Hľadanie: Uhorský nabob
zobraziť:
V Choči je naisto čosi
Slovensko oplýva nielen nespočetnými prírodnými krásami a historickými pamiatkami, ale aj bohatou folklórnou tvorbou, ktorá odráža životné skúsenosti a morálne hodnoty našich predkov. Na stránkach tejto knihy prostredníctvom povestí, ktoré si v priebehu stáročí vytvorili a rozprávali, nahliadnete do ich vnímania každodenného života, rodného kraja a menších i väčších dejinných udalostí, ktoré zasiahli do ich osudov.
Naozaj je malebná Modra modrá?
Prečo Liptovská Teplička vznikla vďaka mačke?
Odkiaľ pochádza voda v Roháčskych plesách?
Ako statočná deva zachránila život kráľovi Belovi IV.?
Ktorý uhorský panovník dal Detvanom skrátiť košele?
Kto priniesol na Slovensko kávu a tabak?
Ako znela zbojnícka prísaha?
Odpovede na tieto otázky a veľa ďalších zaujímavostí sa dozviete v tejto pútavo napísanej a krásne ilustrovanej knihe, ktorá vzdáva hold múdrosti našich predkov.
Dejiny maďarskej filozofie
Dejiny maďarskej filozofie sú pokusom o prezentáciu maďarského filozofického myslenia pre slovenského čitateľa. Určenie adresáta tohto textu nie je náhodné, pretože dejiny maďarského a slovenského myslenia vychádzajú zo spoločných dejín školskej filozofie v Uhorsku a v prípade bývalého Horného Uhorska dokonca sú aj neoddeliteľné. Spracovania histórie slovenskej filozofie nemôžu obísť spoločný uhorský kultúrny priestor. Keďže tento pohľad je vôbec prvou knihou, ktorá priblíži maďarskú filozofiu slovenskému čitateľovi.
Dejiny Uhorska
Uhorsko bolo po viac ako deväť storočí neodmysliteľnou súčasťou strednej, resp.
stredo-východnej Európy, regiónu, v ktorom sa utvárali a vo vzájomnom ovplyvňovaní
sa koexistovali viaceré moderné národy, popri Maďaroch, Nemcoch, Rusínoch
či Rumunoch predovšetkým Slováci. Uhorsko, jeho história a kultúra v najširšom
zmysle slova sú teda organickou a nezastupiteľnou časťou aj dejín Slovenska.
Takmer jedno tisícročie sa územie dnešného Slovenska a jeho obyvateľstva nachádzalo
vo zväzku Uhorského kráľovstva, kde napokon vznikol aj samotný slovenský
národ, jeho ľudová slovesnosť, hovorový i spisovný jazyk a národná kultúra.
Uhorské dejiny sú teda jednoducho súčasťou slovenských dejín, nehľadiac na to, či sa
predmetné udalosti odohrávali v Košiciach, Pešti alebo Koložvári. Všetky utvárali
osudy spoločnej krajiny a všetko dobré či zlé, čo priniesli, sa stalo súčasťou dejín jej
národov, aj keď dnes žijú v rozdielnych štátnych útvaroch (vrátane Slovenska a Slovákov).
Tak ako bez pohľadu na celú republiku bez Prahy nemožno poznať dejiny
Československa (a Slovenska ako jeho súčasti), tak nie je mysliteľné bez celouhorského
kontextu a znalosti najvýznamnejších procesov, prebiehajúcich často mimo
dnešného Slovenska, pochopiť a osvojiť si jeho dejiny.
Bratislava Česko-Slovenská - Putovanie z monarchie do Slovenského štátu
Slovensky zmýšľajúci obyvatelia starého Prešporka nežili za monarchie v ľahkých pomeroch. Uhorský režim bol vo vojnových rokoch k národným idealistom ešte prísnejší. Ale ani Nemci a Maďari to nemali jednoduché, keď sa monarchia rúcala a československí legionári obsadili mesto. Za vojskom prišli vo veľkom počte občania novej, pre nich nechcenej republiky. Česi a Slováci – politici, četníci, úradníci, učitelia, obchodníci, podnikatelia rozličného druhu… Našli si tu nový domov, zvykali si na prostredie, stali sa súčasťou etnicky premiešanej spoločnosti. Vzájomné vzťahy boli jemne povedané premenlivé. V prvej dekáde sa pomery postupne upokojili, až kým neprišla kríza. Hospodárska, ale aj politická. Česko-slovenské vzťahy komplikoval najprv autonomizmus, neskôr nacionalizmus a aby toho nebolo dosť, aj fašizmus. Putovanie ľudí, ideí a ideálov z monarchie do republiky, cez krátke obdobia autonómie a Slovenského štátu do vojnovej republiky má pestrú škálu zaujímavých osobných aj spoločenských príbehov.
