E-KNIHY - internal (virtual category)-duplicate strana 54 z 500

Alica Vodičková sa venuje astrológii takmer dvadsať rokov. Miluje jej tisícročia starú symboliku a snaží sa túto sprostredkovať ľuďom pre nich zrozumiteľnou rečou. Formou príjemne písaných fejtónov prináša pohľady, postrehy, myšlienky a príbehy o obyčajných ľuďoch. Ale aj o tom, že keď sa na chvíľu zastavíme, zapozeráme a započúvame, uvidíme (možno) dávno zabudnutú krásu symbolov, ktoré sa nám denne nežne a nehlučne prihovárajú. Okrem toho, že jednotlivé príbehy sú napísané sviežim štýlom a popretkávané láskavým humorom, môžu byť ozajstnou inšpiráciou k tomu, aby sme si dovolili vychutnávať život so všetkým, čo k nemu patrí. Podobne, ako vo svojej prvej knihe Broskyňovo-uhorkový kokteil s astrologickou príchuťou, opäť svoje texty „vložila do rámikov“ znamení zverokruhu.

Naozaj neobyčajný detektívny román! Napísal ho človek, čo do detailov pozná policajné prostredie, podsvetie i praktiky tajných služieb. Často je však ťažké rozlíšiť, kto je kto. Detektívi Krausz a Fischer z oddelenia vrážd v Meste sa pri vyšetrovaní smrti mafiána Malého Pavúka, pobočníka Miroslava Stehlíka alias Bossa, dostanú k magnetofónovej kazete, na ktorej sa nebohý Malý Pavúk dohaduje s neznámym mužom na nejakom únose. Neskôr za podozrivých okolností vybuchne auto policajta Róberta Eliáša. Ukazuje sa, že vedel niečo o spolupráci tajnej služby a mafie pri únose syna vysokého predstaviteľa Republiky... Keď do seba začínajú kusy skladačky zapadať, z Ministerstva príde rozkaz vyšetrovanie zastaviť. Autor tvrdí: " Všetky osoby, dej a miesto v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná... " A možno nie ! Autor knihy Dominik Dán / 1955 / sa dvadsať rokov zaoberá vyšetrovaním zločinu. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou " lepšou spoločnosťou " mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Z bohatých skúseností čerpá pri písaní mrazivo autentických detektívnych príbehov.

Dominik Dán sa opäť pohybuje na hranici medzi fikciou a skutočnosťou. Tretí román Beštia sa dohráva tesne po veľkých zmenách, presnejšie po nekrvavej revolúcii a amnestii v roku 1990, po ktorej sa na slobodu dostáva mnoho nenapraviteľných zločincov. Niektorí využijú pád železnej opony a opustia republiku. Za jedným z nich sa polovicou Európy tiahne krvavá stopa, ktorá sa však vracia domov. Skúsený recidivista po sebe necháva zversky zmasakrované a zneuctené telá žien, ale žiadne odtlačky prstov. Kriminalistom však prichádza na pomoc nová metóda – analýza DNA. Atraktivitu knihy zvyšujú aj zmeny perspektívy, striedavo sledujeme konanie vraha, Hlas, čo ho núti vraždiť, a snahu detektívov chytiť beštiu v ľudskej koži. Beštia časovo predchádza prvým dvom Dánovým románom Popol všetkých zarovná a Nehanebné neviniatko. Richard Krauz je v ňom začínajúcim detektívom, stretneme sa s bývalým eštebákom a budúcim siskárom Ivanom Canisom a v závere románu prichádza na Oddelenie vrážd aj Jozef „Chosé“ Fischer…

