Apart, Display, Kapitál (KPTL) strana 2 z 3

Celosvetová pandémia upozornila na dôležitosť starostlivosti – o seba, o naše psychické a fyzické zdravie, ale aj o iných, starších, chorých, o obete systému či klimatických katastrof. Boris Groys vo svojej knihe Filozofia starostlivosti (Philosophy of Care, Verso, 2022) tvrdí, že starostlivosť je typom práce, ktorá definuje našu epochu a odkrýva jej dlhú filozofickú tradíciu – od Platóna, cez Hegla, Nietzscheho, Bataillea, Heideggera až po Arendtovú či Bogdanova. Kto je subjektom starostlivosti? Máme sa starať o seba sami alebo dôverovať inštitúciám? Koncept starostlivosti sa v Groysovom texte stáva revolučným princípom, ktorý konfrontuje jednotlivca s dominujúcimi mechanizmami kontroly. Cez návrat k minulým koncepciám ponúka návod na pochopenie našej súčasnosti a chaosu, v ktorom sme sa ocitli. O autorovi: Boris Groys (1947) je v súčasnosti jedným z najvplyvnejších filozofov a teoretikov umenia. Do slovenčiny doteraz nebola preložená žiadna z jeho kníh, českého prekladu sa dočkal jediný knižný titul v roku 2011.

„Kultura“, „styl“, „forma“, „obraz“, „médium“, „kontext“ nebo „materiál“ jsou pojmy, s kterými běžně operujeme, když přemýšlíme o minulých i současných uměleckých dílech. Tato kniha je určená všem těm, jež zajímá myšlenkové podloží těchto pojmů a to, jakou roli hrály a hrají v akademických i neakademických reflexích umění a jeho dějin. Jakub Stejskal pracuje jako vedoucí výzkumného týmu na semináři dějin umění Masarykovy univerzity. Před tím působil na univerzitách v Basileji a Berlíně. V roce 2014 získal doktorát z estetiky na Univerzitě Karlově. Je autorem řady studií a jedné knihy na pomezí filozofické estetiky, dějin umění, archeologie a antropologie. Metakunsthistorie je jeho první knihou v českém jazyce. “Culture,” “style,” “form,” “image,” “medium,” “context” or “material” are terms we standardly use when discussing past and contemporary art works. This book is intended for those interested in the ideational grounding of these terms and the role they have been playing in both academic and non-academic reflections on art and art history. Jakub Stejskal works as head of a research team of the Department of Art History at Masaryk University. He previously worked at universities in Basil and Berlin. In 2014, he received a doctorate from aesthetics at Charles University. He is the author of a number of studies and one book which addresses the philosophy of aesthetics, art history, archeology and anthropology. Metakunsthistorie is his first book published in Czech.

Každý pracuje, pracoval, chystá se na práci nebo alespoň zná někoho, kdo pracuje. Práce, samozřejmý pojem, umožňující různé interpretace. Práce šlechtí, práce vykořisťuje. Práce může být placená i neplacená, jistá nebo nejistá, naplňující i ubíjející, čistá nebo špinavá, prestižní nebo opovrhovaná. Tato kniha je založena na rozhovorech o práci a promlouvá v ní deset konkrétních mužů a žen. Jsou to příběhy zdánlivě obyčejné, v bližším detailu však ukazují překvapivé lidské osudy a skrze ně konkrétní podoby současné práce. Co si do svého deníku zapisuje zaměstnankyně veřejných toalet? Jakou práci může vykonávat člověk ve vězení? Jak se žije člověku v průsečíku zadlužení, nemocenské a několika špatně placených prací? Co dělá radost vrchnímu v jídelním voze? Jaká je budoucnost učňovských škol? Čím školákovi imponuje práce v Ikei? Co znamená pracovat se psy a žít jako pes? A jak nás může posílit, pokud se nebojíme z práce odejít?

Dve vizionárske eseje obsiahnuté v knihe: Ekológia a politika a Ekológia a sloboda, pochádzajú z pera francúzskeho filozofa, jednej z najvýraznejších postáv politickej ekológie ANDRÉHO GORZA. Napísal ich v 70. rokoch minulého storočia a ich ústrednou témou sú najhlbšie príčiny a dôsledky ekologickej krízy. „Vieme, že náš svet sa skončí; že ak budeme takto pokračovať, život v moriach a riekach zanikne, pôda stratí prirodzenú úrodnosť, vzduch v mestách nás zadusí a život sa stane privilégiom tých, ktorí jediní budú mať právo stať sa vyvolenými exemplármi novej ľudskej rasy, prispôsobenej chemickými procesmi na novú ekologickú niku, ktorú pre ňu synteticky získajú biologickí inžinieri...“ (André Gorz)

Čierna skrinka je osobnou výpoveďou japonskej novinárky Šiori Itó, ktorá si dovolila spraviť niečo, čo ženy v japonskej spoločnosti nerobia: verejne prehovorila o tom, ako bola v roku 2015 znásilnená prominentným japonským novinárom Norijukim Jamagučim. Bezprecedentné odhodlanie autorky búrať tabu o sexuálnom násilí páchanom na ženách v japonskej spoločnosti vzbudilo široký záujem svetových médií. Autorka: Šiori Itó je japonská novinára, spisovateľka a dokumentaristka. Vo svojej tvorbe sa venuje predovšetkým otázkam rodovej rovnosti a ľudských práv. Jej film Osamelá smrť bol ocenený na filmovom festivale v New Yorku v roku 2018. Za príspevok k japonskému hnutiu #MeToo ju časopis Time v roku 2020 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete.