Panovnícka moc v stredoveku
Panovnícka moc v stredoveku. Legitimita – atribúty – reprezentanti Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu.
Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovalo talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.
Rok 1918 a Slováci
Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie. Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.
Stopy dávnej minulosti 4.
Kniha o začiatkoch Uhorského kráľovstva, sleduje ich zo slovenského pohľadu, hľadá slovenský podiel na vzniku Uhorska, na jeho budovaní a utváraní hraníc. Rozpráva príbehy z čias Nitrianskeho kniežatstva, z ktorého po krvavých bojoch vzišli nitrianski Arpádovci ako noví uhorskí králi. V záverečnej kapitole sa vracia ku vzniku modernej historiografie, ktorá skoncovala s predstavou o nekonečných a pustých „hvozdoch`.
dostupné aj ako:
Monumenta Vaticana Slovaciae
Vyberanie pápežských desiatkov v Uhorsku v 13. a 14. storočí na obranu Svätej zeme sa konalo v rokoch 1281–1375. Záznamy z vyberania z rokov 1281–1331 a 1338–1375 nie sú pre nás natoľko zaujímavé pre ich obsahovú stránku. Nemajú taký zoznam farských miest, aby nám poskytli taký materiál pre topografický obraz Slovenska ako súpisy z rokov 1332–1337. Vtedy sa vyberali desiatky po strediskách, ktorými boli vyššie cirkevné inštitúcie až po archidiakonáty, prípadne biskupské strediská. Vyberanie desiatkov v rokoch 1332–1337 prebiehalo prakticky v poslednej tretine vlády kráľa Karola z rodu Anjouovcov. Kým k tomu došlo, muselo Uhorsko prekonať dôležitú fázu vývinu. Koniec 13. storočia a začiatok 14. storočia bol poznačený bojom o uhorský trón. Stalo sa tak preto, že sa vyčerpalo vládnutie domácej dynastie Arpádovcov po nástupníckej linke. V poslednom desaťročí 13. storočia sa ešte podarilo uchrániť uhorskú korunu pred cudzím vplyvom dosadením kráľa Ondreja III., príbuzensky už hodne vzdialeného od priamej nástupníckej línie.
Po jeho smrti nadobudol boj o uhorský trón nečakané rozmery nielen medzi jednotlivými pretendentmi, ale aj medzi jednotlivými oligarchami podľa toho, na stranu ktorého pretendenta sa pridali. Do tohoto boja sa dosť angažovane zapojila aj vysoká cirkevná hierarchia. Z rozháraných pomerov vyšlo aj niekoľko korunovácií.
V celej tejto chaotickej situácii prebiehala na tú dobu nevídaná diplomacia. Pápežská kúria pokračovala v sledovaní uhorských pomerov aj ďalej. Domáce duchovenstvo bolo opomínané. Na cirkevné miesta sa dostávali osoby cudzieho pôvodu. Tento trend sa zámerne presadzoval aj v štátnej správe. Cudzincami boli obsadzované predovšetkým zodpovedné miesta v štátnej správe. Župani hraničných žúp boli z bezpečnostných dôvodov obsádzaní ľuďmi tzv. vhodného pôvodu, čím sa rozumie oddanými anjouovskej politike. Tá istá tendencia sa presadzovala aj pri obsadzovaní biskupských sídiel. Na začiatku 14. storočia to bolo obzvlášť dôležité pre rozháranosť pomerov, zapríčinených bojom oligarchov o moc nad svojimi domíniami. Anjouovci keď chceli mať z politického hľadiska lukratívne domínium, museli v prvom rade zachovať celistvosť Uhorska a potom posilňovať nižšie stupne riadenia. V tomto im výdatne pomáhala pápežská kúria, ktorá z hľadiska správneho kurzu vývoja cirkvi v Uhorsku mala najväčšiu zábezpeku v Anjouovcoch. U tých sa mohla spoľahnúť na to, že nemusela mať obavu o nežiadúce výkyvy. Z toho dôvodu malo anjouovské pôsobenie v Uhorsku mimoriadny význam pri udržaní celistvosti Uhorska.
