednotlivých ustanovení zákona č. 91/2016 Z. z. s podrobným pohľadom na aplikáciu trestnej zodpovednosti právnických osôb s osobitným dôrazom práve na problematické, menej jednoznačné ustanovenia vrátane novelizačných ustanovení jednotlivých osobitných zákonov. Kolektiv autorů Eduard Burda, Marek Kordík, Lucia Kurilovská, Tomáš Strémy, Andrej Beleš, Lukáš Bohuslav, Yana Daudrikh, Tomáš Gřivna, Denisa Hamranová, Zuzana Hamuľáková, Mária Havelková, Jakub Ľorko, Marek Mezei, Matej Smalik, Lukáš Turay, Lenka Freel

Od prvního vydání komentáře TOPO uplynulo 6 let. V průběhu této doby došlo k 9 novelizacím zákona a značnému rozvoji judikatury. Dílo ve své aktuální podobě je tak značně přepracované a doplněné. Jde nejenom o aktualizace zákona samého, ale i ozměny výkladu k jednotlivým jeho ustanovením. Podsatně je upraven výklad týkající se nové úpravy vymezení trestných činů, kterých se může dopustit právnická osoba, přičitatelnosti trestného činu právnické osobě a možnostem jejího vyvinění, jakož i úpravě nového ochranného opatření zabrání části majetku. Druhé vydání díla nepomíjí vývoj judikatury, a současně reflektuje právní názory teorie především ohledně nových institutů zavedených v souvisliosti s trestní odpovědností právnických osob a řízení proti nim. Judikatura je doplněna nejen o rozhodnutí publikované ve Sbírce rozhodnutí a stanovisek vydávané NS ČR, ale též o judikáty uveřejněné v Souboru trestních rozhodnutí NS ČR, a i z dalších zdrojů. Druhé vydání komemntáře TOPO odpovídá právnímu stavu a judikatuře k březnu 2018. Kolektiv autorů Dědič, Gřivna, Púry, Říha, Musil, Škvain

Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Samotné znenie zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze je často nejasné. Najvyšší súd SR svojou judikatúrou, či už výrokmi, alebo ich odôvodneniami, obohatil „holú“ právnu úpravu, ktorú nachádzame v zákone. Publikácia je súborným dielom judikatúry Najvyššieho súdu SR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Napriek tomu, že v súčasnosti je účinný „druhý“ zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, v texte je tiež spracovaná judikatúra k „prvému“ zákonu č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý bol právne prekonaný. V prípade judikatúry k tomuto zákonu editor zapracoval odkazy na ustanovenia súčasného zákona. Publikácia je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.

Problematika trestnoprávnych sankcií predstavuje jednu z kľúčových tém trestného práva. Pojem trestný čin spoločne s pojmom sankcia predstavujú nosné piliere trestného práva, od ktorých sa odvíja aj väčšina trestnoprávnych inštitútov a ku ktorým smeruje. Významnosť tejto témy je v každom prípade nespochybniteľná. Popritom však uvedená téma prestavuje náročnú a z hľadiska rozsahu veľmi obsiahlu problematiku, pretože s ňou určitým spôsobom súvisí väčšina trestnoprávnych inštitútov. Taktiež ide o jednu z kľúčových a nosných oblastí, keďže tresty ako trestnoprávne sankcie sú príznačné práve pre trestné právo ako odvetvie verejného práva. Pri ich ukladaní je potrebné zohľadňovať viaceré okolnosti, ktoré sa vzťahujú na spáchaný skutok, ale aj na osobu páchateľa. Iba na základe ich starostlivého posúdenia je možné individualizovať sankciu pre konkrétneho páchateľa tak, aby skutočne viedla k naplneniu účelu, ku ktorému smeruje. Je potrebné, navyše, dôsledne rešpektovať pravidlá, princípy a základné zásady ukladania trestov a takisto aj vzťahy a väzby medzi jednotlivým z nich. Cieľom monografie je zmapovať a kriticky zhodnotiť aktuálny stav (de lege lata) trestných sankcií – konkrétne trestov ukladaných fyzickým osobám (dospelým i mladistvým páchateľom trestný činov) a formulovať konkrétne návrhy de lege ferenda. V súvislosti s tým má rovnako tak povahu cenného informačného zdroja, učebnice, z ktorej je možné čerpať cenné poznatky pri poznávaní trestnoprávneho systému sankcií pre fyzické osoby v Slovenskej republike.

Účelom tejto publikácie je poskytnúť návod a ucelený výklad inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb odbornej verejnosti tak, aby všetci dotknutí dokázali tento inštitút uplatňovať a používať. Len jeho aplikácia a používanie v praxi dokáže preklenúť polaritu spoločnosti na zástancov a odporcov inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb, ako i veľké množstvo rôznorodých výkladov, ktoré sa v súvislosti s trestnou zodpovednosťou právnických osôb objavujú. Autori sú presvedčení, že trestná zodpovednosť právnických osôb nikdy nenahradí vyvodzovanie individuálnej trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe. Trestná zodpovednosť právnických osôb bude vždy sekundárna a doplnková, jej primárnym účelom je eliminovať presúvanie príjmov a majetku, ktorý bol nadobudnutý trestnou činnosťou. Kolektiv autorů Skaloš, Vandáková, Mezei

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov.