Hľadanie: Oneskorene reportaze
zobraziť:
Spev sirén
Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny. Podáva jej brutálne zemitý príbeh, ktorého ďalšie kapitoly sa píšu dodnes. Aj preto sa na ňu musíme začať pozerať inak. Bez ružových okuliarov, bez pátosu a mýtov, ktorými je opradená.
Tomáš Forró pracuje na celej šírke frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch i hladujúcimi civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Z novinára sa postupne zmenil na humanitárneho dobrovoľníka a neskôr – na priameho účastníka bojových operácií.
Kniha Spev sirén však nie je chronológiou bojov, ani výpočtom hrdinstiev či krutostí jednej či druhej bojujúcej strany.
Je to bolestivo úprimná sonda do sveta za našimi východnými hranicami. Navštívime v nej všetky bojiská ukrajinského konfliktu, ktoré zažijeme očami ich priamych účastníkov. Či už ide o zanietených bojovníkov alebo dezertérov, kolaborantov a vlastencov, obetí bombardovania i tých, čo rabujú domy a rozkrádajú humanitárnu i vojenskú pomoc.
Spoznáme život na územiach okupovaných ruskou armádou, dilemy obyvateľov miest, ktoré sa postupne menia na ruiny, aj vražedné operácie partizánov hlboko v tyle nepriateľa.
Precítime hlad, zúfalstvo i bezmocnú nenávisť, ale tiež čriepky ľudskosti, spolupatričnosti a nádeje, ktorá prežíva aj tie najhoršie okamihy.
To však zďaleka nie je všetko. Tomáš Forró vďaka dôkladnej práci v teréne prináša doteraz neznáme udalosti a informácie, ktoré ukážu príbeh ukrajinskej vojny z úplne novej perspektívy.
Čo hľadali ruskí generáli v rádioaktívnych poliach Černobyľu? V čom pochybila tajná služba pri plánovaní invázie? A ako sa v tieni vojny mení celá ukrajinská spoločnosť? Aj o tom je reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén.
dostupné aj ako:
Impérium
Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989-1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci. Autor s geniálnou intuíciou vystihol problémy, ktoré doteraz ovplyvňujú a zrejme ešte dlho budú ovplyvňovať vývin v tejto krajine, ktorá nám z mnohých, aj veľmi súčasných dôvodov, nemôže byť ľahostajná. Kapuściński dokáže nájsť práve tie detaily, ktoré majú nadčasovú platnosť, dokáže ich začleniť do dlhodobej historickej perspektívy, a tak svoje reportérske videnie povýšiť na filozofiu dejín.
dostupné aj ako:
Svedectvo o živote v KĽDR
Dianie v Severnej Kórei ostražito sledujú médiá a politici po celom svete, aj napriek tomu sa k nám z tejto krajiny dostáva len veľmi obmedzené a cenzurované množstvo informácií. Kniha koreanistky Niny Špitálnikovej, ktorá prináša sedem rozhovorov so severokórejskými utečencami, preto predstavuje mimoriadne cenný a unikátny príspevok k poznaniu jedného z najtuhších autokratických režimov na svete.
Životné osudy siedmich spovedaných severokórejských utečencov sú mimoriadne pestré. V knihe prehovorili ako tí, ktorí proti režimu dlhodobo revoltovali, tak tí, ktorí s ním sympatizovali, ako aj tí, ktorí boli zvyknutí na blahobyt, tak tí, ktorí sa museli celý život oháňať, aby sa aspoň občas najedli. Vďaka rozmanitosti spovedaných osôb majú čitatelia jedinečnú možnosť nahliadnuť pod rúško severokórejského režimu, poznať mentalitu Severokórejčanov a ich každodennosť, a to z mnohých uhlov.
Ako funguje severokórejská indoktrinácia? Čo pre tamojších obyvateľov znamená trojica zbožštených vodcov? Aký je rozdiel medzi životom na dedine a v meste? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nájdete odpoveď v strhujúcich výpovediach siedmich silných osobností, ktoré sa rozhodli riskovať vlastný život, ujsť z KĽDR – a poznať slobodu.
Povedal mi veštec
Slávnemu talianskemu reportérovi Tizianovi Terzanimu povedal hongkonský veštec, že v roku 1993 bude ohrozený jeho život a mal by sa vyhnúť lietaniu. Rozhodol sa preto, že do lietadla nenastúpi a bude cestovať ako dávni objavitelia. Pešo, loďou, autobusom, autom či vlakom po celej Ázii.
V tejto knihe nájdete Barmu, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, Čínu či Mongolsko videné z tých najnezvyčajnejších uhlov. V každej z týchto krajín hľadal veštcov, jasnovidcov či šamanov, vďaka čomu sa s čoraz väčším porozumením ponáral do dávnych zvykov, ohrozených agresívnou západnou civilizáciou. Z jeho nespočetných ciest, ktoré absolvoval v priebehu roka vznikla unikátna reportážna kniha Povedal mi veštec.
Veľký poľský reportér Ryszard Kapuściński o tejto knihe povedal: Výnimočná kniha napísaná v duchu najlepších tradícií literárnej reportáže. Knižka hlboká, bohatá, nasiaknutá veľkou múdrosťou.
Moje rozhodnutie sa ukázalo ako veľmi dobré a rok 1993 bol jedným z najzaujímavejších v mojom živote, povedal neskôr Tiziano Terzani. Predpovedali mi smrť, no ja som začal znovu žiť.
Kniha Povedal mi veštec vychádza v preklade Alexandry Kučmovej.
dostupné aj ako:
Poľská škola reportáže – Limitovaná m...
Limitovaná medená edícia – Poľská škola reportáže, vám prináša troch predstaviteľov legendárnej redakcie tzv. Veľkého formátu Gazety Wyborczej. Výber autorov predstavuje tri rozdielne prístupy, metódy reportérskej práce, tri rôzne literárne rukopisy a tri rôzne regióny. Izrael a Palestínska autonómia, Bosna a Hercegovina, stredná Európa. Dizajn balenia z dielne Pavlíny Morháčovej a spracovanie nadväzuje na edíciu Prekliati reportéri. Čitateľ, ktorý ešte nemal príležitosť zoznámiť sa s poľskou školou reportáže, môže v jednom balení získať nielen prierez reportážnou literatúrou, ale taktiež limitované balenie. Prečo kupovať postupne, keď naši čitatelia potvrdzujú závislosť na reportážach. Kto prečítal čo i len jednu reportážnu knihu, nedokáže odolať a siaha po ďalších. Medená edícia nie je určená len tým, pre ktorých je určujúce – to musím mať, ale aj pre tých, ktorí radi obdarujú svojich blízkych zdieľaním rovnakých hodnôt, vnímaním sveta okolo nás a lepším pochopením súčasného diania. Bibliofilom a zberateľom prezradím, že nasledovať bude strieborná a zlatá edícia.
Paweł Smoleński – Oči zasypané pieskom
(*7. júl 1959, Varšava), poľský novinár, reportér a spisovateľ. V súčasnosti je Paweł Smoleński považovaný za jedného z najlepších novinárov venujúcich sa problematike Blízkeho východu. V knihe Oči zasypané pieskom sa môžete zoznámiť s najdôležitejšími črtami poľskej školy reportáže a charakteristickými znakmi textov Pawła Smoleńského. Tými sú predovšetkým objektivita, ktorú si však nemôžeme zamieňať s neutralitou. Smoleński neponecháva ani zrnko pochybností, na ktorej strane sú jeho preferencie a empatia. Hoci sa rozpráva so všetkými, snaží sa každého pochopiť, cítime, že má rád poctivých, ušľachtilých a pravých ľudí, bez ohľadu na to, či sú Palestínčania alebo izraelskí Židia.
W. L. Tochman – Akoby si kameň jedla
(*12. apríl 1969, Krakov). Svoje reportérske kroky smeruje tam, kde zlyhala spoločnosť, kde sa susedské spolunažívanie mení na genocídu alebo občiansku vojnu. Prináša svedectvo z Rwandy, Bosny a Hercegoviny alebo z tábora sýrskych utečencov Zaatari v Jordánsku. Je jedným zo zakladateľov Inštitútu reportáže, kde prednáša o poľskej reportážnej škole a súčasne vedie vydavateľstvo Dowody na Istnienie. Za knihu Akoby si kameň jedla bol zaradený medzi finalistov literárnej ceny NIKE a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International.