O vyberaní desiatkov v Uhorsku do roku 1332 toho vieme pomerne málo. Určite nebolo ani dobre organizované, ani robené s veľkým pochopením kráľov. Kráľ Karol povolil riadne vyberanie až roku 1332, keď dosiahol, že jedna tretina vybraných desiatkov zostane doma na podporu boja proti domácim ohrozovateľom viery. Kolektori prišli už roku 1331. Vyberať začali až roku 1332 s relatívne dobre premyslenou organizáciou. Na čele celej organizácie boli dv
Stopy dávnej minulosti 8
Dostupné aj v atraktívnej kolekcii za výhodnú cenu!
Kniha rozpráva o vzniku Osmanskej ríše, o vstupe Turkov do Uhorského kráľovstva a o prvej fáze uhorsko-osmanských vojen za sultána Sulejmana. Začína sa katastrofálnou porážkou a smrťou Ľudovíta II. v bitke pri Moháči a nástupe Habsburgovcov (po víťazstve nad Jánom Zápoľským) na uhorský trón. Ďalej hovorí o tureckých výpravách proti Viedni a rozdelení niekdajšieho Uhorského kráľovstva na tri časti: turecký pašalik, Kráľovské Uhorsko a Sedmohradské kniežatstvo. Najviac priestoru venuje osmanským útokom na územie dnešného Slovenska. Končí sa smrťou sultána Sulejmana pod Szigetvárom a nasledovným edirnským mierom.
Na stiahnutie
14,20 €
dostupné aj ako:
Právo na lásku
Jana Pronská, jedna z najúspešnejších slovenských spisovateliek, už celé roky prináša svojim čitateľom podmanivé romance, úzko späté s našou históriou. Vo svojom najnovšom, dvadsiatom románe nás opäť zavedie na stredoveké hrady a kráľovské dvory, kde sa odohráva strhujúci príbeh zakázanej lásky.
Bývalá dvorná dáma Bianka nemá v manželstve s veľmožom Mikulášom Révaiom na ružiach ustlaté. Pán Blatnice je surový ukrutník, ktorý nepozná zmilovanie. Manželku drží na hrade ako vo väzení a jediné, na čom mu záleží, je splodenie dediča. Preto sa mu ani trochu nepáči, že uhorský kráľ Ladislav pozve Bianku na hrad Sklabiňa, aby počas poľovačky robila spoločnosť manželke francúzskeho veľvyslanca. Medzi hosťami je aj mladý rytier, kapitán veľvyslancovej stráže Damien d´Ansacq, ktorého Bianka Révaiová očarí na prvý pohľad. Ani mladej žene nie je galantný rytier ľahostajný, no rokmi zakorenený strach z manžela jej bráni, aby mu dala čo i len najmenšiu nádej.
Situácia sa však zmení, keď Bianku na príkaz palatína Imricha Peréniho vyšlú na francúzsky dvor, aby sa načas stala dvornou dámou Anny de Foix, budúcej uhorskej kráľovnej, a pripravila ju na život v jej novej domovine. Počas cesty do Francúzska, ktorá sa pre mladú ženu zmení na boj o holý život, v Bianke postupne začína klíčiť odvaha čeliť chybám z minulosti, ktoré jej vzali slobodu a spútali dušu. Podarí sa ju však Damienovi presvedčiť, že plameň, čo im obom horí v srdci, sa už nedá uhasiť a že aj ona má právo na lásku?
dostupné aj ako:
Barbora Celjská - Čierna kráľovná - 2. vydanie
Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela, Žigmunda Luxemburského. Barbora. „Čierna kráľovná“ alebo „nemecká Messalina“ je známa skôr ako podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, než ako skutočná historická osobnosť. Napriek tomu, že bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a poldruha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala až doteraz mimo pozornosti historikov.
Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nesporne pozoruhodnej žene – kráľovnej. Čierna kráľovná je svojským pokračovaním Dvořákovej knihy Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský), knihy, ktorá sa dočkala štyroch vydaní na Slovensku i v zahraničí.
Osídlenie Ostrihomskej stolice v stredoveku
Podobne ako predchádzajúce diely tejto edície, venujúce sa Novohradu a Tekovu, sa aj región, prezentovaný v tejto knihe, dá bezpochyby zaradiť k tým, ktoré sa v dielach doterajších slovenských historikov prakticky neskúmali. Ostrihomská stolica, i napriek tomu, že rozlohou patrila medzi najmenšie v celom Uhorsku, pritom hrala dôležitú úlohu nielen v rámci dejín podunajského priestoru, ale s Ostrihomom ako sídlom uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa, a jedným z trojice miest, ktoré tvorili tzv. medium regni (centrum kráľovstva), aj v dejinách celého dnešného Slovenska.