Pokračovanie úspešnej knihy Strážcovia Varadína o dobrodružstvách kapitána Báthoryho. Píše sa rok 1662. Po dvoch rokoch na tureckých galejach je z Kornela Báthoryho sotva tieň muža, ktorým kedysi bol. Zdá sa, že bezmenného otroka čaká už len smrť. Počas obliehania Kréty osmanskou flotilou sa však Báthory opäť stretáva s tureckým vzdelancom a cestovateľom Evliyom Čelebim, ktorý kresťanského rytiera vykúpi z otroctva a urobí z neho svojho pobočníka na cestách. Na rozkaz samotného sultána má Čelebi sprevádzať záhadného vezíra Kirmizi Mustafu do odľahlých končín Sýrie a možno ešte ďalej, až k ruinám dávnovekých miest hlboko v púšti. Nech už je cieľom vezírovho tajného poslania čokoľvek, bude to nebezpečná púť. Na Báthoryho, Čelebiho a ostatných striehnu nielen piráti, vzbúrenci a záhadní maskovaní zabijaci, ale možno aj nepriatelia, ktorým obyčajná zbraň neublíži.

Obľúbená prievidzká autorka ženských románov Lenka Gahérová prichádza so svojou piatou knihou, ktorá sa určite stane hrdou pokračovateľkou dobre predajného románu Čas nových nádejí či titulu Tiene minulosti. Už ste sa s ňou stretli? S mrchou, ktorá sa vám pletie do života, omotá ho pavučinami ohovárania, lží, výmyslov, nenávisti a žiarlivosti? Až máte pocit, že na svete neexistuje horšia krivda? Ak áno, potom iste viete, že tento citový upír z vás vysáva energiu a robí rošádu s vaším životom. Inak to nie je ani v prípade Soni a Alexa. Pre Soňu je to boj o život. Doslova. Život jej však prinesie omnoho trpkejšie príchute ako len ohováranie či intrigy. Ocitne sa na mieste, o ktorom dovtedy počula iba z rozprávania. Kladie si otázky, no odpovede neprichádzajú. Uvidí ešte niekedy svojho manžela a dvoch synov? Jediné, čo jej ostáva, je nádej, optimizmus a manželova láska. Stojí na začiatku dlhej cesty, na ktorej pochopí, že kým nejde o život...

Prvý román Maxima E. Matkina Polnočný denník sa stal kultovým ešte pred vydaním. Okrem záverečnej kapitoly vyšiel na pokračovanie na www.inzine.sk a stal sa predmetom vášnivých diskusií. Kapitoly z knihy Láska je chyba v programe minulé leto vychádzali v denníku Pravda, ďalšie opäť na Inzine. Internetový magazín však zanikol, a tak si posledné kapitoly môžete prečítať až teraz. Matkin opäť dokazuje, že je dobrý pozorovateľ so zmyslom pre čierny humor a pointu. V románe Láska je chyba v programe tridsiatnik Stajpen rieši zložitý citový prepletenec so svojou priateľkou Zoe, s priateľkou svojho brata Korbena Sony a s expriateľkou Kimi. Popritom pomáha matke (ne)zostať s otcom a priateľovi Skalárovi (ne)zostať pri zdravom rozume, všetko podfarbené sarkastickými komentármi o živote, práci a láske. Štýl je ľahký, svieži a prudko čitateľný. Ženy sú krajšie a inteligentnejšie, muži citlivejší, rodičia trápnejší, sex búrlivejší a rozchody bolestnejšie ako v skutočnosti. Kniha Maxima E. Matkina Láska je chyba v programe je pravdivejšia ako život...

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no počas tých rokov, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše. Vlado Schwandtner Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci. Absolvovala Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

Čo sa skrýva za úsmevom krásnych dievčat v uniforme letušky, vôňa exotických korení, prach ďalekých ciest a tvrdá realita života v krajine, kde je veľa zlata – ale aj biedy a smútku ukrytých pod pozlátkou luxusu. Toto a aj pár iných zaujímavostí sa dozviete od autorky, ktorá sa prapodivnou náhodou ocitla na Blízkom východe a začala lietať pre prestížne arabské aerolínie. Príbehy, ktoré zažíva na palube lietadla, strieda s vlastnými, občas až príliš intímnymi spomienkami.