Lidia Ostałowska – Cigán je Cigán
(*1954, Varšava). Prednáša v Inštitúte reportáže vo vo Varšave, spolupracuje s rómskym štvrťročníkom Dialóg – Pheniben, ktorý vychádza v Osvienčime. Pre témy svojich reportáži si vyberá tých, ktorí to majú najťažšie. Píše o ľuďoch vytlačených na okraj spoločnosti, často sú to národnostné či etnické menšiny, mládež rôznych subkultúr. Veľmi silné puto ju spája s Rómami. V roku 2000 napísala knihu reportáží Cigán je Cigán o osudoch Rómov v krajinách strednej a východnej Európy po páde socializmu. Jej reportážna kniha Farby wodne (Vodné farby) z roku 2011 bola nominovaná na Ocenenie Ryszarda Kapuścińského za literárnu reportáž, na cenu Záruky Kultúry 2012 a na literárnu cenu Nike 2012 (najvýznamnejšie literárne ocenenie v Poľsku) a získala cenu Varšavskej literárnej premiéry.
Vypredané
33,25 €
35,00 €
Život na tekutých pieskoch
“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023.
Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať.
Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.
dostupné aj ako:
Vojna a trest
Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. Autor bestselleru Všetci mocní Kremľa, sa vo svojej najnovšej knihe zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia.
Michail Zygar nás už toho o Rusku naučil veľa. Vďaka nemu vieme, kto v Kremli ťahá za nitky, aká bola cesta od imperializmu ku komunizmu i ako s tým všetkým súvisí Putin. Dvadsiaty štvrtý február 2022 však prekvapil aj jeho.
Podstatnú časť svojej knihy Všetci mocní Kremľa napísal u kamarátky Nadje v ukrajinskej Buči. Nadja sa s ním dnes už nerozpráva, pretože si myslí, že je imperialista, ako všetci ostatní Rusi a Rusky. Túto knihu napísal aj preto, aby Nadji dokázal opak.
Zygarova najnovšia kniha Vojna a trest je o mýtoch a o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí sa po svojej smrti stali obeťami nemilosrdnej „dejinnej logiky“ slúžiacej potrebám mocných. A zároveň je aj o našich súčasníkoch. O Volodymyrovi Zelenskom, ktorého vnímame ako skutočného, no čoskoro sa aj z neho stane nesmrteľný hrdina. A je aj o Vladimirovi Putinovi, z ktorého sa už počas jeho života, stal symbol nadpozemského, univerzálneho zla. Ako presne sa to stalo? To je otázka, ktorú si kladie Michail Zygar.
Ako novinár robil Zygar viackrát rozhovory s prezidentom Zelenským a mal prístup k mnohým významným hráčom – od politikov až po oligarchov. Ako expert na Putinove nálady a správanie strávil roky študovaním plánov Kremľa týkajúcich sa Ukrajiny a v tejto knihe prehľadne a chronologicky vysvetľuje, ako sme sa dostali až sem.
Napriek tomu nejde len o dejiny Ukrajiny a zatiaľ krátku históriu prebiehajúcej vojny. Skôr ide o detektívny príbeh podaný z pohľadu páchateľa, o kroniku toho, ako Rusko počas posledných piatich storočí utláčalo Ukrajinu. Ako sa impérium snažilo o vychovanie lojálnych elít, ale v konečnom dôsledku aj tak nedokázalo potlačiť živú ukrajinskú spoločnosť.
Táto kniha nedokáže napraviť minulosť ani prítomnosť, ale môže zmeniť budúcnosť.