Kniha tak prináša v slovenčine vôbec po prvýkrát spracované dejiny hradného kopca, kde na mieste starej rímskej pevnosti a – vzhľadom k pomenovaniu Střěhom zrejme aj veľkého slovanského hradiska – vzniklo najprv sídlo najstarších Arpádovcov, kde sa narodil prvý uhorský kráľ Štefan, a neskôr cirkevné centrum s veľkolepou katedrálou, sídlom prvej uhorskej arcidiecézy.
Rovnako sú spracované aj dejiny pôvodného sídla na brehu Dunaja, tzv. kráľovského mesta Ostrihom, ohraničeného veľkou vodnou priekopou, tiež „Nového Mesta“, ktoré ako protiváhu dal priamo pod hradom postaviť arcibiskup, a ďalších dedín a mestečiek nielen pred a za spomínanou priekopou, ale aj v širšom okolí Ostrihomu, tak v naddunajskej (územie dnešného Slovenska), ako aj zadunajskej časti územia stolice.
Cieľom práce bolo na základe primárnych prameňov a ich edícií zostaviť čo najdetailnejšiu sídliskovú mapu regiónu. Kniha ďalej opisuje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy a iné) či jeho cestnú sieť. Hlavnú kapitolu tvorí prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnej slovníkovej forme zhrnuté dejiny sídelných jednotiek, ktoré ležali na území Ostrihomskej stolice.
Samostatné podkapitoly a heslá patria kláštorom a pre tento región špecifickým kolegiátnym kapitulám (v celkovom počte 12), ako aj hradom a hrádkom, ktorých písomné pramene zachytávajú celkovo 5.
Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 132 základných a ďalších 14 sporných lokalitách. Celkovo 8 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, a 2 sídla mali dlhodobejší mestský charakter.
Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej miestnej šľachty v celkovom počte 56 šľachtických rodov (bonusom je potom zoznam obyvateľov kráľovského mesta Ostrihom), za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie.
Kniha je koncipovaná predovšetkým ako faktografická databáza s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť informácií, a môže byť využiteľná nielen pre ďalšie skúmanie na lokálnej úrovni (napríklad monografie obcí), ale aj ako užitočný zdroj informácií pre syntézy s celoslovenským či dokonca celouhorským záberom, ktoré doposiaľ Ostrihomskej stolici vzhľadom na chýbajúcu prácu tohto typu venovali len veľmi málo pozornosti.
Slovensko v Československu 1918-1939
Vznik československého štátu roku 1918 a nasledujúce medzivojnové dvadsaťročie predstavujú v moderných dejinách Slovenska mimoriadne dôležitú, možno povedať že prelomovú a historicky nezastupiteľnú epochu. Slovenský národ, ktorý najmä od rakúsko-uhor
ského vyrovnania roku 1867 začal čoraz väčšmi hospodársky i kultúrno-vzdelanostne zaostávať za vyspelejšími časťami Habsburskej ríše i samotného Uhorska a podľa posledného scítania ľudu v Uhorsku roku 1910 počet jeho príslušníkov klesal už nielen rel
atívne, ale aj v absolútnych číslach, sa ocitol v jeseni 1918 na prahu vskutku nového života...
Milan Zemko, Valerián Bystrický
Na sklade 1Ks
13,88 €
14,61 €
Kárpáthy Zoltán
Az Egy magyar nábob folytatása. Ádáz cselvetés a Kárpáthy vagyon megszezéséért.
Na stiahnutie
2,82 €
Civitas nostra Bardfa vocata
Civitas nostra Bardfa vocata naše mesto zvané Bardejov. Takto nazval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou toto významné pohraničné sídlisko v listine z roku 1320, ktorou udeľoval novým osadníkom a pôvodnému obyvateľstvu dôležité výsady a práva. Počas nasledujúceho polstoročia prešiel Bardejov dynamickým hospodárskym a spoločenským vývojom a stal sa súčasťou elitnej skupiny slobodných kráľovských miest. Akú úlohu v tomto vývoji zohrávala mestská správa, kto boli jej predstavitelia a aké boli ich kompetencie vo vzťahu k panovníkovi, cirkevným predstaviteľom, alebo mestskému obyvateľstvu? Tieto a ďalšie témy súvisiace s vývojom mestskej správy prináša predložená monografia. Autorka sa v nej zaoberá kompetenciami richtára a prísažných, činnosťou mestskej kancelárie a notára, pôsobením mestských vyslancov a špehov a fungovaním mestskej farnosti. V knihe nájdete informácie o tom, prečo Bardejov nemal vlastného kata, kedy a ako prebiehala voľba richtára, prečo mesto zamestnávalo puškára, alebo ako fungovala mestská diplomacia. Súčasťou knihy sú fotografie unikátnych archívnych prameňov, z ktorých autorka čerpala pri svojom výskume stredovekých dejín Bardejova.