Keď sa malý Colton Burpo uzdravil zo zápalu slepého čreva, celá rodina jasala. Bol to priam zázrak. Nikto však ani len netušil, aký príbeh sa v najbližších mesiacoch začne vynárať v chlapcových spomienkach – príbeh krásny a nezvyčajný o ceste do neba a naspäť. Len trojročný Colton vyrozprával rodičom, ako počas operácie opustil svoje telo. Dokázal, že neklame, keď presne popísal, čo robili rodičia v inej časti nemocnice, kým on ležal na operačnom stole. Vylíčil, ako navštívil nebo, a opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci predtým ich nikdy nevidel, ba dokonca spomenul udalosti, čo sa odohrali dávno predtým, než prišiel na svet. Navyše ohromil rodičov opismi a záhadnými podrobnosťami o nebesách presne podľa Biblie, hoci nevedel čítať. S dojemnou naivnosťou a detsky smelou úprimnosťou Colton, vykresľuje stretnutie s dávno zosnulými členmi rodiny. Hovorí o Ježišovi a anjeloch, tvrdí, aký „veľký, fakt veľký“ je Boh, a ako veľmi nás miluje. Kniha Nebo nie je výmysel v podaní Coltonovho otca, no vyrozprávaná nenapodobiteľne prostými chlapcovými slovami, poodhaľuje svet, ktorý nás čaká po smrti – kde, ako vraví Colton, „nikto nie je starý a nenosí okuliare“. Nebo nie je výmysel nielen učí vrúcnajšie milovať Boha a menej sa obávať smrti, ale navyše ukazuje, že do neba nejdeme, aby sme tam tisícky rokov vysedávali a spievali chválospevy. V nebi len začíname žiť tak, ako sme vždy mali žiť, nebyť prvého hriechu. Či už vás posmrtný život uchvacuje, sužuje, alebo si ho jednoducho nedokážete predstaviť, táto kniha vám o ňom prezradí. Nebo nie je výmysel navždy zmení váš pohľad na večnosť, lebo učí dívať sa na svet i veriť očami a srdcom dieťaťa.

Chystáte sa na maturitné skúšky? Neváhajte a siahnite po učebnici, v ktorej je prehľadne zhrnuté celé stredoškolské učivo zo slovenského jazyka. Najobľúbenejšia doplnková učebnica pripraví každého študenta nielen na maturitnú skúšku, ale aj na prijímacie skúšky na vysokú školu.

Chystáte sa na maturitu? Neváhajte a siahnite po učebnici, v ktorej je prehľadne zhrnuté celé stredoškolské učivo z anglického jazyka. Táto doplnková učebnica rešpektujúca rozsah stredoškolských osnov a cieľových požiadaviek na novú maturitu pripraví každého študenta nielen na prvú dôležitú skúšku v živote, ale aj na prijímacie pohovory na vysokú školu.

Na této zemi platí zákon - a platí vlastně v celém vesmíru - že duchovní dokonalost může být jen výsledkem nekompromisního zřeknutí se světa. To je poučka, již musí přijmout každý člověk, který se chce touto cestou dát. Toho, kdo vstoupil na cestu duchovního zdokonalování pomocí soustředění, však mohou mýlit počáteční dílčí úspěchy. Ať začne provádět soustředění podle pokynů mystických nauk člověk jakkoli mravně nečistý, vždycky může získat dílčí úspěchy, které se mu zdají slibovat další postup. Duchovní dokonalost je daleko za těmito dílčími výsledky. Pokud se člověk neovládá, může se snažit, jak chce, aby získal spokojenost, a přece se mu to nepodaří, protože je ovládán mnohými vnějšími momenty. Když však nasadí své přirozenosti uzdu a donutí ji, aby se spokojila s klidem bytosti, která setrvává výhradně sama v sobě, pak se spokojenost dostaví sama sebou.