Kniha Michaila Zygara Vojna a trest vychádza v preklade Samuela Marca.
dostupné aj ako:
Naše těla, jejich bojiště
Strhující reportáže o jedné z nejdrastičtějších válečných zbraní — sexu
Válka zasáhne každého. Obzvlášť krutě a tvrdě však dopadá na ty nejslabší a nejzranitelnější. A to nejen ve svých nepřímých důsledcích, ale naopak cíleně a s jasným záměrem morálně a lidsky rozložit, zastrašit, ponížit, nebo dokonce vyhladit celé části obyvatelstva. Řeč je o znásilnění a dalších formách sexuálního násilí, které armády, milice a teroristické skupiny celého světa využívají jako strategické zbraně.
Proslulá britská novinářka Christina Lamb pokrývá jako reportérka válečné konflikty už přes tři desetiletí. Zpovídala ženy, které „pro potěchu“ věznili Japonci během druhé světové války. Ženy, které zažily sexuální mučení argentinskou juntou v roce 1976. Ženy, které znásilňovali barmští vojáci během genocidy Rohingů v roce 2017. Ženy, které se dostaly do rukou Boko Haram či ISIS. Ženy, které dopadly válečné zločince z Bosny. Lamb v knize Naše těla, jejich bojiště vypráví příběhy hrůzy, utrpení i hrdinství a zároveň upozorňuje na často opomíjený, avšak o to strašnější aspekt války.
dostupné aj ako:
Donbas - Svadobný apartmán v hoteli Vojna
Autorská reportážna kniha o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.
"Pravda býva často menej uveriteľná než fikcia, pretože vymyslený príbeh sa musí riadiť pravidlom pravdepodobnosti, kým ten pravdivý nie. Táto poučka amerického spisovateľa Marka Twaina platí do bodky pre knihu pôvodných reportáží, ktorej autorom je Tomáš Forró. Je plná neuveriteľných, ale pravdivých príbehov, ktoré prežili - a naďalej prežívajú - ľudia v ukrajinskom Donbase, spustošenom vojnou.
Tomáš Forró dokázal to, čo sa žiadnemu inému novinárovi nepodarilo: získal si dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán, ktorí ho vzali k sebe, do zákopov aj do bytov, kde s nimi prežíval bombardovanie a kde mu rozprávali svoje osudy.
Na počiatku bol autorov zámer pokúsiť sa porozumieť záhade, ako vzniká vojna, pochopiť korene zla. Túto záhadu sa mu podarilo rozlúštiť, ale podarilo sa mu ešte oveľa viac: napísať strhujúci ľudský príbeh, ktorý je natoľko nepravdepodobný, že môže byť len pravdivý." (Martin M. Šimečka)
dostupné aj ako:
Ľudia Ukrajiny (Každý má svoj vojnový príbeh)
Kniha reportáží Ľudia Ukrajiny rozpráva príbehy neobyčajných ľudí a komunít, ktorým do života zasiahla najväčšia agresia v Európe od druhej svetovej vojny. Sú to príbehy obrovského odhodlania ľudí Ukrajiny nie iba prežiť, ale vytrvať a žiť. Hoci sú neraz v tme a okolo nich hučia sirény, streľba a bomby.
Reportáže publicistu Branislava Ondrášika dopĺňajú desiatky snímok od oceňovaného fotografa Michala Burzu, ktorý za titulnú fotografiu knihy získal Slovak Press Photo.
Obaja prinášajú príbehy z takmer dvadsiatich ukrajinských miest a obcí, ktoré zachytili počas roka 2022. Hovoria o poštároch, železničiaroch, študentoch, hekeroch, ktorí čelia ruskej agresii v kybernetickom priestore, o LGBTI+ ľuďoch, ktorí sú súčasťou ukrajinskej armády, o komikoch, humanitárnych pracovníkoch či o ľuďoch starajúcich sa o domáce zvieratá, ktorých majitelia zomreli alebo museli utiecť.
Je to kniha o malých i veľkých hrdinstvách ľudí, ktorí nedržia v rukách samopaly, ale bojujú s rovnakou odvahou ako vojaci na fronte. Aj oni riskujú svoje životy. Spoznajte ich tváre a dramatické príbehy v knihe Ľudia Ukrajiny.
Temnota
Dielo novinára a fotografa Jána Greša TEMNOTA predstavuje súbor reportáží, ktoré boli uverejnené vo viacerých slovenských novinách a časopisoch.