Uhorsko a Prešporok očami našich predkov
Na slovenský a český knižný trh sa práve v týchto dňoch dostáva výnimočná, rozsiahla, výpravná publikácia - „Uhorsko a Prešporok očami našich predkov“. Z historického hľadiska ide o významný počin jej autora Jozefa Maholányiho, ktorý na vyše 1400 stranách ponúka čitateľovi veľmi zaujímavou a aj pre laika prijateľnou formou, komplexný obraz Uhorska a Prešporka hlavne z obdobia 17. a 18. storočia. Pútavý text dopĺňa bohatá obrazová dokumentácia, ktorú tvorí vyše 3100 obrázkov a dobových, aj súčasných fotografií. Kniha je zaujímavá nielen svojim bohatým historickým obsahom, ale aj svojou historickou vizážou. Elegantná tvrdá väzba s rozmermi 23,6 x 32,6 x 8,15cm, v hnedo – zlatom prevedení so zlatými kovovými rohmi, má ručne robený francúzsky chrbát s piatimi väzmi. Vnútro tvorí knižný blok s troj-strannou zlatou oriezkou, zlatým kapitálikom a tromi lacetkami. Kniha je už len svojim výzorom, luxusným doplnkom akéhokoľvek interiéru. Napriek tomu, urobil vydavateľ všetko pre to, aby maloobchodná cena knihy, umožňovala jej sprístupnenie čo najširšej čitateľskej obci a mala tak možnosť, svojou prítomnosťou, obohatiť čo najviac rodinných domácností na Slovensku aj v Čechách. Pre ostatné európske trhy sa kniha pripravuje aj v anglickej, nemeckej a maďarskej jazykovej mutácii.
Sablimage - náhradný piesok
Mini kufor obsahujúci 22 nádob s farebným pieskom.
UPOZORNENIE: Nevhodné pre deti do 3 rokov. Obsahuje malé časti. Nebezpečenstvo udusenia.
O mapách
Prvý slovenský inžinier a otec slovenskej kartografie. Autor podrobných máp slovenských žúp, blízky spolupracovník Mateja Bela. Cisár Karol VI. poveril Mikovíniho, aby kartograficky spracoval celé Uhorsko a svoju prácu vydal knižne. Jeho mapy jednotlivých uhorských stolíc boli uverejnené v Belových Notíciách, monumentálnom historicko-geografickom diele o Uhorsku. Ponúkame čitateľom dva Mikovíniho texty: Príhovor čitateľovi o svojich mapách a O spôsobe zostavovania miestopisných máp Uhorska. Klasika zo Zlatého fondu SME.
Na stiahnutie
2,45 €
Gregor František Berzeviczy: Životný príbeh uhorského osvietenca zo Spiša
Kniha približuje život uhorského osvietenca, národohospodára a ekonóma európskeho významu Gregora Františka Berzeviczyho (*1763 – †1822), rodáka z Veľkej Lomnice, ktorý počas svojej cesty po západnej Európe získal množstvo cenných poznatkov a skúseností. Tie sa napriek zložitej politickej situácii pokúšal aplikovať v Uhorsku. V súčasnosti je známy hlavne svojimi národohospodárskymi a sociálno-ekonomickými prácami. Celkovo Berzeviczy napísal množstvo diel, pričom zoznam tých najznámejších, či už vydaných, alebo rukopisov je uvedený i v tejto knihe.
Publikácia ponúka predovšetkým pohľad do jeho osobného života, ktorý môžeme sprvoti pozorovať hlavne na základe početných listov. Nepokorili ho ani viaceré životné nezdary, naopak, o to väčšmi sa pokúšal zlepšiť kvalitu života svojich krajanov. Sám išiel príkladom hoci aj tým, že sa v Uhorsku pokúšal o zavedenie využívania rašeliny na vykurovanie. Počas svojho života spoznal množstvo významných osobností, z ktorých mnohé sú širokej verejnosti menej známe. Súčasťou publikácie sú preto krátke životopisy niektorých uhorských vzdelancov, s ktorými sa mal možnosť Gregor Berzeviczy osobe stretnúť.