Rozsah dochovanej korešpondencie je obrovský, preto ani výber z nej nie je možné vtesnať do jedného zväzku. Najčastejšie sa opakujúce témy, týkajúce sa praktickej aplikácie náuky Květoslava Minaříka, sú v tomto zväzku zhrnuté do týchto kapitol: Askeze, Bdělost, Cíle duchovních snah, City, Činnost, Manželství a rodina, Mravnost, Mystická cvičení, Nálada, Odosobnění, Pohlavnost, Pokyny jednotlivcům, Uvědomování si těla a koncentrace na nohy, Vstup na cestu, Životospráva.

PRAXE PŘÍMÉ STEZKY 3 uvádza štyri témy: 1. Spisy Květoslava Minaříka – postup pri práci, vplyv politického diania na uverejnenie spisov, doklady o predaní spisov ďalšej generácii. 2. Duchovné smery a školy – odraz postojov Květoslava Minaříka k rôznym duchovným smerom. 3. Snahy o spoluprácu – doklady o celoživotnej snahe spolupracovať s inými duchovne vyspelými súčasníkmi. 4. Budovanie obce – prekážky v úsilí uskutočniť jeden z hlavných cieľov – vybudovať fungujúcu obec mystikov. Prílohy – doklady a podrobnejšie informácie ku všetkým kapitolám.

Prvá časť sa zaoberá náboženstvom, špiritizmom, mágiou a mystikou. Poukazuje na nezrovnalosti alebo nebezpečenstvá s nimi spojené, avšak vyzdvihuje aj všetko to dobré, čo ktorá náuka obsahuje. Druhá časť knihy rozoberá rôzne aspekty spojené s filozofiou a praxou Priamej Stezky (napr. Boh, modlidba, znovuvtelovanie, nelipnutie, džňánajóga). Tretia časť popisuje metodiku praxe Priamej Stezky z rôznych hľadísk (napr. absolútnu nevyhnutnosť dodržovania morálnych predpisov, postup prostredníctvom karmajógy a bhaktijógy pri začlenení do povinnosti daždodenného života, koncentrácie a iné).

Od vraždy Cley Petresku ubehol presne rok. Opäť bolo leto, opäť boli prázdniny a ľudia sa tešili na dovolenky a zaslúžený oddych pri vode. Na oddelení vrážd sa nikto netešil a odniesť dovolenkový lístok šéfovi sa každý bál. Naozaj vtedy nebol vhodný čas na záhaľku, práce bolo vyše hlavy. Prišlo obdobie Beštie a muž vraždiaci staršie ženy priamo v ich bytoch ich zásoboval prídelom stále nových a nových prípadov. V jeho tieni sa pohyboval aj iný muž a nebyť toho, že pracovali v rovnakom období, a nebyť toho, že Ondrej-Beštia bol o niečo pracovitejší, bol by aj on zožal slávu najmasovejšieho vraha v histórii Nášho Mesta. Nezožal. Flákal sa a zostal druhý. No i keď zavraždil iba päť žien, aj tak napísal celkom pekný príbeh a chlapci zo starej vraždárskej partie o ňom rozprávali vždy, keď sa stretli na pive a nostalgicky spomínali na staré časy. Krauz nespomínal, Krauz zúril, lebo jemu šéf dovolenku podpísal, a tým sa to vlastne všetko začalo...

Jeden múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo kvôli ženám. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba prikývnuť, prax staré kriminalistické pravidlá poväčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozplietať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo rozpletať klbká bola ich každodenná rutinná práca, len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže inému človeku prestreliť hlavu a potom aj telo... Nebol to pekný pohľad, keď ich našli, a smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný svetaskúsený rutinér, si po naozaj dlhej dobe úprimne vzdychol: ježišukriste. Ale inak to bol veľmi pekný a milý príbeh...

Wolkerova sbírka je prototypem tzv. poezie prostých věcí, patrný vliv vitalismu a naivismu. Přináší chlapecký, láskyplný pohled na svět, harmonii, zlidštění a zdůvěrnění. Je v ní radost ze života, prostota i pokora, citovost, částečné náboženské výrazy, motivy srdce a očí, jednoduché metafory, zdrobněliny, prostý verš.