Ide o skutočné, vo väčšine prípadov mimoriadne pohnuté príbehy ľudí, ktorých osud zmenili posledné mesiace druhej svetovej vojny, ale o nič milosrdnejšie k nim neboli ani päťdesiate roky s nezmyselným šikanovaním, najmä v súvislosti s násilným združstevňovaním.
Autor tiež odhaľuje málo známe okolnosti vysťahovania obyvateľov východoslovenských dedín na územie Sovietskeho zväzu a ich nezlomné úsilie o návrat do svojej vlasti.
V niekoľkých reportážach sa dotýka aj odtrhnutia dvadsiatich siedmich spišských a oravských obcí, ktoré boli už dvakrát pričlenené k Poľsku, pričom tamojší obyvatelia sa odjakživa cítili a cítia Slovákmi. Za svoje národné presvedčenie mnohí z nich zaplatili životom. Zbierku reportáží uzavierajú príbehy mladých dievčat, ktoré sa z cudzej i vlastnej viny dostali na šikmú plochu.
Na východ od západu
Hľadali mier a slobodu v krajine, ktorá sa kúpala v krvi. Utekali pred konzumným spôsobom života, aby napokon ďaleko na východe pomohli stvoriť len novú verziu západu. Veľká hipisácka cesta je plná paradoxov i zákrut, ale aj rôznorodých ľudských osudov.
Vojnový reportér Wojciech Jagielski prináša na prvý pohľad tichú a pokojnú knihu. Jeho hrdinami sú hipisáci a veční hľadači, ktorí ďaleko od domova hľadajú zasľúbenú zem. Chrbticou jeho najnovšej knihy Na východ od západu je totiž veľká cesta do Indie za mýtickou krajinou Šangri-La.
Kamal opustila Varšavu s jedným jediným ruksakom. Netúžila po dvoch vysokých školách, byte ani kariére novinárky. Vybrala si Indiu, krajinu, v ktorej je najväčšou hodnotou dosiahnutie duchovnej rovnováhy. Dnes si už svoj predošlý život nepamätá, hoci jej stále neodbytne klope na dvere.
Zo západu utiekol aj hipisák známy pod prezývkou Svätý. Jeho život napĺňala voľná láska, drogové seansy, stretnutia s rôznymi sektami, ako aj hedonistické spoločenstvá na plážach Góy. Všade hľadá len jediné - šťastie, ktoré mu však stále uniká pomedzi prsty. A zrazu sa musí vysporiadať aj s vlastným pokročilým vekom.
India nie je ostrov vytrhnutý z kontextu ľudských dejín. Stvorili ju konflikty, vojny aj britská kolonizácia. A zatiaľ čo zo západu sa sem náhlili mierumilovní hľadači šťastia, opačným smerom utekali ľudia, ktorých konflikty v Pakistane, Afganistane či Iráne pripravili takmer o všetko. Vedľa seba tu stoja dva vysnívané svety. Tí zo západu túžia po východnom pokoji, tí z východu zas po konzume na západný spôsob.
Kniha Wojciecha Jagielského je nezvyčajným pohľadom na vzdialený a neznámy východ. Je to kniha plná nádeje, ale aj trpkých sklamaní a bolestivých paradoxov.
Výnimočná reportážna kniha Na východ od západu vychádza v preklade Juraja Koudelu.
dostupné aj ako:
Príhody tuláka po Slovensku
Text tejto knihy vznikol počas mesačného putovania Martina M. Šimečku Slovenskom. Reportáž bola publikovaná v Denníku N a u čitateľov vzbudila veľkú pozornosť, preto sme sa rozhodli vydať ju aj knižne.
Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportáž, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom hlavnú úlohu zohrala náhoda. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. „Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel,“ píše Petr Koubský v úvode knihy. Ten prvý sa podľa neho pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície a zaoberá sa skôr vnútornými než vonkajšími dojmami. Málo fotografuje, trochu premýšľa, riadi sa náhodou, môže sa stratiť.
Aj Šimečka niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé.
“Zablúdenie je rovnako ako putovanie jedna z najstarších ľudských skúseností. Dnes väčšinou blúdime vo svojich dušiach, stratení v hodnotovom chaose, ale úzkosť je rovnaká, ako keď sa stratíte v lese. V jednom okamihu prídete o základnú istotu o tom, kto a kde práve ste.