Je ľahšie predstaviť si koniec sveta ako koniec kapitalizmu? Od roku 1989 sa kapitalizmus prezentuje ako jediný možný politicko-ekonomický systém. Filozof a publicista Mark Fisher vo svojej knihe popisuje vývoj a základné princípy ideológie kapitalistického realizmu, ktorá triumfuje práve preto, že predstiera, že žiadnou ideológiou nie je. Analýzou konkrétnych príkladov z politiky, filmu a literatúry dokazuje, že kapitalistický realizmus ovplyvňuje všetky sféry moderného spôsobu života a kladie si otázku: existuje alternatíva? Alternatíva neexistuje tak znie slogan kapitalistického realizmu. Mark Fisher k nemu vo svojej najznámejšej knihe pridáva otáznik a či už píše o Potomkoch ľudí alebo amerických gangsterkách, kurtovi cobainovi alebo hip-hope, kafkovom Procese alebo výrokoch politikov, vždy tak robí s neobyčajným vhľadom a vedomím prekvapivých spoločenských súvislostí. Výsledkom nie je len demaskujúca diagnostika našej súčasnej situácie, ale aj inšpiratívny prístup k vnímaniu vzťahov medzi našimi myšlienkami a emóciami, každodennou skúsenosťou a ekonomickým systémom, ktorý sa nám prezentuje ako jediný možný. Martin Makara Z tvrdenia, že je jednoduchšie predstaviť si koniec sveta než koniec kapitalizmu, sa už stalo fisherovské klišé. V roku 2009 to však mohla byť pravda. Odvtedy sme zažili dekádu, v ktorej celá jedna generácia ľavice ovplyvnená Fisherovými textami dokázala formulovať svoje opozičné názory novým spôsobom a čoraz presvedčivejšie. ak je iná budúcnosť možná, je to vďaka Markovmu dielu, ktoré udalo tón vzniku ľavicových hnutí zdola. Od estetiky až po politiku možno dnešnú ľavicu pochopiť len cez dielo Marka Fishera. alfie Bown, filozof, autor knihy Playstation: Svet snov

Co cítíme, když se začne mluvit o sociální třídě? Rozčílení, rozpaky, stud? Máloco prozradí naši třídu tak, jako typ emoce, kterou pocítíme, když se třída objeví jako téma hovoru. Třída je vidět ve vzdělávání a zaměstnání, ale souvisí také s tím, co jíme, jakým vtipům se smějeme, jestli a kam chodíme do divadla, jestli si oblečení pořizujeme na stánku, nebo v centru města. Sociální třída souvisí s tím, jestli je naše práce dřina, a v čem přesně ta dřina spočívá. Třída má co do činění i s tím, jestli je naše práce za dřinu považována ostatními, a jak je podle toho ceněna. Na základě pozorování a rozhovorů v továrně Baťa vypovídá tato kniha o dělnících, továrně, vedení a nerovnostech mezi lidmi. Jejím cílem je vrátit pojmy, jako je třída a dělnictví zpátky do diskuse, laické i odborné.

Druhá svetová vojna nastavila krivé zrkadlo dovtedajšiemu európskemu vnímaniu slobody, rovnosti a bratstva. Aimé Césaire bol jedným z tých, ktorí sa vo frankofónnom svete podpísali pod spoločensko-umelecké hnutie négritude. Jeho zmyslom bola nová historická epocha, taká, v ktorej by sa ideály humanizmu a rovnosti rozšírili na všetkých ľudí. Toho nevyhnutnou podmienkou bolo prekonanie kolonializmu a koloniálneho myslenia. K slobode, rovnosti a bratstvu pridal aj potrebu identity. Aimé Césaire (1913 2008), básnik, spisovateľ, filozof a politik z karibského Martiniku, sa stal tvárou novej epochy dekolonizácie a najvýraznejšou postavou hnutia, ktoré si vytýčilo za cieľ vrátenie dôstojnosti africkej identity. Ako súpútnika surrealistickej revolúcie ho André Breton nazval negre fondamental. Césairova Rozprava o kolonializme, ktorá vznikla v roku 1950, je bravúrnou obžalobou pokrytectva humanizmu západného sveta, a zároveň manifestom oslobodenia. Po prvý raz v dejinách bola s plnou silou obhájená hodnota a rovnocennosť čiernych kultúr. Tým sa Rozprava o kolonializme stala jedným z najväčších diel svetovej antikoloniálnej literatúry.