Zbierka poviedok za ktorú autorka získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut roka. Už v prvej próze Miesto pre samotu sa vynára zásadná otázka, ako chápať vzájomné prepojenie oboch substancií v názve rovnomennej knihy. Problematika však nestojí na spore, či samota má alebo nemá mať svoje miesto v živote človeka - aj keď sa prvotne táto domnienka zdá byť opodstatnená, - de facto sa načrtáva preciťovanie stavu, v ktorom absentuje naplnenie konkrétnej potreby. Riešiť primárny predpoklad by bolo totiž nezmyselné, keďže samota v ponímaní dobrovoľnej intimity je existenčnou nevyhnutnosťou. Kompaníkovej samota má teda charakter zakliesnenosti vo vlastnej psychike. Ide o úsilie vykompenzovať si žiadosť po svojskej podobe bytostného uspokojenia. (Peter František Jílek, LET) Podstatnými charakteristikami sú zmyslovosť a emocionálnosť. Autentickosť ženského senzitívneho sveta je badateľná a priam zmyslom dotyku schopná komunikovať s čitateľom. Čítajúc tieto poviedky proste je možné vnímať všetkými zmyslovými orgánmi už či vôňu a pach, či zvuky, tvar alebo aj samotnú štruktúru predmetov: Vie o každom odlomenom kúsočku, o všetkých preliačinách, má spočítané koľko centimetrov kubických dreva zožrali červotoče a koľko centimetrov štvorcových jej zostalo za nechtami. Zadné čelo postele je fľakaté, na okrajoch mastné, ochytané od spotených rúk, čo do nich každú noc zapierajú, tmavohnedý lak je zoškriabaný. Vrypy a škriabance vyzerajú ako chlpy čo tam rastú, kde sa nepatrí. Pozná jeho vôňu, štruktúru, červotočmi vyhryzené bludiská chodieb... (Vladimíra Dorčová, Novi Sad) "Zmysel pre detail, dynamická kompozícia vizuálnych obrazov, farbisté a citlivé vykreslenie prostredia, ktoré pred čitateľom beží akoby na filmovom plátne (a tak ľahko sa číta) – v texte Kompaníková zúročuje svoj pozorovací talent a výtvarné videnie sveta, nepopierateľné kvality, ktoré prejavila už vo svojom debute..." (Jana Pácalová, Nové slovo) Máte radi samotu? Máte radi nostalgickú príchuť melanchólie? Láka vás príjemné prevaľovanie sa myšlienok, kde čas a priestor nehrajú žiadnu úlohu a ste len vy a vaše sny; príbehy dávno skončené, nikdy neuskutočnené alebo niekedy ešte len vzniknúce? Ak vás priťahujú príbehy, ktoré neoplývajú nezraniteľnými Terminátormi, nezastaviteľnými Indiana Jonesami, vybuchujúcimi mestami a potokmi krvi, potom ste na správnej stope. (Miroslav Antoniak, ŽIARELKA) Autorská poetika si kliesni cestu nenápadne: vytrvalo sa ponúka cez mnohé, mnohé drobné aj závažné pozorovania, najmä vizuálne, akoby jej disciplinovanosť v rovine príbehu dovoľovala prídavky v iných rovinách. Autorka je zberateľka a zberačka, tak ako aj niektoré postavy v jej debute sú zberači a zberatelia: správkyňa plavárne v poviedke Hladina ustálená zbiera úlomky zubov, Lucia v poviedke Miesto pre samotu pachy, vône, vlasy... Monika Kompaníková zbiera obrazy, obrázky, fotografie, znaky, označenia, prídavné mená, prímery. Keďže jej poviedky sledujú odskúšané línie príbehov, môže autorka vpletať tieto poklady zo svojej zbierky do suverénnej reči rozprávača, až rozprávač stratí dych. (Gabriela Magová, SLOVO)