Zablúdenie má svoje fázy a ja som sa ocitol v tej, keď si zblúdilec odmietne pripustiť, že sa ním práve stal.”
Čo sa varí v Kremli
Prečo s posledným ruským cárom Mikulášom II. zastrelili aj jeho kuchára? Čo sa varilo prvým likvidátorom černobyľskej katastrofy? A kto dal Gagarinovi pred odletom do kozmu vypiť pohár mlieka? Spoznajte Rusko cez kuchynské dvere vo vynikajúcej kulinárskej reportáži Witolda Szabłowského!
Po úspešnej knihe Ako nakŕmiť diktátora prichádza poľský reportér Witold Szabłowski s jej voľným pokračovaním. Tentoraz vo svojej kulinársko-reportážnej knihe nazerá pod pokrievku Ruska a bývalého Sovietskeho zväzu.
Szabłowského kniha Čo sa varí v Kremli vám prezradí, čo jedával Stalin na svojej tajnej dači neďaleko Moskvy, čo sa pieklo v peciach obliehaného Leningradu či aké bolo prvé jedlo vodcov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska po rozpade ZSSR. Szabłowski nám však ponúka aj niekoľko „receptov“ z obdobia veľkého ukrajinského hladomoru a v špeciálnom predslove k slovenskému vydaniu nás pozýva „do kuchyne“ v obliehanej mariupoľskej fabrike Azovstaľ.
Spoznajte Rusko, krajinu, ktorá buduje svoju moc nožom, naberačkou, vidličkou a... hladom. Asi nie je náhoda, že v krajine, v ktorej sú ľudia zo všetkého najviac kŕmení propagandou, je prezidentom a neobmedzeným diktátorom práve vnuk kuchára – Vladimir Putin.
dostupné aj ako:
Biele. Ľadové ostrovy Špicbergy
Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu.
Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo. Slnko sa sotva dotkne horizontu, a hneď sa zase ako lopta odrazí na nebo. Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Tma pri rannej káve je rovnaká ako pri večeri. Ako sa tu dá žiť? O tom nám porozpráva poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska vo svojej mrazivej reportážnej knihe Biele s podtitulom Ľadové ostrovy Špicbergy.
Ľudia na Špicbergoch sú rovnakí, ako všade inde. No predsa máme pocit, ako keby sme sa ocitli na inej planéte. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem predovšetkým za prácou - do kraja bez kompromisov a bez zľutovania, kde sú si pred mrazmi všetci rovní. Wiśniewska žije s nimi a s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov. Uhoľné bane. Opustené osady. Hotely. Medzinárodná banka semien.
Reportážna knižka Biele je výnimočnou kronikou tohto odľahlého miesta i jeho obyvateľov.
Vychádza v edícii Prekliati reportéri v preklade Slavomíra Bachuru.
dostupné aj ako:
Bratislava, moja láska
Milovaná i zatracovaná. Krásavica na Dunaji i doráňaná metropola, ktorá prišla o poriadny kus svojej histórie. Taká je naša Bratislava. Vidieť na nej chyby a nedostatky, to je ľahké, a vidíme ich aj my, rodení Bratislavčania. Napriek tomu ju milujeme a nedáme na ňu dopustiť. Táto knižka je plná príbehov, zážitkov, zaujímavostí a fotografií, ktoré v uliciach Bratislavy postretli novinára a fotografa Andreja Ďuríčka za uplynulé tri desaťročia. Jednotlivé kapitoly v knihe vychádzajú z článkov, ktoré boli v uplynulých rokoch zverejnené na internete na stránke Bratislava, My Love. „Založil som ju s cieľom deliť sa o svoj pohľad na mesto a vzbudzovať v ľuďoch náklonnosť k nemu. S radosťou zisťujem, že v tom nie som sám. Sú nás tisíce. A medzi nimi aj známe osobnosti, ktoré špeciálne pre tento projekt poskytli rozhovory.“
Všetky Larine vojny
Kniha Všetky Larine vojny je silným príbehom jednej ženy a matky, ktorá sa rozhodla nevzdať a bojovať so životom i všetkými jeho príkoriami za každú cenu a do posledného dychu. Aká veľká musí byť láska matky k svojim synom, keď sa rozhodne celkom sama absolvovať púť do vojnou zmietanej Sýrie a žiadať syna, aby sa vrátil? A prečo na ňu musia neustále siahať krvavé pazúry vojny, keď jediné, po čom skutočne túži, je pokoj a mier?
Lara sedí v gruzínskom McDonalde, na stole pred ňou chladne čaj v papierovom poháriku a rozpráva. Rozpráva o svojom živote a o vojnách, ktoré jej neustále zvierajú prsty okolo krku. Najskôr dve čečenské, ktoré jej zmarili sny o kariére herečky, potom tá sýrska, ktorá jej ukradla dvoch synov.
Wojciech Jagielski je pozorný poslucháč a majstrovský rozprávač. Larin príbeh sa pod jeho rukami mení z reportáže na silný, takmer až shakespearovský príbeh. Pred našimi očami sa otvára farbistý život v tichej horskej doline Pankisi, dve čečenské vojny, ktoré ho prevrátia naruby i rozlúčka Lary s jej dvoma synmi, Šámilom a Rašídom, ktorí sa rozhodli hľadať šťastie v bohatej Západnej Európe.
Kniha výnimočného poľského reportéra Wojciecha Jagielskeho Všetky Larine vojny vychádza v preklade Juraja Koudelu.
Ruská päťka
Keď klub Detroit Red Wings po dvadsaťročnej mizérii začal začiatkom 90. rokov minulého storočia kriesiť hokej v americkom meste motorov znovu k životu, jeho predstavitelia i majiteľ vedeli, že jeden z najvýdatnejších prameňov talentovaných hokejistov je za železnou oponou. V Rusku. Vtedy ešte v Sovietskom zväze.
Nebolo žiadnym tajomstvom, že ruskí hokejisti chcú hrať v NHL. Tí najlepší z národného mužstva, ako aj tí najtalentovanejší z novej generácie. Len nikto nemal odvahu to nejako zorganizovať. Inými slovami: zorganizovať ich útek. Vtedy sa na scéne objavuje autor tejto knihy, novinár Keith Gave. Na požiadanie klubu sa stáva prvým poslom, ktorý informuje ruských hokejistov, že Red Wings urobia všetko pre to, aby ich dostali do Ameriky.
Čitateľ nájde v knihe množstvo detailov a zákulisných informácií tohto dramatického príbehu, o ktorých verejnosť doposiaľ nevedela. Je to svedectvo z prvej ruky od človeka, ktorý bol pri tom od prvej chvíle draftu prvých dvoch ruských hokejistov v roku 1989 až do okamihu, keď Ruská päťka zodvihla v roku 1997 nad hlavu Stanleyho pohár. A bol prítomný aj na ich čestnom kole s Pohárom na Červenom námestí v Moskve.
Ruská päťka - čiže hokejisti Sergej Fiodorov, Viačeslav Fetisov, Vladimír Konstantinov, Viačeslav Kozlov a Igor Larionov - urobila pre vzájomné vzťahy medzi Ruskom a USA viac ako diplomati za celé predchádzajúce desaťročia. Ich podiel na uvoľnení napätia medzi oboma veľkými národmi je nezmazateľný.
Nejde len o športovú knihu, ale v mnohých významoch - a možno najmä - o knihu vypovedajúcu prostredníctvom dramatického príbehu zo športového prostredia o atmosfére ideologicky znepriateleného sveta v druhej polovici 20. storočia a jej vplyve na ľudské osudy.
Nič nehovor
Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte.
Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho podrobne skúma prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť pre podozrenia z udavačstva. Bolo na tom niečo pravdy?
Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až po samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov "The Troubles" (Problémy). Táto kniha nie je len rozprávaním o jednom nekonečnom konflikte a jeho dôsledkoch. Je aj dôkladnou anatómiou strachu.
Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella. Vychádza v preklade Alexandry Strelkovej.
dostupné aj ako: